Železničná trať Bratislava – Břeclav

Železničná trať Bratislava – Kúty – Břeclav () (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 110) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a českú Břeclav. Trať je súčasťou Paneurópskeho dopravného koridoru č. 4., spájajúceho Drážďany a Istanbul.

Bratislava – Kúty – Břeclav ()

Stanica Kúty
Základné informácie
Číslo trate110
PrevádzkovateľŽSR
Dĺžka82,13 km
Parametre trate
Rozchod1 435 mm
Počet koľají2
Traťová triedaD4
Napájacia sústava25 kV 50 Hz
  v úsekuv celom úseku
Max. sklon8 ‰
Max. rýchlosť140
Priebeh trate
Legenda
smer Žilina, smer Budapešť, smer Hegyeshalom
54,364 Bratislava hl.st.
53,098 Tunel Lamač
51,179 Červený most
51,000 Bratislava-Železná studienka
49,210 Bratislava-Lamač
41,530
0,000
Devínska Nová Ves
smer Marchegg
spojka smer Marchegg
3,778 Devínske Jazero
smer Stupava
smer Plavecký Mikuláš
12,610 Zohor
smer Záhorská Ves
17,993 Plavecký Štvrtok
24,682 Malacky
Rudava
33,180 Veľké Leváre
36,666 Závod
42,118 Moravský Svätý Ján
44,540 Sekule
Myjava
smer Trnava
50,898
67,463
Kúty
smer Skalica
71,717 Brodské
74,386
11,475
Morava (štátna hranica SlovenskoČesko)
Kyjovka
7,806 Lanžhot
Svodnice
(5,28) Koniec preložky
smer Brno, smer Ostrava
0,000 Břeclav
Dyje
Preložka trate (1929)
smer Lednice, smer Hrušovany nad Jevišovkou
smer Viedeň

História

Už od roku 1848 viedla trať z Bratislavy do Devínskej Novej Vsi, Marcheggu a Gänserndorfu v Rakúsku, kde sa spájala s traťou ViedeňBřeclav, vybudovanou už v roku 1839. Budovanie trate medzi Bratislavou a Břeclavou prebiehalo až v rokoch 18891891, kedy bol Železničnou spoločnosťou Moravskej doliny vybudovaný úsek z Devínskej Novej Vsi do Skalice.

Trať bola dokončená vybudovaním úseku KútyBrodskéBřeclav v roku 1900, kedy bol dokončený most cez Moravu.

Po prvej svetovej vojne bola na celom úseku vybudovaná druhá koľaj a trať bola v roku 1967 ako prvá na Slovensku elektrifikovaná napäťovou sústavou 25kV, 50Hz

Modernizácia trate

Modernizácia trate z Maďarska do Česka na rýchlosť 200 km/h by ušetrila 38 minút.[1]

27. januára 2017 Železnice Slovenskej republiky vydali oznámenie o verejnom obstarávaní na modernizáciu v úseku Devínska Nová Ves (mimo)  štátna hranica Slovensko/Česko. Zákazka by mala stáť 305 mil. EUR a doba jej realizácia je plánovaná na 38 mesiacov. Modernizácia prebehne medzi Devínskou Novou Vsou a Malackami a medzi Kútmi a štátnou hranicou. Implementácia ERTMS prebehne v celom úseku.[2] Úsek je plánovaný na rýchlosť 200km/h.[1] Modernizácia je najväčšia investícia tretej Ficovej vlády. Väčšia zákazka pre ŽSR bola len modernizácia v okolí Púchova.[3]

Stanovisko ministerstva dopravy z mája 2015: „Momentálne sa pracuje na projektovej dokumentácii. Štúdie realizovateľnosti odpovedia na otázku, či sa rýchlosť zvýši na 160 alebo až na 200 kilometrov za hodinu. Ak štúdie preukážu opodstatnenosť, tak ako slovenská, tak aj česká strana deklarovala ochotu zvýšenia rýchlosti až na 200 kilometrov za hodinu.[4]

Rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie vrátilo do hry firmu Integra Construction z Kazachstanu.[3] Do prípadu sa však zapjil aj veľvyslanec Kazachstanu, Serzhan Abdykarimov, ktorý bol na stretnutí s Miroslavom Hlivákom, šéfom úradu.[1]

Zoznam staníc a zastávok

Referencie

  1. KRAJANOVÁ, Daniela. Dvestovka na železnici sa znova odkladá, tender za 300 miliónov sa zasekol. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-02-12. Dostupné online [cit. 2019-03-31]. ISSN 1339-844X.
  2. Modernizácie železničnej trate Devínska Nová Ves – štátna hranica s Českom [online]. Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2017-02-12]. Dostupné online.
  3. KRAJANOVÁ, Daniela. Najväčší tender tretej vlády Smeru pokračuje, železničiari sa pokúšajú druhýkrát vyhodiť firmu z Kazachstanu. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-04-15. Dostupné online [cit. 2018-06-13]. ISSN 1339-844X.
  4. SITA. Vlaky z Prahy do Bratislavy by mohli jazdiť oveľa rýchlejšie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2015-05-12. Dostupné online [cit. 2016-04-24]. ISSN 1335-4418.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.