Figa (okres Rimavská Sobota)

Figa (maď. Füge, Gömörfüge)[4] je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.

Figa
obec
Štát Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Gemer
Nadmorská výška 181 m n. m.
Súradnice 48°23′48″S 20°15′13″V
Rozloha 9,2 km² (920 ha) [1]
Obyvateľstvo 459 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 49,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
Starosta Tibor Sklenárik[3] (nezávislý)
PSČ 982 51
ŠÚJ 514713
EČV RS
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu		 Figa 11, 982 51 Figa
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 047/55 95 311
Fax 047/55 95 311
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Figa
Webová stránka: gemernet.sk/figa/index.php
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál

Polohopis

Obec sa nachádza vo východnej časti okresu Rimavská Sobota na zvlnenom teréne. Jej intravilán je ohraničený na jednej strane Valickou dolinou a na strane druhej Kalošským potokom (od vlastného mena Kalysa) pomenovanom podľa susednej dediny Kaloše.

Dejiny

Figa je veľmi stará usadlosť, ktorú už v 11. storočí založila rodina Fügeiovcov (Figeiovcov), po ktorej bola pomenovaná. Historické záznamy boli často prekladané do maďarčiny ako Fügei, Alsó Füge, ale i do latinčiny ako Fyghe, Felseo. Rodina Figeiovcov dostala toto územie ako odmenu za svoje služby od kráľa Štefana I. a tieto práva sa dedili z pokolenia na pokolenie. Figei bol pravdepodobne hradský jobagión, teda človek, ktorý za udelené majetky vykonáva vojenskú a strážnu službu. V 13. storočí sa jobagióni stali jadrom novovzniknutej uhorskej šľachty – zemanmi. Podľa dochovanej listiny z roku 1247 celé územie Valickej doliny a teda aj obec Figa v 11. – 13. stor. patrilo ku kráľovskému hradu Gemer. V roku 1244 sa rodina Figeiovcov natoľko rozrástla, že vznikla Horná (maď. Felső Füge) a Dolná Figa (maď. Alsó Füge), ktorá neskôr zanikla. Jej potomkovia zakladali ďalšie nové dediny aj v blízkom okolí obce.

V minulosti bol tento kraj miestom migračných presunov, tureckých nájazdov, zmietaný zmenami v politicko-spoločenskej situácii, čo sa prejavilo nielen prísunom nových jazykových prvkov do reči ľudí, ale aj v pomenúvaní svojho okolia.

Pôvod terénnych názvov (tzv. toponým) možno hľadať v historických listinách, mapách a aj v pamäti obyvateľov, i keď tieto informácie sú značne mytologizované. Ďalším zdrojom výskumu by mohla byť kronika obce, ktorá sa však stratila už v roku 1967. Posledná urbárska mapa, ktorá v sebe zahŕňa pôvodné pomenovania terénu sa zachovala z roku 1877 (Okresná geodézia, Rimavská Sobota). V porovnaní s najnovšou mapou z roku 1964 došlo k obrovskej minimalizácii toponým.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky
  • Klasicistická kúria, jednopodlažnú stavba na obdĺžnikovom pôdoryse z polovice 19. storočia.[5] V súčasnosti v objekte sídli obecný úrad a pošta. Fasády kúrie sú členené pásovaním prepájajúcim horný a dolný okraj okien, ktoré majú šambrány s klenákmi.
  • Rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, jednoloďová historizujúca stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z prvej polovice 20. storočia.[6] Interiér má novodobé zariadenie. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Kaplnka sv. Jána Nepouckého

Zaujímavosti
  • Pri obci sa v minulosti nachádzalo „premiestňujúce sa“ jazero Jazernica, ktoré miestni volali Morské oko.
  • Veľký a Malý močiar (maď. Nagy Mocsár és Kis Mocsár), ktoré ležia na východnej strane od Kálošského potoka. V súčasnosti sa využívajú na pestovanie poľnohospodárskych obilnín.
  • Vyššia a Nižšia slaná studňa (maď. Felső Sóskút és Alsó Sóskút) – polia so slanou podzemnou vodou
  • Červený povraz (maď. Veres Kőtel) – les, ktorý bol pravdepodobne pomenovaný podľa Veresa (vereš – v preklade z maďarčiny: krvavý, krvavo červený), ktorý bol jeden z potomkov Figeovskej rodiny. Niektorí obyvatelia tvrdia, že sa tu odohrala krvavá poprava na šibeniciach. Podľa ďalších je názov odvodený podľa legendy o princovi Imrichovi: maďarskí velitelia sa radi zabávali poľovaním v tejto oblasti. Bolo tu močaristé územie, veľa lesov a zveri. Utáborili sa a išli poľovať, na konci poľovačky si vraj uvedomili, že princ chýba. Začali ho hľadať a našli ho roztrhaného vedľa diviaka. Stalo sa to v roku 1031 v horách medzi obcami dnes nazývanými Stránska a Figa. Legenda sa šírila stáročia ústnym podaním.
  • Vadova pustatina (maď. Vad puszta). V roku 1850 okrem Hevessyovcov a vdovy Palkovicsovej mala vo Fige majetok i rodina Vadovcov (od toho je odvodené Vad). Spočiatku sa táto samota nazývala Aranyszéki tanya [araňséki taňa] (salaš Vada Andrášiho) neskôr Vad Andrássi tanya, ktorá sa skrátila na Vad puszta. Na mape z roku 1964 je toto miesto označené ako pustý vrch, ale obyvatelia Figy ho volajú Pustatina. Celý vrch bol pred nedávnom umelo zalesnený.
  • Hradný vrch (maď. Várhegy). Nachádza sa na juhovýchod od intravilánu obce. Na vrchu sa v minulosti pravdepodobne nachádzal hrad, či kaštieľ, ktorý slúžil ako vojenské stanovište alebo strážna veža.

Literatúra
  • Borziné Bódi, Irén : Szülőföldem Gömörfüge. Deportálásom története.
  • Rimavská Sobota, FVCC, 1996. 96 s.
  • Kovács, István B.: Vály-völgy. Rimavská Sobota : Gemerské tlačiarne, 1991. 427 s.
  • Majtán, Milan : Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava : SAV, 1996. 192 s.

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  5. Figa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Rímsko-katolícke kostoly v okrese Rimavská Sobota [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.