Oľdza

Oľdza (maď. Olgya) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.

Oľdza
obec
Štát Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Región Podunajsko
Nadmorská výška 123 m n. m.
Súradnice 48°05′10″S 17°25′15″V
Rozloha 8,86 km² (886 ha) [1]
Obyvateľstvo 546 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 61,63 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1239
Starosta Ildikó Gyurcsiová[3] (nezávislá)
PSČ 930 39
ŠÚJ 501832
EČV DS
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Oľdza
Webová stránka: oldza.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Slovenský portál

Dejiny

Roku 1239 sa spomína obec ako Olgia, roku 1259 ako Ouga. V listine z roku 1251 sa spomínajú Iobagio castri de Ovga, čiže poddaní obce Ovga (vyslovovalo sa zrejme podľa miestneho nárečia ako Óďa). Podľa J. Stanislava môže ísť o názov odvodený z predpokladaného slovanského slova Oldza, ale presvedčivé dôkazy neexistujú. Názov mohol byť odvodený aj od osobného mena. Usadlosť vznikla medzi 10. a 12. storočím v hraničnom pásme uhorského štátu. Pred rokom 1851 ju obývalo 297 rímskych katolíkov a 34 židov, všetci sa hlásili k maďarskej národnosti. V tých časoch sa o obci píše, že chotár je málo úrodný, lebo pôda je piesčitá a kamenistá, ale má bohaté pasienky, ktoré sú základom chovu dobytka.

Zemepánom od nepamäti bola rodina Olgyayovcov, neskôr sa hrdila svojou kúriou v Oľdzi vdova po Lajosovi Udvarnokym. Podľa iného prameňa patrí roku 1251 bratislavskému hradu a spomína sa ako Ouga alebo Ougya a bratislavský podžupan Puer jej časť daroval istému majstrovi Böjtösovi. V 14. storočí je spomínaný v listinách rodiny Olgyayovcov. V listine kráľa Mateja z 29. mája 1488 je spomínaná pod menom Ogya.

Neskôr boli jej vlastníkmi rodiny Udvarnokyovcov a Bacsákovcov. V prvej polovici 19. storočia mali v chotári obce významné majetky Olgyayovci Karol, Žigmund a Vendelín Bacsák. Zaujímavé sú chotárne názvy Félnyárasd, Longordócz a Macsola.

Na začiatku 20. storočia obec tvorilo 48 domov s 248 rímsko-katolíckymi obyvateľmi, napospol maďarskej národnosti. Obec nemala kostol, poštu, telegraf ani železničnú stanicu. Tieto služby obyvateľom zabezpečovali susedné obce. Slovenský názov Oľdza bol zavedený v roku 1948.

V súčasnosti sa na rozsiahlom území vo veľkom stavajú rodinné domy, ktoré majú vplyv na nárast počtu obyvateľov (2018: 503 obyvateľov). V obci žije 49% pôvodnej maďarskej populácie, ktorá je na ústupe.

Hospodárstvo

V katastrálnom území obce sa nachádzajú významné zásoby štrkopieskov nadregionálneho významu na báze riečnych náplavov Dunaja a Malého Dunaja. V oblasti, kde leží obec Oľdza, sú lokalizované aj významné zdroje kvalitnej pitnej vody vo väčšej hĺbke (katastrálne územie obce patrí do Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov).

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.