Štúrovo

Štúrovo (v minulosti Parkan, maď. Párkány, nem. Gockern) je mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji v okrese Nové Zámky.

Štúrovo
maď. Párkány
mesto
Štát Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Región Podunajsko
Vodný tok Dunaj
Nadmorská výška 109 m n. m.
Súradnice 47°47′56″S 18°43′24″V
Rozloha 13,44 km² (1 344 ha) [1]
Obyvateľstvo 10 186 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 757,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1075
Primátor Eugen Szabó[3] (nezávislý)
PSČ 943 01
ŠÚJ 503584
EČV NZ
Tel. predvoľba +421-36
Adresa mestského
úradu		 Mestský úrad
Námestie Slobody 1
943 01 Štúrovo 1
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 036 / 751 10 73
Fax 036 / 751 14 72
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja
Wikimedia Commons: Štúrovo
Webová stránka: sturovo.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál

Polohopis

Štúrovo sa rozkladá v juhovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, obklopujú ho rieky Dunaj, Hron a Ipeľ. Severozápadne od mesta sa rozprestiera Podunajská rovina, ale na východe sa nachádza pohorie Kováčovské kopce – Burda a na juhu pohorie Piliš. Administratívne spadá do okresu Nové Zámky. Z hľadiska členenia na regióny NUTS, spadá do NUTS I – Slovensko, NUTS II – Západné Slovensko, NUTS III – Nitriansky kraj, NUTS IV – okres Nové Zámky a je súčasťou Nitrianskeho kraja.

Mesto Štúrovo sa nachádza v juhovýchodnej časti okresu Nové Zámky a je jedným z troch miest v tomto okrese. Vzdialenosť okresného mesta – Nové Zámky je 48 km. Komárno je od Štúrova vzdialené 45 km a krajské mesto Nitra je vzdialené 88 km. Mesto je spojené s okolím cestami I. triedy č. 63 a 76 a cestami II. triedy č. 509 a 564.

Katastrálne územie mesta Štúrovo susedí len s 2. ďalšími a to: na západe s katastrálnym územím obce Obid a na severe s katastrálnym územím obce Nána. Na juhu a na východe je štátna hranica prechádzajúca riekou Dunaj.

Fyzická geografia

Reliéf

V okolí mesta sa začína ohyb Dunaja. Prielomový úsek doliny Dunaja medzi slovenským pohorím Kováčovské kopce (Burda) a Pilišskými vrchmi sa nazýva Vyšehradská brána. Dunaj tu využíva zníženinu v zemskej kôre, ktorá vznikla na zlomovej línii. Vyhĺbený dolinový meander dokazuje tektonický zdvih okolitých pohorí.

Najnižší bod mesta sa nachádza vo výške 103 m n. m. a je pri brehu Dunaja a najvyšší bod mesta sa nachádza vo výške 132 m n. m. na vrchole Božieho kopca pri Továrenskej ulici.

Geomorfologický vývoj a pôdy

Oblasť mesta bola na prelome treťohôr a štvrtohôr zaliata najprv tortónskym a potom sarmatským vnútrozemným morom. Tieto moria vplyvom zemskej horotvornej činnosti zanikli. Zostali po nich len slané lagúny v pôdnych priehlbinách, ktoré sa tiež postupne vyparili. O existencii týchto morí svedčia ešte aj dnes slané pôdy a slaniská, ktoré sa tiahnu severným smerom od mesta.

Pôdne zloženie predstavuje oblasť neogénnej alpsko-karpatskej priehlbiny a eolitický reliéf sprašov, sprašových hornín a naviatych pieskov. Mesto sa rozkladá na poslednom cípe ľavobrežnej Podunajskej nížiny, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej tabule. Sprašové sedimenty majú na niektorých miestach hrúbku až 20 metrov.

Klimatické podmienky

Štúrovo patrí do teplej klimatickej oblasti s vysokým počtom letných dní, ktorých je za rok približne 70 a tiež je tu dlhý slnečný svit – až okolo 2 000 hodín ročne.

Mesto sa radí na 1. miesto v rámci Slovenska v najvyššej priemernej ročnej teplote, ktorá v Štúrove dosahuje ročný priemer 10,4 °C.

Priemerné ročné zrážky dosahujú 566 mm, čo predstavuje v rámci Slovenska suchú oblasť. Priemerná ročná vlhkosť je 74%.

Veternosť v meste a na okolí je mierna, pretože tak ako Čerhátske pahorky a Kováčovské kopce na ľavom brehu rieky Dunaj, ako aj Pilišské a Vertéšske vrchy na pravom brehu Dunaja ju zmierňujú.

Vodstvo

Mesto patrí do úmoria Čierneho mora a nachádza sa v povodí Dunaja, ktorý ním preteká, rovnako ako rieky Hron a Ipeľ, tečúce blízko mesta. V okolí sú umelé vodné nádrže, ktoré priaznivo vplývajú na mikroklímu okolia.

Štúrovo leží na 1 718 km rieky Dunaj.

V roku 1949 bol pri Dunaji zrealizovaný vrt v hĺbke 140 metrov, ktorý objavil prameň termálnej vody s teplotou 30 °C. Následne sa začalo s budovaním termálneho kúpaliska (dnešného TK II, alebo „starého kúpaliska“)

Následne bol v roku 1973 objavený ďalší zdroj termálnej vody v hĺbke 130 metrov s teplotou 39,7 °C a výdatnosťou 70 l/s, ktorý sa stal zdrojom dnešného termálneho kúpaliska Vadaš.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Štúrovo a jeho okolie patrí do pásma dubových lesov. Kvôli potrebe pôdy na poľnohospodárske účely bolo územie takmer celé odlesnené. Pôvodné lesy ostali len v chránených územiach v okolí mesta. Rastlinstvo sa do tejto oblasti rozšírilo hlavne z oblasti Panónskej nížiny, dolného Podunajska a z oblasti Čierneho mora. Rastliny rastúce v tejto oblasti sa vyznačujú hlavne dlhými koreňmi s vysokou sacou schopnosťou a redukovanými prieduchmi z dôvodu zníženého prísunu vlahy. V minulosti sa v inudačných (záplavových) oblastiach vyskytovali lužné lesy zložené z rýchlorastúcich mäkkých drevín ako napríklad z vŕb (Salix) a topoľov (Populus).

V okolí mesta prevažuje živočíšstvo lúk a polí. Pôvodne tieto druhy obývali stepi a k nám sa dostali až po premene lesa na poľnohospodársku pôdu. Typické prispôsobenie sa zvierat farbou k prostrediu je viditeľné napr. u zajaca poľného (Lepus europeaus) alebo jarabice poľnej (Perdix perdix). Ale nenachádza sa tu veľká druhová pestrosť fauny.

Ochrana prírody

Významným územím z hľadiska ochrany prírody je pohorie Burda (staršie aj Kováčovské kopce). Nachádzajú sa tu dve národné prírodné rezervácie.

Na juhu sa nachádza NPR Burdov (alebo Kováčovské kopce – juh), ktorá bola vyhlásená v roku 1966 s výmerou chráneného územia 364 ha. Je to sopečné pohorie s najvyšším bodom 396 m n. m. Útesy z andezitov sú porastené listnatými lesmi s najbohatšou teplomilnou biocenézou na Slovensku. Pre niektoré teplomilné druhy predstavuje tunajšia NPR jediné nálezisko na Slovensku a najsevernejší výskyt v celej Európe

Ďalším chráneným územím je NPR Leliansky les (alebo Kováčovské kopce – sever), ktorá sa nachádza na severe. Bola vyhlásená v roku 1966 s výmerou chráneného územia 199 ha. Je to lokalita s bukovo-dubovými lesmi v najnižších polohách Slovenska.

Taktiež významnou národnou prírodnou rezerváciou je NPR Kamenínské slanisko s rokom vyhlásenia 1983 a rozlohou 34,9 ha. Nachádza sa tu slanomilné rastlinstvo (limonka gmelinová, skorocel morský, kosatec pochybný).

Medzi ďalšie chránené územia v okolí patria: Prírodná pamiatka Kamenický sprašový profil a Prírodná rezervácia Vŕšok.

Dejiny

Mesto vďaka výhodnej polohe bolo osídlené už v praveku. Dokazujú to rozsiahle archeologické výskumy. Mesto bolo dôležitým dunajským brodom už v dobe rímskej. Anavum bolo jedným z predmostí chýrneho „Limes Romanus“, vybudovaného v období cisárstva. Z týchto čias pochádza a k tomuto okoliu sa viaže vzácna pamiatka, prvé literárne dielo, ktoré vzniklo na území Slovenska.

V 6. storočí tento priestor spoločne osídlili Slovania a Avari. Slovanské osídlenie v severnej okrajovej časti Avarskej ríše muselo byť intenzívne a životaschopné, lebo krátko po jej zániku v poslednom desaťročí 8. storočia vzniklo neďaleko Štúrova, v prostredí osídlenom predtým Avarmi, slovanské hradisko na brehu Dunaja v Mužli-Čenkove.

V roku 896 sa datuje príchod staromaďarských kmeňov, ktoré si podmanili pravý breh Dunaja s dovtedy slovanským hradom Strigoň, dnešným Ostrihomom. Ostrihom sa stal prvým sídlom uhorských kráľov z rodu Arpádovcov a tento fakt mal veľký význam aj na rozvoj osady Kakath, založenej na mieste dnešného Štúrova. Prvá písomná zmienka o obci je v zakladacej listine opátstva v Hronskom sv. Beňadiku z roku 1075, v ktorej panovník daroval kláštoru desať domov prievozníkov a časť pôdy nachádzajúcej sa v chotári Kakathu. V roku 1189 zavítal do Kakathu a Ostrihomu nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa, ktorý sa so svojím križiackym vojskom poberal na výpravu do Svätej zeme.

Štúrovo a Ostrihom v r. 1664

Keď Turci roku 1541 obsadili Budín, osud krajiny rozdelenej na tri časti bol spečatený. Ich následné 150-ročné panstvo prinieslo pustošenie a množstvo vojen. Kakath ležal na hranici okupovaného územia, a tak sa dostal do víru protitureckých bojov a stavovských povstaní. V roku 1594 sa pokúsilo cisárske vojsko dobyť od Turkov Ostrihom a Parkan, ale výprava grófa Mikuláša Pálfiho a arcikniežaťa Jozefa skončila neúspechom.

V 60. rokoch 17. storočia sa Parkan ocitá znovu v ohni ťažkých bojov. Na jar 1683 sa veľkovezír Kara Mustafa rozhodol zasadiť Habsburgovcom posledný úder a preto sa so svojou 250 000 armádou vypravil na Viedeň. Súčasne „kurucký kráľ“ a spojenec turkov Imrich Tököli ovládol územie dnešného Slovenska. Kresťanské vojská sa 7. októbra 1683 priblížili k Parkanu. Jednotky poľského kráľa Jána III. Sobieskeho tvorili predvoj armády a napriek zákazu hlavného velenia podnikli samostatnú akciu. Turci Poliakom pripravili pascu a pri „Údolí plaču“ (Siralomvölgy) ich 1 500 pobili. 9. októbra zaútočili cisárske a poľské vojská na Parkan. Turecká armáda rátala s pomocou Tököliho kurucov, ale ten sa nedostavil včas, lebo toto spojenectvo mu už nebolo vhodné. Spojenecké vojská Turkov pri Parkane porazili. Takto sa mesto oslobodilo spod tureckého jarma a zapísalo do dejín Európy.[4]

Na žiadosť ostrihomského arcibiskupa, cisár Karol VI. udelil 6. augusta 1724 mestu právo organizovať ročne 4 jarmoky. Dodnes sa zachoval jeden, ktorý sa koná pravidelne v októbri. Parkanské trhy Šimona a Júdy nadväzovali na bratislavské michalské trhy. Kupci z Bratislavy sa potom presúvali do Parkanu. Parkanské trhy boli známe po celej strednej Európe a zatienili aj Ostrihomské trhy.

Za panovania Márie Terézie boli Parkanu opätovne udelené mestské výsady, stal sa okresným mestom. Vybudovala sa Hradská cesta, ktorá viedla z Viedne cez Bratislavu, Trnavu, Parkan, Ostrihom do Budína.

V roku 1918 sa stalo pohraničným mestom Česko-slovenskej republiky. V roku 1919 mesto obsadila maďarská armáda, ktorú porazili česko-slovenskí vojaci [5]. Ďalší vývoj nastáva v roku 1938, keď sa na základe viedenskej arbitráže mesto pripojilo k Maďarsku. V rokoch 1944 a 1945 nastávajú ťažké boje, ktoré sa končia 25. marca oslobodením Štúrova sovietskymi vojskami. Most spájajúci mesto s Ostrihomom bol počas bojov zničený a obnovený bol opäť až v roku 2001.

Po vojne nastáva priemyselný rozvoj mesta. Postavili sa Juhoslovenské celulózky a papierne (dnes Smurfit Kappa), rozšírila sa železničná stanica, toho času najväčšia v SSR.

1. mája 2004 vstúpilo Slovensko do Európskej únie. Obnovený most cez Dunaj zblížil Štúrovo s Ostrihomom, organizujú sa rôzne spoločné podujatia.

Humánna geografia

Poľnohospodárstvo

Okolie mesta je typické svojou úrodnou pôdou, hlavne černozemou, ktorá je veľmi kvalitná a s vhodnými prírodnými podmienkami zaručuje bohatú úrodu. Pestuje sa hlavne pšenica, raž, kukurica, slnečnica, repka olejná ale aj mnoho ďalších plodín.

Poľnohospodárska pôda sa vrátila po roku 1989 pôvodným majiteľom, ktorí ju predali alebo si ju sami obhospodarujú.

Priemysel

Do 60. rokov minulého storočia bol priemysel slabo rozvinutý (v meste fungoval mlyn, škrobáreň, teheľňa) a až po vzniku Juhoslovenských celulózok a papierní (1963) sa menil charakter mesta, z ktorého sa vyprofiloval jeden z najväčších papierenských závodov vo vtedajšom Česko-Slovensku.

Doprava
Železničná stanica v Štúrove.

Štúrovo je vďaka svojej polohe významnou železničnou križovatkou. Územím Štúrova prechádzajú 2 železničné trate. Jedna z nich, trať 130 tvorí súčasť hlavného ťahu z Česka cez Bratislavu, Nové Zámky do Štúrova s priamym pokračovaním do Budapešti. Táto trať sa nachádza na európskom koridore č.IV. Trať sa využíva hlavne na tranzitnú prepravu vo východo-západnom smere. Významná je ale aj osobná vnútroštátna a medzinárodná preprava. Druhou železničnou traťou je trať Štúrovo – Levice, ktorá má regionálny charakter. Je jednokoľajová a bez elektrickej trakcie.

Štúrovom neprechádza významná cesta. Mesto je s okolím spojené cestami: I/63 (Komárno), II/509 (Nové Zámky), I/76 (Levice), II/564 (Šahy)

Vodná doprava má najväčšie rezervy zo všetkých druhov dopravy v Štúrove. Mesto má 2 prístavy. Osobný sa nachádza v centre mesta na nábreží Dunaja a nákladný prístav je v areáli firmy Smurfit Kappa. Oba tieto prístavy sú využívané minimálne.

Najbližšími letiskami sú letisko M. R. Štefánika v Bratislave a medzinárodné letisko Ferenca Liszta v Budapešti.

Obyvateľstvo

V roku 2001 žilo v Štúrove 11 708 občanov.

Etnické zloženie obyvateľstva v roku 2011
  • Maďari – 60,7 %
  • Slováci – 26,8 %
  • Česi – 0,8 %
  • Rómovia – 0,2 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva
  • rímski katolíci – 77,18 %
  • bez vyznania – 12,27 %
  • evanjelici a. v.- 1,36 %
  • grécki katolíci – 0,20 %
  • pravoslávni – 0,09 %

a iní (reformovaní, Svedkovia Jehovovi…)

Školstvo a zdravotníctvo

V Štúrove sa nachádza 5 materských škôl, 2 základné školy (jedna s vyučovacím jazykom slovenským a druhá s vyučovacím jazykom maďarským), špeciálna základná škola, gymnázium, združená stredná škola (bývalé papierenské učilište) a súkromná obchodná akadémia. Od roku 2006 pôsobí v meste Edukačné centrum českej súkromnej Vysokej školy logistiky so sídlom v Přerove.

Mesto má vlastnú polikliniku a stanicu rýchlej zdravotnej pomoci. Najbližšia nemocnica sa nachádza v Ostrihome, v Komárne a v Nových Zámkoch.

Časti mesta
Pešia zóna v Štúrove
Pešia zóna v noci
Pohľad na sídlisko SNP s ostrihomskou bazilikou v pozadí

K Štúrovu patrili v nedávnej minulosti obce Nána a Obid, ktoré sa postupne po roku 1989 od mesta znova odčlenili.

Ulice

Štúrovo má od 9. septembra 2005 pešiu zónu, ktorá bola postavená za 6 mesiacov. Náklady na postavenie pešej zóny činili 48 miliónov Sk. Európska únia na túto stavbu prispela sumou 40 000 000 Sk. Po otvorení pešej zóny sa v meste vytvoril systém jednosmerných ulíc slúžiacich na parkovanie.

Symboly mesta

Erb Štúrova tvorí tvar mierne špicatého, neskorogotického štítu s dvoma modrými poľami, ktoré symbolizujú sútok dvoch riek: Dunaja a Hrona. V štíte uprostred je zlatý klin trojuholníkového tvaru symbolizujúci bývalý pôdorys hradieb mesta, zlatá farba vyjadruje zafarbenie tunajších polí pri žatve – úrodnosť. V zlatom kline sa nachádza červená kohútia hlava. Kohút naznačuje najstarší názov mesta Kakath. Červená farba a päťramenný hrebeň poukazuje na päť najväčších požiarov, ktoré mesto prekonalo (1529, 1532, 1543, 1595 a 1683). Mestskú zástavu tvorí červený vertikálny pruh, čo je 1/5 dĺžky zástavy kombinovaný so štyrmi modrými a tromi žltými striedajúcimi sa horizontálnymi pruhmi. Šírka jedného pruhu tvorí 1/7 šírky zástavy. Pomer strán zástavy je 1:2.

Politika

Mestské zastupiteľstvo 2006 – 2010

Mestské zastupiteľstvo v Štúrove tvorí 17 poslancov, ktorí sú volení na 4 roky v komunálnych voľbách.

Komisie mestského zastupiteľstva
  • Komisia financií, plánovania a rozpočtu
  • Komisia výstavby, životného prostredia, územného plánovania a dopravy
  • Komisia kultúry, vzdelávania a športu
  • Komisia sociálna, zdravotnícka a bývania
  • Komisia podnikateľskej činnosti, cestovného ruchu, správy mestského majetku a regionálnej politiky
  • Komisia mandátová

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky
  • Rímskokatolícky kostol sv. Imricha, jednoloďová baroková stavba s polkuhovým ukončením presbytéria, transeptom a predstavanou vežou, z konca 18. storočia. V roku 1878 bol doplnený o vežu, ktorej donátorom bol arcibiskup Ján Šimor. V roku 1946 prešiel obnovou. Nachádza sa tu neskorobarokový hlavný oltár s obrazom sv. Imricha z druhej polovice 18. storočia. Bočné oltáre Snímania z kríža a Božského srdca Ježišovho pochádzajú z roku 1780. K barokovému zariadeniu patrí aj kazateľnica s obrazmi štyroch evanjelistov z roku 1760.[6] Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami a lizénovými rámami. Veža vystupuje s volútového štítu lemovaného párom ník. Je členená kordónovými rímsami a lizénovými rámami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou.
  • Kostol sv. Imricha
  • Interiér kostola
  • Organový chór

Divadlo

V meste sa nachádza mestské kultúrne stredisko MsKS.

Múzeum

Mesto Štúrovo má vlastné mestské múzeum, ktoré bolo otvorené v máji roku 2004. Múzeum má 2 miestnosti pre stále výstavy a jednu miestnosť pre dočasné výstavy. Taktiež má výstavu na dvore múzea a galériu osobností.

Stále výstavy múzea
  • Výstava regionálnych dejín
  • Národopisná výstava

Galéria

Na pešej zóne sa nachádza mestská galéria

Civilné organizácie
  • Miestny odbor Matice slovenskej
  • Základná organizácia Csemadok
  • Balassiho klub
  • Spoločnosť slovensko-maďarského priateľstva
  • Kultúrne združenie Štúrovo a okolie
  • Klub dôchodcov Rozmarín pri Mestskom úrade Štúrovo
  • Klub dôchodcov Nové storočie
  • Slovenský zväz telesne postihnutých základná organizácia č. 99
  • ZO – Zväzu telesne postihnutých a zväzu postihnutých civil. chorobami
  • Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím
  • Slovenský zväz protifašistických bojovníkov

Stavby
Most Márie Valérie

V Štúrove je vybudované Obchodné centrum Aquario Shopping Center Štúrovo. Kvôli chránenému druhu vtákov a archeologickým prácam sa výstavba predĺžila.

Šport
  • plávanie, kanoistika – TJ Dunaj Štúrovo
  • MŠO Štúrovo – vzpieranie, tenis, futbalový klub, účastník III. ligy západ

Pravidelné podujatia

Pravidelnými podujatiami v meste sú jarné a jesenné dni mesta, Jarmok Šimona a Júdu (v októbri), Hudobné dni (september/október), Festival Dunafest organizovaný každoročne v júli.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Dôležité firmy
  • SmurfitKappa Obaly Štúrovo, a. s. zaoberajúca sa výrobou vlnitej lepenky a obalov

Školstvo
SOŠ Štúrovo
  • Základná škola, slovenská
  • Základná škola Ady Endre (s vyučovacím jazykom maďarským),
  • Špeciálna základná škola pre handicapované deti
  • Gymnázium (s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským)
  • Stredná odborná škola
  • Súkromná obchodná akadémia

Osobnosti mesta

Rodáci
  • Ľubomír Holčík (* 1955), televízny publicista, režisér a moderátor, autor viac ako 400 televíznych relácií a dokumentárnych cyklov o Slovensku. Najznámejším je jeho televízny cyklus o stavebníctve, architektúre a kultúre bývania Môj dom-môj hrad.

Čestné občianstvo

Čestné občianstvo mesta bolo udelené 2 hasičom, ktorí zachraňovali ľudské životy pri požiari 12 poschodového panelového domu v Štúrove dňa 12. 8. 2003. Ich mená sú: kpt. László Rozsnyó a ppráp. Tibor Košan.

Cena mesta

Mestské ocenenie Pro Urbe získali nasledovní: Ernő Zahovay, Lajos Simonyi, Miloš Zelinka, Rastislav Kužel, Jozef Kužel, Miklós Vércse, József Sarlós, Marianna Hégli, DFS KISBOJTÁR, Ing. Jozef Slabák, CSc, János Lábik, György Jung, Miklós Lengyelfalusy, Prof. Dr. Ing. Zoltán Agócs, PhD., Július Barta, Ing. Gyula Bartusz.

Partnerské mestá

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Štúrovo – Malá vlastivedná knižnica
  5. Ing. Jozef Slabák, CSc.:Parkáň a okolie v bojoch o Slovensko v 1919-tom Dostupné online.
  6. Štúrovo - Kostol sv. Imricha [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. história mesta.doc (www.sturovo.sk)

Pozri aj

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štúrovo

Externé odkazy

Zdroj
  • Uhrinčať M.: Transformácia Štúrova po roku 1989, Gymnázium Grosslingova 18, Bratislava (2006)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.