Reslovakizácia

Reslovakizácia bola povojnová akcia česko-slovenských orgánov zameraná na zmenu etnickej štruktúry južného Slovenska. Jej pôvodným cieľom malo byť navrátenie Slovákov, ktorí boli pomaďarčení v predchádzajúcich obdobiach naspäť k slovenskej národnosti. Akcia mala zároveň ochrániť etnicky sporné obyvateľstvo pred opatreniami, ktoré povojnové Česko-Slovensko aplikovalo voči neslovanským menšinám. Reslovakizácia sa minula pôvodným zámerom a príslušníci maďarskej menšiny sa k nej hromadne hlásili len aby sa vyhli represiám. Podľa oficiálnych výsledkov Reslovakizačná komisia prijala 137 916 prihlášok, ktoré sa týkali 449 914 osôb. Z toho 83 739 osôb deklarovalo slovenskú, resp. československú národnosť už pri sčítaní v r. 1930 a neboli považované za reslovakizantov. 366 175 osôb bolo vybavených kladne, 81 361 osôb komisia z rôznych príčin nevybavila, resp. odmietla[1]. Po normalizácii situácie sa väčšina reslovakizantov vrátila k svojej maďarskej národnosti. Reslovakizácia nemala výraznejší vplyv na národnostné zloženie Slovenska.[2]