Svit (mesto)

Najvýznamnejším vodným tokom na území mesta je rieka Poprad. Do nej sprava ústi najprv riečka Mlynica (do nej na území mesta ešte pravostranná Lopušná a ľavostranný Potôčik) a potom východne od mesta Háganský potok.

Firma Baťa zamýšľala postaviť v Batizovciach pod Tatrami veľkú továreň na výrobu umelého hodvábu. Bola by to druhá tohto druhu na Slovensku po Senici, ktorá zápasila s krízou. Túto informáciu priniesli 18. decembra 1934 pražské Haló noviny. 9. marca 1934 sa obecné zastupiteľstvo Veľkej rozhodlo, že odpredá firme Baťa zo Zlína požadované pozemky na výstavbu novej fabriky. Baťa odkúpil od obce Veľká 101 katastrálnych jutár a 58 siah pasienkov (cca 581 428 m²) za 250 000 Kč. Veľká mala jedinú podmienku, a to aby sídlo firmy ležalo na velických pozemkoch, aby firma zamestnávala prevažne Veličanov a aby názov osady bol vždy uvádzaný ako časť Veľkej. To sa nestalo a preto Veličania niekoľkokrát požadovali, aby sa časť chotára, na ktorom bola postavená výskumná stanica označoval „Baťova osada vo Veľkej“ a aby železničná stanica v Batizovciach niesla názov „Baťove závody Veľká“. Už o tri týždne neskôr sa začalo s výstavbou závodu a 7. novembra 1935 informuje československá tlač, že Baťova batizovská továreň na umelý hodváb sa potešiteľne vyvíja. Bolo postavených vyše 40 rodinných domov a továreň zamestnávala už 700 robotníkov. 29. januára 1937 sa obecné zastupiteľstvo uznieslo na označení „Obec Veľká – Osada Svit (názov nieslo mesto podľa mena prvého Baťovho podniku na tomto mieste : S-lovenské VI-zkózové T-ovárne)“, ktoré ostalo oficiálnym označením Svitu až do jeho osamostatnenia (podľa inej verzie je názov odvodený od stočeného ovčieho rúna – česky svitek), hoci samotný závod stále používal označenie Batizovce. Od roku 1937 sa datuje aj používanie názvu Svit pre novú osadu.

Väčšina dnešného Svitu sa rozkladá na pozemkoch kedysi patriacich do katastra Veľkej, z menšej časti aj Batizoviec, Spišskej Teplice a Lučivnej.

S výstavbou mesta sa začalo podľa územného plánu F.L. Gahuru. Vo výstavbe sa malo pokračovať na severnej strane železničnej trate podľa neskorších urbanistických návrhov, ale z pôvodného zámeru zostalo len torzo – železničná stanica s vitrážou od akademického maliara Vojtecha Stašíka. Neskôr tu vyrástlo sídlisko nielen s fabrikou, ale aj s bytmi, obchodmi, spoločenskými miestnosťami, službami, ba aj s vlastným hospodárstvom v blízkych Batizovciach. Rodinné domy vychádzajú z koncepcií súťaže na zlínske bývanie z roku 1935. Najskôr sa postavili štandardné dvojdomy s plochými strechami, neskôr radové domy so šikmými strechami a nakoniec poschodové bytové domy. Osada sa postupne rozširovala, pribúdali nové domy pre robotníkov. Oficiálne sa osada stále považovala za kolóniu Veľkej, kde sídlil aj notariát, ale ako adresa pre korešpondenciu sa používali Batizovce. Ako prvé boli postavené elektráreň a výskumná stanica, kde mali vyskúšať výrobu umelého hodvábu a kvalitu vody. Časom pribudlo ďalších sedem domov.

Vo februári 1936 bola spustená výroba. Roku 1937 bola spustená nová výroba striže, r. 1938 výroba celofánu a r. 1939 sa do Svitu presťahovala pančuchárska výroba z Liptovského Mikuláša. 1. júla 1936 bol založený dobrovoľný hasičský zbor firmy Svit v Batizovciach.

Pohľad na mesto Svit, v pozadí budova spoločnosti Chemosvit a Vysoké Tatry

Na východ od továrne sa začalo s výstavbou obytných domov pre robotníkov. Vybudoval sa tiež obchodný dom, obchody, škola (výučba začala 1. 9. 1936), na kraji mesta pribudli bitúnok a udiareň. 14. novembra 1936 je vo Svite vybudovaný prvý úrad – Četnícka stanica. Prvým narodeným Svitovčanom bol Vladimír Rusnák, narodený 11. 9. 1936.

Po vypuknutí SNP bolo vo Svite vyzbrojovacie stredisko dobrovoľníkov. Začiatkom septembra 1944 viedli povstalci o mesto Svit tuhé boje s fašistickými nemeckými jednotkami, útočiacimi za podpory tankov a letectva. Svit bol oslobodený 28. 1. 1945.

Svit sa osamostatnil 4. júna 1946. 1. 12. 1947 sa obyvatelia Svitu zišli na vlakovej stanici, aby prvýkrát privítali vlak, ktorý neprišiel do stanice Batizovce, ale do stanice Svit. Chemosvit a Tatrasvit do delimitácie v roku 1951 tvorili jeden celok Baťových závodov. Mesto sa postupne rozvíjalo, pribúdali vodojem, spoločenský dom, rybársky dom, regulácia rieky Poprad, výstavba športovísk. Severne od Svitu vyrástla nová časť s rodinnými domami, Podskalka (medzi ľuďmi nazývaná Kanada, podľa kanadských drevených domčekov, ktoré sa tu ako prvé začali stavať). 30. mája 1962 osada dostala štatút mesta.

V súčasnosti pracuje v priemysle 70 % aktívneho obyvateľstva mesta. Vedúcim odvetvím je chemický priemysel zastúpený firmami Chemosvit, a.s., Tatrasvit, a.s. a Výskumným ústavom chemických vlákien, a.s. Chemosvit sa zaoberá výrobou umelých vlákien potom fóliami PE, BOPP a ich potlačou (flexotlač, hĺbkotlač) a Tatrasvit výrobou bielizne a silónových pančúch. Menej významný je potravinársky priemysel (mäsokombinát, pekáreň). Mesto má pravidelný, mrežový pôdorys. V meste sídli okrem dvoch materských, dvoch základných škôl aj Stredná odborná škola polytechnická - Jana Antonína Baťu.[4]

Socha Tomáša Baťu vo Svite

Budova Spolcentra vo Svite

V parku v blízkosti autobusovej stanice je inštalovaná socha - Tomáša Baťu. Taktiež sa tam nachádza aj pomník padlým vojakom 2. svetovej vojny.Na zmodernizovanom námestí je nainštalová busta zakladateľa Svitu - Jána Antonína Baťu

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011, väčšina obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania (52,37%). Ďalšie percentá tvoria evanjelici augsburgského vyznania (7,53%) a gréckokatolíci (3,56%). Vo Svite žijú tiež ateisti (20,28%), pravoslávni, veriaci iných cirkví a tiež veriaci nezaregistrovaných cirkví. Pri sčítaní obyvateľstva 14,9% obyvateľstva neuviedlo svoje náboženstvo.[5]

Farnosť sv. Jozefa robotníka vo Svite je rímskokatolícka farnosť spadajúca pod dekanát Poprad a Spišskú diecézu. Hlavným farským chrámom farnosti je Chrám sv. Jozefa robotníka. Okrem neho spadá pod správu farnosti Svit aj chrám sv. Cyrila a Metoda vo Svite-Podskalke. Súčasným farárom je ThDr.Štefan Vitko, PhD., ktorý v spolupráci s dvoma kaplánmi (Mgr. Vladimír Malec a Mgr. Gustav Botúr) zabezpečuje chod farnosti. V minulosti , od roku 1996, bola farnosť spravovaná Mgr. Jánom Čuchranom a predtým PaedDr. Petrom Pitoniakom a Mons. Petrom Fidermákom, ktorý sa podieľal na stavbe farského chrámu.

Vo farnosti pôsobia rehoľné sestry Kongregácie Služobníčok Najsvätejšej Panny Márie Nepoškvrnene počatej, akolyti, organisti, lektori, miništranti a kostolníci. Diecézny biskup každoročne dekrétom ustanovuje aj mimoriadnych „rozdávateľov“ sv. prijímania. Vo farnosti pôsobia mnohé náboženské spolky, najmä Ružencové bratstvo, Nábožné Bratstvo škapuliarske-Svätý Škapuliar, modlitbové spoločenstvo Timotheos, spevokoly Slniečko a Hviezdičky a miešaný spevácky zbor Laudamus.

Gréckokatolícku farnosť sv. Cyrila a Metoda spravuje otec Marek Kaľata. Liturgia prebieha v kaplnke sv. Cyrila a Metóda vo Svite, ktorá je súčasťou chrámu sv. Jozefa robotníka. V súčasnosti prebiehajú stavebné práce na novej gréckokatolíckej farskej budove v blízkosti kostola a domu smútku.

Cirkevný zbor už dlhé roky spravuje d.p,farár Daniel Midriak. Služby Božie sa pravidelne slúžia v chráme Božom. Cirkevný zbor patrí do Tatranského seniorátu a teda do Východného dištriktu ECAV.

Chrám sv. Jozefa robotníka je hlavným farským kostolom farnosti sv. Jozefa robotníka vo Svite. Jeho stavba sa začala v roku 1990 a dokončená bola v roku 1991. Kostol konsekroval dňa 6.7.1991 Jozef Kardinál Tomko. Základný kameň posvätil sv. Ján Pavol II osobne pri jeho prvej návšteve Slovenskej republiky. Celý chrám bol postavený svojpomocne veriacimi zo Svitu a okolia. Najväčšiu zásluhu na vybudovaní chrámu mal Mons. Peter Fidermák. Hlavným projektantom bol Ing.Arch. Marián Sitarčík. Stavba kostola si vyžadovala veľké finančné i materiálne náklady. Pomohli iné farnosti, pravidelne organizované zbierky a vystúpenia mládežnickeho zboru TatraSong pod vedením Petra Jurekaza. V súčasnosti je to tretí najväčší kostol v diecéze Spiš (prvý je Katedrála sv. Martina v Sp. Kapitule a druhý je Konkatedrála Sedembolestnej P. Márie v Poprade).

V juhovýchodnej časti mesta v minulosti nazývanej Sídlisko „A“ sa nachádza plaváreň s 25 m bazénom (hĺbka 120 – 180 cm, teplota vody 27 °C) a detským bazénom 9 x 9 m (40 – 80 cm, 30 °C) s parnou saunou, posilňovňou, masážami a saňovými kúpeľami.

V juhozápadnej časti mesta leží Lopušná dolina, kde je vybudované moderné lyžiarske stredisko. Lyžiarske vleky sú po oboch stranách hrebeňa, nachádza sa tam hotel Lopušná Dolina (stredisko Chemosvit ) a chata (stredisko SkiTatry-Tatrasvit). Zjazdovky majú umelé zasnežovanie aj umelé osvetlenie pre nočné lyžovanie, taktiež sa tu nachádza U-rampa pre snowboardistov. Samotné stredisko, označované ako Svit – Lopušná dolina, však leží v katastrálnom území obce Lučivná.

Baba (205 ha), ochrana vzácnych rastlinných a živočíšnych spoločenstiev na dolomitickom podklade. Výskyt mnohých reliktov. Prírodná rezervácia sa nachádza v tesnej blízkosti mesta Svit[6].Kozí Kameň 1 255 m n. m. – európske rozvodie Čierneho a Baltského mora.

Na brehu rieky Poprad od západnej časti mesta (z Lopušnej doliny) je vybudovaný chodník po celej dĺžke mesta (od roku 1994), ktorý je na napojený (od roku 2004) na novovybudovaný cyklistický chodník až do mesta Poprad (cca 9 km).Vo východnej časti mesta, hneď vedľa chodníka sa nachádza Studnička – zdroj kvalitnej pitnej vody. Náročnejší cyklisti môžu pokračovať ďalej do Lopušnej doliny, cez ktorú sa asfaltovými a poľnými cestami dostanú buď do Šuňavy alebo opačným smerom do Spišskej Teplice, prípadne do Hornádskej kotliny – do Vikartoviec.Výborné podmienky aj pre horskú cyklistiku, ktorá tu má dlhú tradíciu.

Na inlinline korčuľovanie je možné využiť cyklistický chodník vedúci po brehu rieky Poprad medzi Svitom a Popradom, ďalej pokračujúci po celej dĺžke mesta a poza priemyselnú zónu (popod les). Taktiež pri hoteli Mladosť je vybudovaný malý skatepark s malou U-rampou a zopár prekážkami.

Medzi pravidelné podujatia patrí každoročný Cyklomaratón Svit-Nízke Tatry. Koná sa v auguste a najnáročnejšia trasa vedie cez Spišskú Teplicu a Spišské Bystré na Kráľovu hoľu, odtiaľ do Liptovskej Tepličky, Šuňavy a cez Lopušnú dolinu do Svitu.

Mesto Svit leží na medzinárodnej ceste E 50. Zo Svitu cez Batizovce a Gerlachov vedie cesta do Tatranskej Polianky vo Vysokých Tatrách. V meste sa nachádza železničná stanica, ktorou prechádza ním železničná trať Žilina – Košice. Na stanici stoja len osobné vlaky a nákladné vlaky. Najväčším zamestnávateľom vo Svite je spoločnosť Chemosvit aj spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami.

Základné školy sú na Komenského ulici a na Mierovej ulici. Od roku 2017 základná škola na Mierovej ulici sa spojila so ZUŠ-Základná umelecká škola(Spojená škola Mierová) 1. 7. 2005 vznikla vo Svite spojením Stredného odborného učilišťa SOU-textilného, SOU-chemického a Strednej priemyselnej školy – Stredná odborná škola. Strednej priemyselnej škole od 1. septembra 2018 bol pridelený aj prívlastok „polytechnická“. Po novom teda škola nesie oficiálny názov "Stredná odborná škola polytechnická J. A. Baťu“. Súkromná Základná umelecká škola Fantázia sídli na Ulici Komenského.