Čata (okres Levice)
| Čata | |||
| obec | |||
 Železničná stanica Čata | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj | ||
| Okres | Levice | ||
| Región | Tekov | ||
| Nadmorská výška | 132 m n. m. | ||
| Súradnice | 47°57′04″S 18°38′55″V | ||
| Rozloha | 14,77 km² (1 477 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 972 (31. 12. 2019) [2] | ||
| Hustota | 65,81 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1386 | ||
| Starosta | Marian Csákvári[3] (SMK-MKP) | ||
| PSČ | 935 63 | ||
| ŠÚJ | 555843 | ||
| EČV | LV | ||
| Tel. predvoľba | +421-36 | ||
| Adresa obecného úradu |
Obec Čata Hlavná 80 935 63 Čata | ||
| E-mailová adresa | [email protected] | ||
| Telefón | +421 36 779 70 16 | ||
| Fax | +421 36 779 70 11 | ||
 Poloha obce na Slovensku  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Čata | |||
| Webová stránka: cata.ocu.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Polohopis
Obec leží vo východnej časti Podunajskej nížiny a v južnej časti Ipeľskej pahorkatiny na nízkej pravobrežnej nive a terasách rieky Hron.[4]
Dejiny
Staršie osídlenie v chotári obce potvrdzujú archeolgické nálezy sídlisk z neolitnej volútovej kultúry, eneolitnej s kanelovanou keramikou, maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, žiarových hrobov z halštatskej doby, sídlisk z laténskej, rímsko-barbarskej a slovanskej po dobu veľkomoravskú. Prvá písomná zmienka o obci (Chatka) je z roku 1386. Patrila kláštoru paulínov v Máriacsaláde, časť obce benediktískemu opátstvu v Čajakove. Po zrušení paulínskej rehole pripadla správe verejných základín. Obyvatelia sa zoberali hlavne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, za prvej ČSR pracovali ako robotníci na veľkostatkoch a zaoberali sa aj košikárstvom a tkáčstvom. V rokoch 1938-45 obec pripojili k Maďarsku. V roku 1947 presídlili časť maďarského obyvateľstva do Maďarska. Miestna časť Gen (Guen, Gen) sa písomne uvádza v roku 1247, osada patrila prepoštsvu v Šahách, rodine Hunt-Poznanovcov, neskôr kláštoru v Máriacsaláde. [4]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová modernistická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1958. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, veža s ihhlancovou helmicou vystupuje zo stupňovito ukončeného priečelia.
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 307.