Dunajská Streda

V 19. storočí boli k mestu pričlenené dovtedy samostatné obce Nemešseg (doslova slov. Zemiansky Sek, maď. Nemesszeg), Stredská Nová Ves (maď. Szerdahelyújfalu), Felserská Nová Ves (maď. Félszerújfalu), Bašatejed (doslova slov. Bašove Mliečany, maď. Bassatejed) a Elótejed (doslova slov. Predné Mliečany, maď. Előtejed)[5].

V roku 1960 bola k Dunajskej Strede pričlenená obec Malé Blahovo (historicky slov. Malý Aboň, maď. Sikabony aj Kisabony) a obec Mliečany (doslova slov. Ollého Mliečany, maď. Ollétejed)[5].

• Centrum
• Sídlisko Západ
• Sídlisko Sever 1
• Sídlisko Sever 2
• Sídlisko Východ
• Malé Blahovo
• Mliečany
• Čótfa

Tesne pred 2. svetovou vojnou žila v meste početná židovská komunita ktorá tvorila takmer 50 % obyvateľstva Dunajskej Stredy.

Veľká časť mesta bola zlikvidovaná v rámci socialistickej výstavby. Zanikli mnohé historické pamiatky ako napríklad Veľká synagóga, na ktorej mieste sa nachádza pamätník holokaustu. V období medzi dvoma svetovými vojnami bolo v Dunajskej Strede viac synagóg napr. Adas Jisrael a zopár židovských modlitební napr. Beth Midrash, ktorá slúži svojmu účelu dodnes. Nezachoval sa tzv. Biely kaštieľ, alebo starý cintorín, ktorý sa nachádzal na mieste dnešného hotela Bonbón.

• Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, dvojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z polovice 14. storočia. Nedlho po jeho výstavbe bol doplnený o kvalitné nástenné maľby. Okolo roku 1518 bola pristavaná severná bočná loď zaklenutá neskorogotickou rebrovou klenbou. Na prelome 17. a 18. storočia bol upravovaný a v rokoch 1742-1743, keď prešiel výraznou barokovou úpravou, vznikla pruská klenba presbytéria a valená klenba s lunetami v lodi a vzniklo nové zariadenie kostola. Zo stredovekej stavby sa zachovali okrem hrubej stavby klenby v bočnej lodi a podveží, západný portál a na nárožiach severnej lode konzoly s motívom ľudských tvárí.[8] V presbytériu sa dochovala stredoveká maľba sv. Mikuláša biskupa, na južnej fasáde maľba Kalvárie zo 14. storočia. Hlavný oltár, dva bočné oltáre, kazateľnica a spovedelnica sú barokové z konca 18. storočia, krstiteľnica so sochou Krst Krista pochádza z polovice storočia.[9] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a lizénovými rámami. Veža má nárožné kvádrovanie a je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a murovanou ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Juraja
• 
• 
• 
• 
  Nástenná maľba Kalvárie

• Žltý kaštieľ, trojtraktová dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom z prvej polovice 18. storočia.[10] Kaštieľ nechal vybudovať Mikuláš Kondé, varadínsky biskup. Klasicistickou úpravou prešiel v roku 1770 a začiatkom a v druhej polovici 19. storočia. V interiéri sa nachádza vstupný vestibul a schodište. Na prízemí majú miestnosti stropy s fabiónom, na poschodí majú štukové ornamenty. Fasády kaštieľa sú členené kordónovou rímsou, lizénovými rámami a nárožným kvádrovaním. Okná majú šambrány a nadokenné rímsy, v suprafenestre rokajovú štukatúru. Trojosový rizalit je členený pilastrami a oknami so segmentovými suprafenestrami. Rizalit má bohato zdobenú barokovú atiku s reliéfnym erbom, prelamovanou rímsou a dekoratívnymi vázami.[11]

• Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej homty, z rokov 1863-1883. V roku 1938 bola doplnená veža. Loď má plochý strop, presbytériumm je kryté konchou. Nachádza sa tu neoklasicistický oltár z roku 1933 pochádzajúci z Banskej Bystrice. Krstiteľnica je mramorová z roku 1883, organ z roku 1903.[12] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a lizénami. Veža vyrastá zo štítového priečelia dekorovaného nárožnými vežicami vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.

• 
  Žltý kaštieľ
• 
• 
  Evanjelický kostol
• 
• 

• Vermesova vila, dvojpodlažná dvojtraktová novorenesančná stavba na pôdoryse písmena T z rokov 1905-1909. Úpravami prešla v 50. rokoch a v rokoch 1985-1987.[13] V súčasnosti tu sídli Galéria súčasných maďarských umelcov. Fasády vily sú členené oknami s profilovanými šambránami a nadokennými rímsami. Z východnej strany má dve nárožné veže na pôdoryse kruhu s ihlancovými helmicami.

• Golgota, súsošie veľkej Kalvárie, klasicistické súsošie z roku 1808.[14] Skladá sa zo sochy Krista na kríži, Panny Márie, sôch Dismasa a Gesmasa, sv. Jána Evanjelistu a sv. Márie Magdalény.

• Socha sv. Trojice, baroková na stĺpe z roku 1777.[15] Nachádza sa pri rímskokatolíckom kostole.

• Socha sv. Mikuláša, barokovoklasicistická socha z roku 1788.[16] Nachádza sa pri rímskokatolíckom kostole.

• Socha Panny Márie na stĺpe, historizujúca socha z konca 19. storočia.[17] Nachádza sa pri rímskokatolíckom kostole.

• 
  Vermesova vila
• 
  Súsošie kalvárie
• 
  Socha sv. Mikuláša
• 
  Socha sv. Trojice
• 
  Socha Panny Márie