Handlová

Handlová leží na západnom Slovensku, približne 10 km od geografického stredu Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je tretím najväčším mestom regiónu Horná Nitra.

Mesto je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.

• územie je situované vo východnej časti Hornonitrianskej kotliny, centrálnu časť mesta tvorí Handlovská kotlina, juhozápadnú časť treťohorné sopečné pohorie Vtáčnik a z východu treťohorné sopečné Kremnické vrchy
• z chránených území a častí prírody horného Ponitria sa v mikroregióne Handlová nachádza prírodná rezervácia Biely kameň, patriaca do katastrálneho územia Handlová – časť Nová Lehota, a chránené stromy tis obyčajný (Taxus baccata L.) a sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum Lindl.), rastúce v k. ú. Nová Lehota pred miestnou farou
• mestom preteká rieka Handlovka s prítokmi Mlynský potok, Pstruhársky potok a Račí potok, ktorá sa vlieva do rieky Nitry
• na celom území prevláda podhorská a horská karpatská fauna a flóra, teplomilné druhy sa vyskytujú len sporadicky na južne exponovaných úpätiach pohoria Žiar a Vtáčnik.

Handlová je vzdialená 16 km východne od Prievidze a 21 km severne od Žiaru nad Hronom.

Symboliku obce nesú erb mesta, zástava mesta, pečať mesta a insígnia mesta.

• Erb mesta Handlová tvorí v čiernom štíte kolmo postavená ľavá polovica zlatého kolesa sv. Kataríny.
• Zástava mesta Handlová je žlto-čierno štvrtená. Pomer jej strán je 2 : 3 a ukončená je tzv. lastovičím chvostom (zástrihom), siahajúcim do jednej tretiny dĺžky listu zástavy.
• Pečať mesta Handlová tvorí erb mesta Handlová s postavou sv. Kataríny s kruhopisom MESTO HANDLOVÁ.
• Mestská insígnia mesta Handlová je reťaz zo žltého kovu a tvorí ju jeden veľký medailón v tvare kruhu, ktorý je vyplnený erbom mesta Handlová s obrazom sv. Kataríny.

Handlová vznikla zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo dňa 8. marca 1376, v ktorej dovolil osadníkovi Henrichovi Krickerovi (Chrikeer) založiť na mieste zvanom Krásny Les (Seperdeo Vita) stálu osadu. Spolu s Krickerom prišlo z Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Podľa zakladateľovho mena sa v nemčine Handlová dodnes nazýva Krickerhau alebo Krikerhau.

Je to príklad šoltýskej kolonizácie typickej pre oblasť Hornej Nitry, kde sa usídlilo nemecky hovoriace obyvateľstvo označované neskôr ako karpatskí Nemci.

Obec získala v roku 1839 od cisára Ferdinanda I. mestské práva a právo organizovať štyri jarmoky v roku. Prvé záznamy o výskyte uhlia v oblasti pochádzajú z roku 1784. S jeho priemyselnou ťažbou sa začalo až tesne pred prvou svetovou vojnou[4].

11. decembra 1960 sa začal na juhovýchodnom okraji mesta vyvíjať katastrofický zosuv, ktorý do 30. mája 1961 postupne zničil 150 domov, poškodil 2 km úsek cesty, vodovod a elektrické vedenie[5].

Kostol sv. Kataríny

(kat.), postavený v gotickom slohu v druhej polovici 14. storočia. Pôvodne mal len jednu loď s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanú vežu (45 m). Obnovený 1603, 1710 čiastočne barokizovaný. Pre potreby rýchlo rastúceho počtu obyvateľov začiatkom 20. storočia bol rozšírený v roku 1941 priečne postavenou halou nového kostola, so zachovaním veže a presbytéria. Pri prechode frontu bol kostol ťažko poškodený (1945). V pôvodnej orientácii bol obnovený v roku 1958. Najnovšie úpravy sú z roku 1996. Z pôvodného inventára sa zachovali gotické monštrancie z 15. stor. Vnútorné zariadenie a oltár sú z novších čias. Vo veži s arkádovým prechodom a šindľovou baňou sú tri zvony.

Kostol Dobrého pastiera

(kat.), kamenná stavba s dvoma kaplnkami pochádza z roku 1941. Vnútorné zariadenie je z čias stavby.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

v centre mesta na námestí, neskorobaroková stavba z 2. polovice 18. stor.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

na Dolnom konci, prícestná kaplnka s predstavanou vežou, neskoroklasicistická z 2. pol. 19. stor. V interiéri je ústredná ľudová plastika Piety z čias stavby.

Kostol sv. Mikuláša biskupa

(kat.) v časti Nová Lehota, jednoloďový, barokovo-klasicistický z roku 1785, postavený čiastočne na starších, neskorogotických základoch, písomne doložený v záznamoch z 15. storočia.

Kaplnka sv. Vendelína

v Novej Lehote, klasicistická stavba z roku 1847, plastika z 19. stor.

Kaplnka sv. Michala

v miestnej časti Morovno, s predstavanou vežou, bola postavená v roku 1902, zariadenie je z 20. storočia.

Ďalšie pamiatky

Banský triedič uhlia. Industriálna pamiatka

• zoologické a botanické nálezy fauny a flóry z obdobia treťohôr v uhoľných slojoch
• popolnicové pohrebisko ľudu lužickej kultúry z doby bronzovej
• nález pokladu z doby bronzovej
• kamenné domy z 2. polovice 19. stor.
• stavby a zariadenia na ťažbu a úpravu uhlia s kontinuitou od začiatku 20. stor. (banský triedič uhlia, banícka kolónia)
• pamätný dom na ulici SNP – postavený v roku 1937, miesto konania prvého revolučného národného výboru.

Pomníky

Pamätník padlým v SNP.

Pamätník padlým v SNP na Námestí baníkov

Cintorín:

Pamätník obetiam banskej činnosti na Hornej Nitre.

Pamätník obetiam banskej činnosti (1997),

Pamätník padlých vo vojnách

Hladové námestie

Sídelný útvar je rozdelený do 7 urbanistických okrskov.

• okrsok č. 1: hromadná bytová zástavba a individuálna bytová zástavba vo východnej časti okrsku.
• okrsok č. 2: priemyselné plochy (areál Bane Handlová, Chemika a Slovenka).
• okrsok č. 3: územie starej baníckej kolónie.
• okrsok č. 4: Dolný koniec – severná časť územia Handlová, prevažne obytná funkcia.
• okrsok č. 5: Horný koniec – južná časť, okrem obytnej funkcie sa tu nachádzajú dva poľnohospodárske dvory.
• okrsok č. 6: Morovno – bývalá obec Morovno s výlučne individuálnou bytovou zástavbou. V obci je malé letisko umožňujúce pristávanie najmenších športových lietadiel a lietadiel využívaných v poľnohospodárstve.
• okrsok č. 7: Nová Lehota – bývalá obec Nová Lehota. Ide o obvod s obytnou funkciou rekreačného charakteru, ktorý nie je stavebne zrastený s mestom Handlová.

• Mestský basketbalový klub Baník Handlová
• Horolezecký klub Prometeus
• Airsoftový tím WOLFPACK
• ŠK zdravotne postihnutých PEGAS Remata
• Jazdecký klub Navaho
• Mfk Handlová
• Mestský kynologický klub
• Klub športovej gymnastiky Handlová

• Mestské banícke dni (september)
• Handlovské Katarínske dni (november)
• Cesta rozprávkovým lesom (júl)

• Ján Procner (* 1943), rezbár
• Brigitte Irrgangová (* 1943 – † 1954), nemecká mučenica
• Róbert Bezák (* 1960), rímskokatolícky biskup
• Rudolf Cigánik (* 1961), akademický maliar a grafik
• Laci Strike (* 1974), tanečník a choreograf
• Radovan Kaufman (* 1978 – † 2003), paraolympijský reprezentant v cyklistike
• Supa (* 1980), reper
• Delik (* 1982), reper
• Martin Škrtel (* 1984), futbalista
• Erik Grendel (*1988), futbalista
• Marek Viedenský (* 1990), hokejista

Ťažiskom priemyslu v Handlovej je hlbinná ťažba hnedého uhlia. Jej prvopočiatky siahajú k počiatku 20. storočia, keď sa o ložiská hnedého uhlia (lignit) zaujímal aj gróf Pálfi[12]. Baňa vznikla v roku 1906[13] a následný začiatok priemyselnej ťažby uhlia sa datuje do roku 1909. V súvislosti s rozvojom banskej činnosti začínajú okolo hlavnej štôlne vyrastať potrebné objekty (triedič uhlia, šatne, kúpeľne, správna budova...) a aj banícka kolónia s typizovanými stavbami na ubytovanie baníkov a ich rodín. Medzi dominantné stavby priamo či nepriamo súvisiace s banskou činnosťou patrila aj lanovka na odvoz hlušiny a popolčeka, rovnako ako sústava komínov z priľahlej elektrárne.

V areáli Bane Handlová bola už v roku 1911 vybudovaná tepelná elektráreň slúžiaca prioritne pre zásobovanie samotnej bane elektrickou energiou a technologickou parou. Postupným vývojom a rozširovaním bola až do roku 1953 (do otvorenia elektrárne v Novákoch) s výkonom 35 MW najväčšou a najmodernejšou tepelnou elektrárňou na Slovensku. Po požiari chladiacej veže v roku 1982 bola výroba elektrickej energie ukončená a tepláreň produkovala už iba technologickú paru a (od roku 1970) teplo pre mesto Handlová. Významný bol aj rok 1987, keď bol do prevádzky uvedený nový, 115 m vysoký komín spolu s novou výkonnou technológiou na odlučovanie popolčeka, čím sa mestu a jeho okoliu výrazne uľavilo od najväčšieho zdroja znečistenia[13].

Medzi ďalšie veľké podniky predrevolučného obdobia patrili Oceľové konštrukcie (výroba bytových jadier pre panelové domy), Chemika (obaly, granulát na ďalšie spracovanie), Slovenka (konfekčné odevy) a Mlaď (plyšové hračky). Po rozpade socialistického hospodárskeho bloku a súvisiacich trhov niektoré podniky zanikli, iné sa transformovali a v určitej forme existujú dodnes. Pribudli aj menšie nové prevádzky zaoberajúce sa napr. strojárenskou výrobou alebo šitím obuvníckych zvrškov.

Cez Handlovú prechádza štátna cesta prvej triedy číslo I/9 s medzinárodným významom (E572). Dostupné sú diaľkové aj medzinárodné autobusové linky, prímestská doprava celej Handlovskej doliny spáduje do svojho prirodzeného a historického centra, do Prievidze. Niekoľko prímestských spojov premáva aj v smere na Žiar nad Hronom.

Mesto je napojené aj na železničnú sieť, rovnomenná železničná stanica je medziľahlou na trati Prievidza – Horná Štubňa. Táto trať bola vybudovaná v dvoch krokoch, prvým otvoreným úsekom bola spojnica Handlová – Prievidza, otvorená 15. februára 1913[14]. Popudom na jej výstavbu bola najmä potreba prepravy uhlia, ktorého produkcia sa po zavedení priemyselnej ťažby prudko zvýšila a doprava povozmi nebola naďalej udržateľná. Pokračovanie trate do Hornej Štubne, kde sa napojila na trať Budapešť – Fiľakovo – Zvolen – Kremnica – Vrútky, bolo sprevádzkované až 20. decembra 1931[15]. Na tejto trati leží aj Bralský tunel, ktorý sa svojou dĺžkou 3 011,6 m radí na štvrté miesto v rámci železničných tunelov na Slovensku. Podľa súčasného číslovania tratí nesie táto trať číslo 145.

V meste je prevádzkovaná aj mestská hromadná doprava.

Patrónom a partnerom Handlovej je mesto Voerde v Nemecku.

Pôvodne nemecká obec Handlová (nem. Krickerhau) a anglické mesto Alnwick v Northumberlande majú k Voerde zvlášť úzky vzťah – jednému je patrónom, druhému je partnerom.

Počas nútených deportácií karpatských Nemcov zo Slovenska po druhej svetovej vojne prišla veľká skupina z Handlovej do Voerde. Ľudia našli prístrešie v tábore Buschmannshof a muži z veľkej časti prácu v svojom pôvodnom povolaní ako baníci v šachte vo Walsume. Prví Handlovčania, ktorí sa vo Voerde usadili, pritiahli ďalších a čoskoro vzniklo vo Voerde niečo ako handlovská kolónia.

Schválením v mestskej rade dňa 17. septembra 1957 mesto oficiálne prevzalo patronát nad obcou Krickerhau (z nem. Handlová). Tým sa Voerde stalo prvým mestom v SRN, ktoré prevzalo patronát nad niekdajšou nemeckou obcou v Hauerlande.

V roku 1960 boli na radnici vo Voerde odhalené dve mramorové tabule s menami padlých Handlovčanov. V roku 1967 vznikla Handlovská domovinová izbietka, múzeum predmetov denného života Handlovčanov, pôvodne v Dome Voerde. Neskôr bolo múzeum prenesené do veľkej miestnosti v Pestalozziho škole na Alexandrovej ulici. S podporou mesta bola vytlačená rozsiahla kniha o Handlovej.

Mesto ďalej spolupracuje s moravským mestom Zábřeh.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Handlová

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Handlovej

• www.handlova.sk – oficiálna internetová stránka mesta
• Historické fotografie z roku 1961 – zosuvy v Handlovej (česky)
• www.vlaky.net – stránky priateľov železníc
• Rail.sk: Tunely na trati Handlová – Horná Štubňa
• Rail.sk: Bralský tunel
• Rail.sk: Železničná trať Handlová – Prievidza
• Rail.sk: Železničná trať Horná Štubňa – Handlová