Veľká Lodina
Veľká Lodina (maď. Nagyladna) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
Veľká Lodina | |||
obec | |||
Kostol Všetkých svätých | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Košický kraj | ||
Okres | Košice-okolie | ||
Región | Šariš | ||
Nadmorská výška | 258 m n. m. | ||
Súradnice | 48°51′35″S 21°09′24″V | ||
Rozloha | 19,72 km² (1 972 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 305 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 15,47 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1423 | ||
Starosta | Ján Lukáč[3] (SPOLU) | ||
PSČ | 044 81 (pošta Kysak) | ||
ŠÚJ | 522155 | ||
EČV | KS | ||
Tel. predvoľba | +421-55 | ||
Telefón | 699 12 13 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Košického kraja
| |||
Webová stránka: velkalodina.atknet.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Nadmorská výška v strede obce je 258 m. Obec leží na severozápade Slovenského rudohoria, v celku Čierna hora, v nádhernej doline Hornádu, približne 25km severozápadne od Košíc.
Dejiny
Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1423, kedy ju kráľ Žigmund dal ako dar šľachticom z Pavloviec. Obec založili pĺtníci a drevorubači, ktorí splavovali drevo po rieke Hornád až do Košíc. Obec vznikla už v prvej polovici 14. storočia a až do roku 1423 bola kráľovským majetkom panstva Sokoľ. V rokoch 1423 až 1429 ju vlastnili šľachtici z Pavloviec, neskôr sa stalo vlastníkom obce mesto Košice.
Názov
V písomnostiach z 15. – 16. storočia sa vyskytuje pod názvom Ladna, Alsowladna, Naghladna - maďarizované tvary pôvodných slovenských názvov Lodina, Nižná Lodina a Veľká Lodina. Základ názvu Lodina je nepochybne odvodený od slova loď.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky farský kostol Všetkých svätých, je jednoloďová pôvodne baroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1667. Úpravou prešiel v rokoch 1740 a 1893, kedy získal neoklasicistickú fasádu po požiari v šesťdesiatych rokoch 19. storočia. V roku 1925 bol kostol reštaurovaný. Interiér je zaklenutý segmentovými a valenými klenbami. Zariadenie je neobarokové a neoklasicistické zo začiatku 20. storočia. Hlavnému oltáru dominuje obraz s tématikou všetkých svätých, na bokoch oltára sa nachádzajú sochy sv. Petra a sv. Pavla, v strede oltára je neobarokové tabernákulum. Vo svätyni sa nachádzajú aj dva bočné oltáre: oltár Božského srdca Ježišovho a oltár Panny Márie. Na strope vo svätyni je nástenná maľba s motívom nanebovstúpenia Pána. V kostole sa nachádza baroková drevená krstiteľnica. Organ je jednomanuálový od firmy Rieger, Opus 2502, z 20. storočia. Lavice sú z roku 1970. Na stene vedľa ambóny sa nachádza barokový obraz zobrazujúci tajomstvá svätého ruženca. Jednotlivé zastavenia krížovej cesty po stranách lode sú farbotlačové reprodukcie. Zachovali sa tu dve polychrómované barokové sochy Ružencovej Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého.[4]Fasády kostola sú hladké, veža je členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou. Vo zvonici sa nachádzajú 3 zvony - jeden z r. 1906 a dva z r. 1922 od zvonolejára Alojza Kurbela.
- Kostol Všetkých svätých
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- Veľká Lodina - Kostol Všetkých svätých [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.