Šarovce

Na pravej strane Hrona, v juhovýchodnej časti okresu sa rozprestiera na ploche 2 500 ha obec Šarovce, ktorej patria tri katastrálne územia: Veľké Šarovce, Malé Šarovce a Veselá. Počet obyvateľov v obci je 1635, sú to občania slovenskej, maďarskej a rómskej národnosti. Obec Šarovce má výhodnú geografickú polohu, nachádza sa v blízkosti termálnych kúpalísk: 10 km od Santovky, 15 km od Margity a Ilony, 25 km od Podhájskej a 30 km od Štúrova.

Prvá trvalá dedina vyrástla v mladšej dobe kamennej, v 6. a 5. tisícročí pred Kr. Vtedy tu stáli dlhé veľkorodinné domy s kolovou konštrukciou, so stenami vypletanými prútím a s hlinenou omietkou. Osadníci boli roľníkmi a chovateľmi domácich zvierat. Do našej zeme zasiali prvé obilné zrno a prví skultúrňovali krajinu.

V neskorej dobe kamennej, okolo roku 3 000 pred Kr. sa zaznamenalo v Šarovciach intenzívne osídlenie ľudu s badenskou kultúrou (nazvanou podľa rakúskeho náleziska).  Dokladá to veľké množstvo zlomkov keramiky nachádzaných vo vŕstvách,  prípadne tvoriacich obsah kultúrnych jám. V niektorých jamách boli ľudské kostry, ale aj kostry domácich zvierat (koza, pes).

Azda najvýraznejšie stopy tu zanechal ľud tzv. maďarovskej kultúry, jednej z najvýznamnejších civilizácií domáceho prostredia tých čias (asi 1700 - 1500 pred Kr.) Na počiatku strednej doby bronzovej prispeli k zmenám kultúrneho výrazu cudzie vplyvy z Potisia a z dolného Dunaja. K pamiatkam tých čias patria dve bronzové dýky nájdené v kultúrnych jamách. Mladšia doba bronzová (prvá pol. 12. stor. pred Kr.) je spätá s čakanskou kultúrou (nazvanou podľa náleziska mohyly vojenského náčelníka v Čake). Medzi pamiatkami vyniká bohatý súbor keramiky zámerne uložený v jame na sídlisku. Dobu bronzovú uzatvára velatická kultúra(12. - 11. stor. pred Kr.) V staršej dobe železnej (od konca 9. do polovice 5. storočia pred Kr.) došlo k dočasnému úbytku osídlenia. Ani vtedy však kataster obce Šarovce nezostal bez života. Po slabších stopách kalendeberskej kultúry tu okolo polovice 6. storočia pred Kr., alebo krátko potom vznikla menšia osada. V jej materiálnom odkaze vidno vplyv lesostepy východnej Európy.

K veľkému rozkvetu územia  dnešných Šaroviec došlo v dobe laténskej (450 až zmena letopočtu), kedy Kelti svojou vysokou úrovňou kultúry a remeselnou obratnosťou a umom priblížili strednú  Európu až na samý okraj vyspelej stredomorskej vzdelanosti. Vtedy na mieste predchádzajúcich pravekých kultúr sa rozprestrel priestranný keltský dvorec, typické sídlo tých čias.

Situácia sa zmenila v tzv. dobe veľkého sťahovania národov (5-6. stor. po Kr.). Značný úbytok obyvateľstva je dôsledkom jeho odchodu pred vojnovým nebezpečenstvom. Z východu sa tlačili hunské nomádsko-jazdecké zväzy, s nimi a po nich prišli nové germánske bojachtivé družiny. Po čase však toto miesto vábilo k osídleniu aj naďalej, ale to už prišlo nové slovanské obyvateľstvo. Našlo tu to, čo potrebovalo k životu: úrodnú pôdu a dobré komunikačné zapojenie. Ale až do tatárskeho plenu (13. stor.), kedy osada na južnom konci dnešných Šaroviec zanikla. Možno, že k presunu osídlenia prispela aj zmena koryta rieky Hron, ktorá predtým bola na dosah.

Spomínaná prvá hodnoverná písomná zmienka o obci z roku 1245 sa vzťahuje na Veľké Šarovce, v chotári ktorých vznikli Malé Šarovce, písomne doložené v roku 1272 pod názvom Saroy. Boli to stáročia samostatné obce od ich administratívneho zlúčenia v roku 1943. O tom, že Veľké Šarovce jestvovali dávno pred rokom 1245, svedčí skutočnosť, že už v roku 1266 bol kostol a dva mlyny. V roku 1506 patrila obec panstvu Levíc, neskôr časť rodine Révayovcov, Benickým, Hunyadyovcov. V 18. storočí bola obec známa chovom koní. Obyvatelia ryžovali v Hrone zlato. Malé šarovce patrili ostrihomskému arcibiskupstvu. Obec v minulom storočí trikrát vyhorela, v roku 1856 skoro úplne.

Zaujímavé údaje sa nachádzajú v tureckých daňových súpisoch z roku 1664, kedy obce, po dobytí Levického hradu 2. novembra 1663, patrili v rámci tureckého ejáletu (väčšieho administratívneho územia) so sídlami v Nových Zámkoch do tekovského obvodu Turkov. Tento súpis Veľké Šarovce uvádza ako ,,Nagy Sára".  spomína tu 47 domácností a 66 daňovníkov menovite. Z mien sa v ňom vyskytujú: Szabó, Sós, Kelemen, Pásztor, Tóth, Kósa, Kántor a pod.  V Malých Šarovciach (,,Kiss Sára") bolo 39 domácností, 54 daňovníkov a medzi nimi sú aj také ktoré sú aj teraz známe v obci, napr. Tóth, Kajtár, Szócz, Szabó, Pásztor a pod. Obyvatelia okrem dane za domácnosť a osobu museli Turkom odvádzať desiatok z pšenice, muštu, konopa a  ľanu, fazule a hrachu, platili daň z dreva, za pasenie ze nevestu, za dobytok, užívanie pozemku a pod. Našťastie turecká nadvláda bola len krátkym obdobím v živote našich obcí, ich obyvatelia však prežívali aj neskoršie ťažké roky , spôsobené stavovskými povstaniami, revolúciou 1848-49, prvou a druhou svetovou vojnou, politickými a sociálnymi zmenami po roku 1945. Napriek tomu sme sa dožili dneška.

Dnešná obec Šarovce vznikla v roku 1943 zlúčením obcí Veľké Šarovce a Malé Šarovce. V roku 1951 bola do obce včlenená i osada Veselá, ktorá pôvodne patrila do obce Turá.

• Oficiálna stránka obce