Iža

Obec leží v blízkosti Dunaja, v najjužnejšej časti Slovenska a najvýchodnejšom výbežku Podunajskej roviny. Ižou prechádza cesta I/63, smerujúca ľavým nábrežím veľtoku z Komárna do Štúrova. Komárno je vzdialené 8 km západne, Nové Zámky 35 km severne a Štúrovo 40 km východne.

Oblasť je významným archeologickým náleziskom s dokladmi osídlenia už od doby kamennej. Bolo tu potvrdené sídlisko z neolitu i eneolitu, kedy sa ľudia začali usadzovať a viac venovať poľnohospodárstvu. Vyspelosť tunajších obyvateľov z doby bronzovej dokladá hromadný nález bronzov a popolnicové hroby so svojou výbavou. Hlavným etnikom laténskej doby boli Kelti, ktorých na prelome letopočtu vystriedali remeselne zruční Dákovia, pričom obe kultúry tu zanechali rozsiahle stopy v podobe pohrebiska. Významné centrum oboch etník sa nachádzalo v neďalekom Chotíne, vzdialenom len asi 5 km severne. Samostatnou kapitolou pre Ižu je rímske obdobie, kedy rieka Dunaj tvorila severnú hranicu Rímskej ríše. Na jej obranu bol vybudovaný hraničný pevnostný systém - Limes Romanus, ktorý pozostával zo siete pevností. Jediným vojenským táborom, vybudovaných na severnom brehu rieky, bola predsunutá vojenská pevnosť v Iži.[4] Na opačnom (dnes maďarskom) brehu sa na území rímskej provincie Panónia nachádzal légiový tábor Brigetio (dnešné Szöny, ktorý bol zázemím pre tábor v Kelemantii. Tábor, z ktorého sa zachovali iba zvyšky základových múrov, slúžil na ochranu provincií proti útokom Germánov zo severu. V 1. – 4. storočí sídlili na území Slovenska kmene Markomanov a Kvádov a práve počas markomanských vojen v 2. storočí bola značná časť pevností silno poškodená alebo úplne zničená. Počas vlády cisára Commoda započala výstavba kamenného kastela priamo na mieste vyplieneného drevozemného tábora v predmostí Brigetia. Opevnenie malo pôdorys v tvare štvorca s vnútornými rozmermi 172 x 172 m s hrúbkou múrov až 180 cm. Kamenné hradby siahali do výšky najmenej 4 až 5 m a boli ukončené cimburím a v strede všetkých štyroch strán kastela boli umiestnené vstupné brány chránené dvojicami veží. Súčasťou hradieb bolo 20 veží. Hlavná južná brána (porta decumana), smerujúca k brehu Dunaja, zabezpečovala životne dôležité spojenie s materským legionárskym táborom v Brigetiu. Stavba zanikla pravdepodobne požiarom po tom, ako v roku 374 vtrhli Kvádi s Markomanmi a Sarmatmi za Dunaj a plienili rímske územie. Oslabená vojenská ochrana hraníc viac nedokázala odolávať ďalším útokom a tak zanikol aj rímsky kastel v Iži.[5]

Po rozpade Rímskej ríše sa na územie dnešného Slovenska začali dostávať Slovania, no už v roku 568 obsadzujú južné oblasti krajiny Avari. Okrem rozsiahlych cintorínov v Komárne boli avarské pohrebiská objavené aj v obciach Radvaň nad Dunajom a Virt. Neskôr bola oblasť súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a začiatkom 10. storočia sa do oblasti dostávajú prvé maďarské kmene.

Prvá písomná zmienka o osade Isa pochádza z roku 1268. Veľkým utrpením si obyvatelia prešli počas osmanskej okupácie, kedy museli okrem práce dodávať potraviny a drevo do novozámockej pevnosti. Po odchode Turkov bolo v obci obývaných len 20 domov a dodnes existujúcou pamiatkou na ich prítomnosť je kamenný most. Kostol zo 16. storočia spustošili vojaci Štefana Bočkaja v roku 1599, k jeho obnove došlo až v roku 1721. V roku 1763, 1773 a 1822 široké okolie postihlo veľké zemetrasenie, ktoré opäť poškodilo budovy i kostol. Kalvínsky kostol bol postavený v roku 1871, kedy v obci žilo už okolo 1500 obyvateľov. Blízkosť Dunaja prinášala ohrozenie veľkou vodou a tie najväčšie povodne sa vyskytli v roku 1895 a 1965. Katastrofický bol rok 1899, kedy 11. augusta veľkú časť obce zničil požiar a o niekoľko dní neskôr dokonala skazu povodeň. V roku 1900 žilo v Iži už 2055 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, rybolovom, prácou na okolitých veľkostatkoch a v priemyselných podnikoch.

Po I. svetovej vojne sa Iža stala súčasťou Prvej česko-slovenskej republiky, no v roku 1938 ju s pásom územia anektovalo Maďarsko. Koniec vojny do oblasti prišiel až v januári 1945, kedy sa obec opäť pričlenila k Česko-Slovensku. V decembri 1946 a januári 1947 prišlo k násilnému vysídleniu časti obyvateľov do Česka, v rámci výmeny obyvateľov bolo 148 rodín presídlených do Maďarska.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iža

• Oficiálna stránka obce
• https://www.visitdanube.eu/sk/pamatihodnosti-3