Pribeta
Pribeta (historicky slov. Perbeta, maď. Perbete) je obec na Slovensku v okrese Komárno.
| Pribeta | |||
| obec | |||
 Kostol Najsvätejšej Trojice | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj | ||
| Okres | Komárno | ||
| Región | Podunajsko | ||
| Nadmorská výška | 136 m n. m. | ||
| Súradnice | 47°53′57″S 18°18′44″V | ||
| Rozloha | 42,8 km² (4 280 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 2 770 (31. 12. 2019) [2] | ||
| Hustota | 64,72 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1312 | ||
| Starosta | Norbert Zsitva[3] (SMK-MKP) | ||
| PSČ | 946 55 | ||
| ŠÚJ | 501328 | ||
| EČV | KN | ||
| Tel. predvoľba | +421-35 | ||
| Adresa obecného úradu |
Hlavná 113 | ||
| E-mailová adresa | [email protected] | ||
| Telefón | 035/769 31 01 | ||
| Fax | 035/769 33 40 | ||
 Poloha obce na Slovensku  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Pribeta | |||
| Webová stránka: pribeta.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Polohopis
Stred obce leží v nadmorskej výške 136 m n. m. v Podunajskej nížine. Severná rovinná časť chotára je na širokých terasách pokrytých piesčitými sprašami a viatymi pieskami. Preteká ňou Pribetský potok. Južná pahorkatinná časť leží na juhozápadnom výbežku Pohronskej pahorkatiny. Chotár je odlesnený, agátové lesíky sú len v pahorkatine. Na terasách má černozemné pôdy, v pahorkatine hnedozemné a mačinové. Klíma je teplá (priemerné teploty v januári nad 2°C, ročné zrážky pod 600 mm).
Dejiny
- Osídlenie v neolite – sídlisko želiezovskej a lengyelovskej kultúry, rímsko – barbarské sídlisko, slovanské hrobové nálezy z doby Veľkomoravskej a z 10.-12. stor.,
- 1312 sa spomína osídlením prívržencami Matúša Čáka. Patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. Prvá písomná zmienka o obci.
- 1552 – 1599 za tureckých nájazdov obec s hradom zanikla
- 17. storočie obec znova osídlená
- 1552 mala 10 domov
- 1715 má už 36 domácností
- 1720 Zakladanie viníc. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a obchodovali s ním.
- 18. storočie Bola zriadená poštová stanica
- 20. storočie Bol založený gazdovský spolok, úverné, spotrebné a mliekárske družstvo.
- Na bojiskách 1. svetovej vojny padlo 115 tunajších obyvateľov.[4]
- I. ČSR – Obec dosídlili slovenskí kolonisti
- 1938–1945 Obec pričlenená k Maďarsku a slovenskí kolonisti boli násilne vysídlení.
- Roku 1944 bolo do koncentračných táborov deportovaných 22 židovských rodín (106 osôb).[4]
- Za 2. svetovej vojny padlo 217 tunajších obyvateľov.[4]
- 1947 Slovenskí kolonisti sa vrátili na miesto vysídlených obyvateľov maďarskej národnosti.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1733. Donátorom kostola bol ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházi. Údajne bol na jeho výstavbu použitý stavebný materiál pochádzajúci z novozámockej pevnosti. Kostol bol poškodený zemetrasením v roku 1763, následne prešiel obnovou a rozšírením v roku 1766.[5] Interiér je zaklenutý pruskou klenbou s nástennnou maľbou Adorácia Madony sv. Imrichom z roku 1774. Nachádza sa tu baroková kazateľnica, hlavný oltár je z roku 1931.[6] Fasády kostola sú členené lizénami a oknami s nárožnými zaobleniami a profilovanými osteniami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s prelamovanou rímsou vo forme rizalitu, je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
Kostol Najsvätejšej Trojice
Uhorský erb nad portálom
Interiér kostola
Baroková kazateľnica
Baroková krstiteľnica
- Reformovaný kostol, jednoloďová ranoklasicistická stavba s pravouhlým záverom, transeptom a predstavanou vežou, z rokov 1784-1786. Doklady o reformovanom vyznaní v Pribete sú doložené už v polovici 16. storočia, bohoslužby sa pôvodne odbavovali v starom kostole. V roku 1840 bol súčasný kostol doplnený o vežu a o rok neskôr o transept. V interiéri sa nachádzajú drevené protestantské empory a klasicistická kazateľnica z doby vzniku kostola. Krstiteľnica z čereveného mramoru pochádza z roku 1937.[7] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Portál je riešený ako edikula. Veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.
- Kalvária s kaplnkou Panny Márie, baroková stavba s polkruhovým záverom z roku 1762. Ako jedna z mála stavieb nebola poškodená ničivým zemetrasením v roku 1763. V roku 1909 prela stavebými úpravami.[8]
- Rímskokatolícka fara, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s polovalbovou strechou z roku 1766. V objekte údajne prespala uhorská kráľovná Mária Terézia. V roku 1960 prešla necitlivou prestavbou, keď jej fasáda stratila barokové architektonické tvaroslovie. Na prízemí budovy sa nachádzajú valené a pruské klenby.[9] Fasády fary sú po úpravách hladké.
Reformovaný kostol
Detail portálu
Rískokatolícka fara
Občianska vybavenosť
Okrem reformovaného a rímskokatolíckeho kostola v obci stojí aj evanjelický kostol, moderná stavba z roku 1972 vybudovaná komunitou repatriovaných Slovákov.
Školstvo
Prvá škola v obci bola založená v 15. storočí. Podrobné údaje sa nezachovali. Vie sa len toľko, že rímskokatolícka cirkevná škola bola v roku 1775 len jednotriedna, v roku 1848 dvojtriedna a v roku 1878 trojtriedna. Škola v roku 1912 zhorela. Na miesto nej bola v roku 1906 na inom mieste postavená jednoposchodová školská budova. V roku 1927 pozostávala už zo 6 učební.
Reformovaná cirkevná škola sa spomína od roku 1640. Bola umiestnená v súkromnom dome. V roku 1860 postavili samostatnú školu, neskôr slúžila ako kantorský byt.
Zvyšovanie počtu tried si vynútilo postaviť novú školskú budovu v roku 1923. Táto mala 3 učebne. V roku 1914 bola v obci postavená i materská škola a na tej istej stavebnej parcele pri Hlavnej ulici v roku 1960 i dnešná základná škola. Na Kvetnej ulici dokončili stavbu v roku 1979. Dnes sú v obci dve školy. Jedna s vyučovacím jazykom slovenským a druhá s vyučovacím jazykom maďarským. Rovnako pod správu obce spadajú i dve materské škôlky rovnakého členenia.
Miestna škola
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- História | Pribeta | Oficiálne stránky obce [online]. Pribeta, [cit. 2020-09-13]. Dostupné online.
- Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Pribeta. Dostupné online.
- Pribeta - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Pribeta. Dostupné online.
- Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Pribeta. Dostupné online.
