Ožďany

Antalka, Apátik, Babin most, Bálince, Čierna lúka, Duránciho štavica, Mlynárka, Sibukor, Tehlovňa, Židovo, Žíp (osada, nie obec Žíp)

• Potok Suchá
• Oždiansky rybník - vodná nádrž o rozlohe 8 ha pri ústí Maštinského potoka

• 
  Rybník pri Ožďanoch

• Kaštieľ Ožďany, dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse nepravidelného štvoruholníka so štyrmi nárožnými vežami, z prvej polovice 17. storočia. Stojí na mieste staršieho hradu pravdepodobne zo začiatku 14. storočia, ktorý v roku 1604 vypálilo cisárske vojsko. Kaštieľ v polovici 18. storočia prestavali a prefasádovali aj štyri nárožné veže. Kaštieľ bol do druhej svetovej vojny bol obývaný. Väčšiu ujmu utrpel v roku 1945, keď bol značne poškodený priamymi zásahmi. Pred zánikom zachránila objekt aspoň provizórna oprava v rokoch 1951-1953 (namiesto jednej nárožnej veže postavili štvorhrannú a obnovili strechu). Dňa 3.10. 2019 kaštieľ zasiahol ničivý požiar, pri ktorom zhorela celá strecha. Kaštieľ je dlhodobo opustený a chátra. Jeho krídla majú rôznu dĺžku, priečelie je mierne zalomené, protiľahlé len čiastočne, doplnené múrom so zadnou bránkou na nádvorie. Vstup do kaštieľa nie je osi, ale v ľavej časti predného krídla. Kaštieľ mal okrem schodiska v severozápadnom krídle ďalšie v južnom rohu a pri východnej veži. Na prízemí sa dochovali renesančné hrebienkové klenby.[4] Fasády kaštieľa sú lemované nárožnými vežami a členené pilastrami. Portál je lemovaný vysokým stĺpovým rádom, na ich rímsové hlavice dosadá stlačený oblúk až vo výške korunnej rímsy. Pri kaštieli sa nachádza prírodnokrajinársky park.[5]

• 
  Kaštieľ Ožďany
• 
  Priečelie kaštieľa
• 
  Nádvorie
• 
• 

• Klasicistický záhradný pavilón z prvej polovice 19. storočia.[6] Nachádza sa v parku pri kaštieli. Má formu gréckeho chrámu typu in antis. Stavba je zdevastovaná a chátra.

• Rímskokatolícky kostol sv. Michala, jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1768-1774.[7] Úpravami prešiel v rokoch 1832 a 1895. V interiéri sa nachádza pôvodné rokokové zariadenie, hlavný oltár, dva bočné oltáre, kazateľnica, krstiteľnica a organ. Pod kostolom je umiestnená krypta. Fasády sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Priečelie členené pilastrami s párom ník je ukončené volútovým štítom. Veža vystupuje z fasády vo forme rizalitu. Je členená kordónovými rímsami a pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.

• 
  Klasicistický pavilón
• 
• 
  Kostol sv. Michala
• 
• 

• Evanjelický kostol, jednoloďová barokovoklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1825. Veža kostola bola obnovovaná v roku 1878 a kostol bol vymaľovaný v rokoch 1929 a 1932. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu trojramenná murovaná empora. Nachádza sa tu klasicistický oltár s obrazom Premenenie pána od A. Martinelliho. Kazateľnica je z prvej polovice 19. storočia.[8] Fasády sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Veža mierne vystupuje z fasády v podobe rizalitu členeného lizénami. Je členená kordónovými rímsami a lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 

V obci sa dlhé roky nachádzalo latinské lýceum. Vo všeobecnosti je považované za predchodcu gymnázia v Rimavskej Sobote. Bol to typ vtedajších latinských škôl. Lýceum sídlilo v Ožďanoch 210 rokov, konkrétne v rokoch 1643 až 1853. Zakladateľom lýcea bol zemepán Gabriel Bakoš, ktorý presídlil existujúce lýceum z Fiľakova v období Rákociho povstania. Na počiatku lýceum sídlilo priamo v kaštieli u zemského pána Bakoša. Bohužiaľ ho v roku 1742 zničil požiar. Následne pán G. Korponay, vtedajší zemepán, dal postaviť novú školskú budovu, už priamo v obci. V súčasnosti je na budove Obecného úradu umiestnená pamätná tabuľa na počesť tohoto lýcea. Počas jeho dlhej činnosti lýceum hostilo niekoľko známych osobností, či už v roli profesorov, rektorov, kantorov, či samotných študentov. Medzi nich patria:

• Ján Francisci-Rimavský
• Michal Miloslav Bakulíni
• Samuel Kallaš
• Karol Kellner
• Ján Chalupka
• Ján Botto
• Samuel Reuss
• Juraj Palkovič
• a iní

• Akcia ku dňu detí, koná sa každoročne na futbalovom ihrisku. Dobrovoľníci pripravujú pre deti rôzne súťaže.
• 'Mikuláš, každý rok sa koná akcia ku sviatku sv. Mikuláša. Svoje nacvičené tance, scénky a pod. prezentujú deti v miestnom kultúrnom dome. Vystupujú tu deti prevažne z materskej školy a zo základnej školy.

• Muži: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota
• Dorast: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota
• Žiaci: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota

Žiaci Ožďanskej základnej školy majú možnosť zúčastňovať sa každý pracovný deň od 13:00 do 15:00 pohybových krúžkov, kde si môžu vybrať z rôznych aktivít, napr.: futbal, tenis, vybíjaná, hádzaná, basketbal, softbal.

Každý piatok od 13:00 do 15:00 môžu hrať street hockey, prihlásiť sa môže každý žiak druhého stupňa.

V zime sa každoročne za pomoci dobrovoľného hasičského zboru, učiteľov a aj niektorých žiakov robí v škole ľad. Je prístupný všetkým obyvateľom obce zadarmo kedykoľvek.

• Juliana Korponaiová-Géciová (* 1680 – † 1714), uhorská šľachtičná. Je známa aj z románu spisovateľa Móra Jókaiho Levočská Biela pani.

• Samuel Kollár (* 1769 – † 1830), historik
• Ján Chalupka (* 1791 – † 1871), dramatik, publicista, prozaik a evanjelický kňaz
• Juraj Palkovič (* 1769 – † 1850), básnik, novinár, prekladateľ, pedagóg, organizátor kultúrneho života, profesor bratislavského evanjelického lýcea a v rokoch 1832 - 1836 poslanec uhorského snemu za mesto Krupina.
• Samuel Reuss (* 1783 – † 1852), etnograf, historik, evanjelický kňaz
• Ján Francisci-Rimavský (* 1822 – † 1905), básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra.
• Ján Botto (* 1829 – † 1881), romantický básnik, autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou.
• Ľudovít Kubáni (* 1830 – † 1869), básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik.
• Michal Miloslav Bakulíni (* 1819 – † 1892), národno kultúrny pracovník, úradník. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a prvého literárneho evanjelického gymnázia v Revúcej.