Turňa nad Bodvou

Z prírodných zaujímavostí stojí za zmienku neďaleká Zádielska tiesňava, známa najdlhším traverzom v Európe, ktorej celková dĺžka presahuje 850 metrov. Je tvorená vápencovými stenami, dosahujúcimi výšku niekoľko desiatok metrov.

Katastrálnym územím obce preteká riečka Bodva a Hájsky potok. Okrem nich sa neďaleko obce nachádza rybník.

Prvé náznaky osídlenia sú tu doložené nálezmi z bronzovej a neskôr železnej doby. Na konci železnej doby sa zaoberajú prví obyvatelia Turne aj baníctvom.

Po veľkom sťahovaní národov a tým aj príchodom Slovanov sa začínajú na území Slovenska formovať prvé kmeňové zväzky a štátne útvary. Od Samovej ríše postupne až po Nitrianske kniežatstvo a neskôr aj Veľkú Moravu. Tá sa však po smrti Svätopluka a po príchode staromaďarských kmeňov začína postupne rozpadať, až nakoniec zanikne. Keď vodca Arpád tiahol so svojím ľudom krajinou, pri odpočinku v Szerencsi vyslal s vojskom Borsa, syna Börgéra, na obhliadku územia až k poľským hraniciam. Toto územie získal Börgér a jeho syn. Usadili sa v údolí Bodvy a Slanej. Situácia sa však mení na konci 9. storočia, keď staromaďarské kmene prešli z kočovného typu života na usadlý. Vajk s otcom Gejzom prijali kresťanstvo a obaja si zvolili meno Štefan. Následne na prelome tisícročí vzniklo Uhorské kráľovstvo. Nastala postupná konsolidácia pomerov v krajine, rozmach feudalizmu a kristianizácia. Začala sa formovať stredoveká šľachta. Turňa sa začlenila do nového štátneho útvaru, súčasťou ktorého zostala po niekoľko stáročí. Stavba kostola tu spadá do obdobia kristianizácie okolo 11. storočia. Cirkevne bola Turňa ústredím hlavného krajinského dekanátu troch poddekanských oblastí ostrihomského arcibiskupstva, založeného svätým Štefanom. O začiatku výstavby Turnianskeho hradu nie sú zachované žiadne známe pramene.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1198. Dokazuje to listina pápeža Inocenta III., ktorý Turňu daroval antiochijskej princeznej. Podľa listinného dôkazu prvým majiteľom turnianskeho panského majetku bol krajinský sudca, palatín a župan bán Domokos, najznámejší člen rodu Myskócz. Majetok získal darom od kráľa Bela III. Turňa predtým bola kráľovským majetkom a miestom pobytu kráľov Árpádovcov. Po smrti bána Domokosa bola znovu kráľovským majetkom a v roku 1243 ju Belo IV. daroval bratom Bebekovcom. V tom čase tu stál starý hrad. Mongolské hordy Turňu úplne spustošili a vypálili, obyvatelia aj kráľ Belo IV. sa len po odchode Mongolov mohli vrátiť domov. Pred nájazdníkmi kráľ utekal cez Turňu do Zádielskej doliny, kde sa ukryl v jaskyniach. Dôkaz o tom sa nachádzajú tak v kronikách a známych legendách, ako aj v miestnych pomenovaniach, ako napr. Királykút (Kráľovská studňa), Királybarlang (Kráľovská jaskyňa) či Király aszatala (Kráľovský stôl). Z vďačnosti za pomoc pri úteku kráľ všetky rodiny Turne a Hrhova povýšil do zemianskeho stavu. Aj neskôr sa sem rád vracal, v Turni býval na hrade a v Hrhove si dal postaviť svoj stan na mieste i dnes zvanom Palota. Roku 1255 sa zdržiaval v Turnianskom hrade, kde ho navštívil jasovský prepošt Albert a žiadal ho, aby obnovil výsadné a darovacie listiny, zničené počas mongolskeho nájazdu. Kráľ jeho žiadosti vyhovel. V poslednom roku svojho života daroval hrad aj s panským majetkom grófom Tekusovcom zo Šarišskej župy.

Turňa nad Bodvou tvorila pôvodne príslušenstvo Turnianskeho hradu a od roku 1476 bola poddanským mestečkom, zároveň bola strediskom Turnianskej župy. Tornayovci boli majiteľmi hradu a obce do roku 1406, kedy ich rod vymrel. Roku 1409 bola Turňa povýšená na mesto a v roku 1476 sa ako slobodné mesto stala sídlom súdnictva. Turniansky hrad s mestom a viacerými poddanskými dedinami daroval kráľ Žigmund Pavlovi Bessenyő Ezdegeiovi a Štefanovi Sáfár Berencsimu z Nitrianskej župy.

Neskôr sa tu vystriedalo viac majiteľov a hrad bol vystavený aj častým vojenským útokom. Roku 1652 ho obsadili Osmani, mesto bolo v plameňoch. Roku 1678 bolo obkľúčené vojskom Imricha Tököliho, o rok neskôr sa mesto podarilo obsadiť rakúskym vojskám, no už v roku 1681 ho znovu získal Tököli, ktorý tiahol so svojím oddielom z Košíc do Fiľakova. Po porážke tzv. Tököliho povstania Turniansky hrad obsadili cisárske vojská. Roku 1685 dal na rozkaz cisára Leopolda generál Schultz hrad vyhodil do povetria. Za Františka II. Rákociho národné hnutie a povstanie vrcholilo. V jeseni 1703 do Turne prišli vojská Miklósa Bercsényiho a tu sa spojili s oddielmi Rákociho vojska. Rákoci v októbri roku 1706 navštívil naverbovaných vojakov a s vodcami Bercsényim a Károlyim rokovali o obliehaní mesta Košice. 23. decembra 1706 z Rožňavy do Košíc prechádzal cez Turňu. Roku 1707 idúc do Rožňavy sa ubytoval v turnianskom kaštieli, hrad bol už neobývateľný. V období národnooslobodzovacieho boja (1848) v zachovalých miestnostiach hradu ubytovali domobrancov. Z ich nedbanlivosti vznikol požiar, ktorý zničil celú konštrukciu strechy. Od toho času je hrad v ruinách.

Počas II. svetovej vojny Nemci zničili aj pozostalé múry hradu, keď odtiaľto odstreľovali cestu vedúcu do Košíc. Dodnes si obec zachovala svoj pôvodný charakter s kostolom, kaštieľom, hradom a domami niekdajších hradných remeselníkov na námestí. Novšia zástavba sa nachádza na severnom okraji intravilánu Turne, najmä v blízkosti cesty I/16.

• Turniansky hrad, zrúcanina stredovekého hradu z druhej polovice 13. storočia.[5] Hrad bol sídlom Turnianskeho kominátu a Turnianskej stolice. Vlastníkom hradu bol rod Turnianskych (Tornajovcov), ktorí hrad dostali do držby za odmenu pri obrane krajiny pri tatárskom vpáde. V roku 1357 bol hrad rozšírený o objekt gotického paláca. Po vymretí Turnianskych bol hrad vo vlastníctve rozličných majiteľov, napríklad Imricha Zápoľského. V období tureckých bojov bol hrad novo opevnený, napriek tomu sa ho v roku 1652 zmocnili Turci. Počas protihabsbuských stavovských povstaní slúžil hrad ako povstalecká pevnosť a tak bol v roku 1685 cisárskym generálom Schultzom zbúraný. Od tej doby je v ruinách.

• Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z prelomu 13. a 14. storočia. Nachádza sa v opevnenom areáli na okraji obce. Pôvodné patrocínium bolo sv. Egídia. Pôvodná pravouhla svätyňa bola pred rokom 1406 nahradená súčasnou polygonálnou. V tomto období vznikla aj hodnotná fresková výmaľba interiéru. V 16. storočí bol kostol protestantský. Sverne orientovaná kaplnka bol v 18. storočí doplnená o barokovú výmaľbu. Úpravami kostol prešiel ešte v rokoch 1889 a 1930. V roku 2014 boli reštaurované stredoveké fresky vo svätyni.[6] Kostol má hladké fasády členené opornými piermi, veža je ukončená ihlancovou helmicou.

• Kaštieľ Keglevičovcov, dvojpodlažná dvojtraktová neskororenesančná stavba na pôdoryse písmena L s dvoma kruhovými nárožnými vežami zo 17. storočia. Nachádza sa v blízkosti kostola. Na začiatku 19. storočia bol klasicisticky upravený Zičiovcami, ktorí ho zdedili po Keglevičovcoch.[7] V súčasnosti je kaštieľ v ruinách a čaká na obnovu.

• Župný dom, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse písmena U s manzardovou strechou z 18. storočia. Klasicisticky bol upravený v roku 1820.[8] Fasáde dominuje stredný rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je umiestnený župný erb. V súčasnosti pamiatka chátra.

• 
  Turniansky hrad
• 
• 
• 
• 
  Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Najväčším a zároveň najbližším priemyselným podnikom je závod na výrobu cementu Východoslovenské stavebné hmoty a.s. (VSH, a.s.). Tento závod poskytuje pracovné príležitosti nielen obyvateľom Turne, ale aj z obcí v blízkom okolí. Základný areál firmy je lokalizovaný v katastrálnom území obce Dvorníky-Včeláre, ktorá leží asi 4 km západne od obce Turňa nad Bodvou. Základným predmetom činnosti VSH je výroba a predaj cementu, štrkopieskov a betónu. Základnou surovinou na výrobu slinku je vápenec, ktorej dodávateľom je lom Včeláre, vzdialený približne jeden kilometer od areálu VSH.

Turňou v minulosti prechádzala štátna cesta I/16 (v tom čase I/50), no v 70. rokoch bola vybudovaná preložka cesty mimo intravilán obce. V súčasnosti obcou prechádzajú už len cesty III. triedy - konkrétne III/3329 do Dvorníkov, III/3299 na štátnu hranicu pri Hosťovciach, III/3302 do Žarnova a Pedera a III/3306 do Hačavy.

Železničná doprava existuje v Turni nad Bodvou od 12. októbra 1890, keď bola sprevádzkovaná trať Košice-Turňa nad Bodvou. 23. januára 1955 bol otvorený úsek Turňa nad Bodvou – Rožňava, ktorý tak vytvoril významný dopravný koridor Zvolen – Košice cez južné okresy Slovenska.

Železničná stanica sa v Turni nachádza v juhovýchodnej časti intravilánu a má štyri koľaje, určené pre odbavenie osobnej dopravy.

• Alexius Cörver (* 1714 – † 1747), teológ, filozof a matematik