Markušovce

Lieskovany, Matejovce nad Hornádom, Odorín, Rudňany, Spišská Nová Ves, Teplička, Závadka.

Komenského, Školská, SNP, Michalská, Sv. Jána Nepomuckého, Za Hornádom, Bystrá, Odorínska cesta, Podhradová, Pod horou, Slovenská, Brezová, Poľná, Krátka, Železničná, Banícka, Za Tehelňou, Jareček

Hornád, Levočský potok, Odorica, Markušovský potok

• Nemecký názov:Marksdorf
• Maďarský názov:Márkusfalva

Kostol sv. Michala Archanjela Markušovce

Týči sa na skale nad obcou a svojou polohou má dominantné postavenie. Je to jednoloďový, gotický, pôvodne románsky kostol. Jeho existencia sa spomína už v roku 1280, keď prvý markušovský zemepán Gala dal budovať kostol pre osadníkov z Markušoviec, Čepanoviec (dnes súčasť Markušoviec) a Lieskovanov. I obec Markušovce sa menovala pôvodne po mene patróna chrámu sv. Michal a terajšie meno dostala až po županovi, čiže comesovi(grófovi) Markovi, synovi Galu, ktorý obec po zničení Tatármi opätovne vystaval. Od roku 1290 sa stala markušovská fara nezávislou plebaniou, čím sa pod ňu dostali okolité fary a právo vyberať desiatky. Zaujímavosťou kostola je, že presbytérium nie je od lode oddelené víťazným oblúkom. Okolo roku 1486 prevzal správu majetku v obci Štefan Mariássy, ktorý svoju oddanosť náboženskému duchu prejavil výstavbou dvoch gotických kaplniek ku kostolu. Zo severnej strany to bola kaplnka sv. Kozmu a Damiána, patrónov lekárov a zdravia, z južnej strany kaplnka sv. Anny, patrónky jeho matky. Sieťová klenba kostola je z 15. storočia. Južná kaplnka svätej Anny má pekný portál, ktorého hlavice sú zdobené motívom viniča. Po požiaroch v rokoch 1773 a 1882 bol kostol následne obnovený, zväčšený a zariadený oltármi i novou výzdobou. Dnešná veža je z roku 1891. Z vnútorného zariadenia sú najcennejšie náhrobné kamene Mariássyovcov z červeného mramoru zo 16. a 17. storočia. Ostatný interiér je barokový, bohatý a historicky veľmi cenný. Okolo kostola vedie obranný múr s dvoma vstupnými murovanými bránami a novodobou kryptou Mariássyovcov. Kostol sv. Michala v Markušovciach je súčasťou chránenej pamiatkovej zóny, ktorá bola v obci vyhlásená pre vysoký výskyt historicky cenných budov v roku 1993.

Markušovský hrad

Nachádza sa v tesnej blízkosti kostola sv. Michala na skalnom návrší. V súčasnosti sa tu nachádzajú iba jeho zvyšky. Hrad je obdĺžniková budova so štyrmi nárožnými vežami.1 Základy hradu sa položili roku 1284 pôvodne v gotickom slohu. Vybudovať ho dal Mikuláš Mariássy – syn grófa Markusa. Koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia Štefan Mariássy hrad rozšíril a opevnil. V bojoch o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským sa Mariássyovci pridali na stranu Zápoľského, a preto im Ferdinand majetok skonfiškoval a Levočania roku 1527 Markušovský hrad zničili. Okolo polovice 16. storočia, keď Mariássyovci znovu získali stratené majetky, dal Pavol Mariássy hrad obnoviť a prebudovať v renesančnom slohu, čím mu dal v podstate dnešnú podobu obdĺžnikovej budovy so štyrmi nárožnými vežami. Hrad roku 1773 vyhorel, roku 1789 bol renovovaný, ale sústavne obývaný už nebol, pretože medzitým si Mariássyovci postavili kaštieľ v obci. V jednej veži bol do roku 1935 uložený Mariássyovský archív. Dnes je hrad len čiastočne zachovaný a nie je sprístupnený verejnosti. Prechádza popri ňom chodník vedúci až ku kostolu.

Markušovský kaštieľ

V obci sa nachádza niekoľko kúrií a kaštieľov, z ktorých najkrajší je Mariássyovský kaštieľ. Tieto kúrie boli v obci postavené v 17. a 18. storočí. Jedna z nich, neskorobaroková kúria, je pamiatkou z 18. storočia a nachádza sa hneď pri kaštieli. Po rekonštrukcii sa stala budovou Obecného úradu v Markušovciach. Pred vchodom je na stĺpe erb obce. Ďalšia na hlavnej ulici má na fasáde erbovú tabuľu s rokom 1747 a iniciálmi LM a KS so združeným erbom Ladislava Mariássyho a jeho manželky Kláry Szepessy.

Mariássyovský kaštieľ má štvorcový pôdorys so štyrmi okrúhlymi nárožnými vežami. Postavil ho roku 1643 František Mariássy v renesančnom slohu. Rok výstavby je doložený na tabuli osadenej nad hlavným vchodom. Na tabuli je vytesaný rodový erb staviteľa, iniciály FM a niekoľko nápisov:

V hornej časti je vytesaný text: "MINOR SUM DOMINE CVNCTIS MISERATIOIB9 // QVAS EXPLEVISTI SUPER SERVUM TUUM", teda nepresný citát z Biblie (Gen 32:11): „minor sum cunctis miserationibus et cuncta veritate, quam explesti servo tuo“, resp. "Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi.". V ľavej časti je vytesaný text: "V V V // IN SILENTIO & SPE", teda "V tichu a nádeji.". V pravej časti je vytesaný text: "STET DOMUS HAEC DONEC // FLVCTVS FORNICA MARINOS // EBIBAT TESTUDO TOTVM // PERAMBVLET ORBEM", čo možno preložiť ako "Nech dom tento stojí pokiaľ vody morské mravec nevypije a korytnačka celý svet neobíde.". Najrozsiahlejší je text v spodnej časti: "DOMINE SECUNDVM MULTITUDINEM MISERATI // ONUM TUORUM MISERERE MEI // SI DEUS PRO NOBIS QVIS CONTRA NOS // NON EST CURENTIS NEQVE VOLENTIS // SED MISERENTIS DEI // FRANCISCUS MARIASI DE MARCUSFALVA // HOC OPVS EXTRVI CVRAVIT EX FVNDAMENTO // ANNO 1643", ktorý obsahuje časti citátov z Biblie: „Miserere mei, Deus, secundum misericordiam tuam; et secundum multitudinem miserationum tuarum dele iniquitatem meam.“ (Psalm 51:3), teda "Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.", ďalej príslovie "Ak je Boh s nami, kto je proti nám.", ďalší citát z Biblie "igitur non volentis neque currentis sed miserentis Dei“ (Rimanom 9:16), teda "A tak teda nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva." a napokon oznam, že toto dielo dal v roku 1643 od základov vystavať František Mariássy z Markušoviec.

Svojou polohou v centre pamiatkovej zóny je kaštieľ ozdobou obce Markušovce a patrí medzi jej najkrajšie historické objekty. Dá sa predpokladať, že kaštieľ bol zakončený renesančnou štítkovou atikou. V rokoch 1773 – 1775 gróf Wolfgang Farkaš Mariassy kaštieľ prebudoval v rokokovom slohu a miesto atiky zvýšil obvodové múry a na ne dal primaľovať falošné okná, takže stavba budí dojem dvojposchodovej budovy. Pred vstupný portál pristavali rizalit a uprostred strechy postavili barokovú vežičku. Vtedy dostalo priečelie kaštieľa aj dodnes jestvujúcu štukovú výzdobu. Okolie kaštieľa bolo upravené na francúzsky park s troma stupňovitými terasami. Prestavba sa uskutočnila po tom, čo sa stal majiteľom Wolfgang – Farkaš Mariássy, pričom jeho erb a erb jeho manželky Kláry Krasznecz je v podbrání oproti hlavnému vchodu do kaštieľa. Kaštieľ patril rodine Mariássyovcov až do roku 1933, kedy ho odkúpil Alexander Wieland. V roku 1945 bol majetok, vrátane kaštieľa, skonfiškovaný. Pre účely múzea upravili kaštieľ v 50. rokoch a v rokoch 1986-1993 sa uskutočnila jeho rozsiahla rekonštrukcia. Dnes je v kaštieli expozícia historického nábytku sprístupnená verejnosti od roku 1994. Expozícia prezentuje vývoj a typové zastúpenie nábytkového umenia a interiérových doplnkov od 17. storočia po začiatok 20. storočia. Návštevníci tak môžu vzhliadnuť historický nábytok od obdobia renesancie, cez obdobie baroka, rokoka, klasicizmu, empíru a biedermeiera, do fázy neoštýlov a historizmov až po ukážky interiérového zariadenia v 20. stor. Za kaštieľom sa nachádza najcennejšia pamiatka parku, nedokončený letohrádok Dardanely.

Letohrádok Dardanely

Stojí na poslednej terase francúzskeho parku. Pôvodne mala mať stredná časť letohrádku ešte dve krídla. Zdá sa však, že k ich realizovaniu nedošlo z finančných dôvodov. Letohrádok dal postaviť Wolfgang – Farkaš Mariássy zo spoločenských a reprezentačných dôvodov, ku ktorým prispela aj ohlásená návšteva cisárskeho dvora Jozefa II., ku ktorej napokon nedošlo. Aj tak je postavená časť budovy najkrajšou rokokovou stavebnou pamiatkou na Spiši.

Letohrádok je jednoposchodová budova s troma obrovskými oknami na prízemí i na poschodí hlavného priečelia. Priestor medzi oknami je zdobený pilastrami, nárožia dokonca zdvojenými pilastrami. Priestor nad i pod oknami prvého poschodia je zdobený bohatou a vkusnou výzdobou. Priečelie je zakončené tympanónom s erbom Wolfganga – Farkaša Mariássyho a jeho manželky. Autorom sgrafitovej výzdoby je Vincent Schwartz z Podolínca. Najväčšou miestnosťou je tanečná sála na prvom poschodí. Má lunetovú klenbu, rozdelenú pásmi na sedem polí. Prostredné pole zdobí girlandový veniec z kvetov, ostatné polia zdobia fresky od neznámeho maliara. Zobrazujú scény z mytológie: Paridov súd, Diana na poľovačke, Bakchus a Ariadna, únos Persefóny, Neptún a Amfitrité a Galatea na delfíne. Po stranách miestnosti sú dvere, ktoré mali viesť do nepostavených bočných krídel.1

Dnes je v letohrádku Dardanely expozícia klávesových hudobných nástrojov ako jediná na Slovensku. Okolie kaštieľa a letohrádku je upravené na francúzsky park podľa návrhu neznámeho záhradného architekta v druhej polovici 18. storočia za Wolfganga – Farkaša Mariássyho. Tvoria ho tri terasy prepojené kamennými schodmi. Vyzdobený bol drobnou architektúrou, ovídiovskými sochami v životnej veľkosti, kamennými vázami, dobovou studňou a nádržami na vodu. Z pôvodnej výzdoby parku sa zachovali kamenné vázy a dobová studňa, znehodnotené však boli niektoré dreviny.

Markušovský skalný hríb

Nachádza sa v centrálnej časti národnej prírodnej pamiatky Markušovské steny na strmom svahu vo výške 470 m n. m. Ide o najkrajší hríbovitý skalný útvar na Slovensku. Vznikol v hornádskych vrstvách . Tvorí ho 8 m vysoká noha zložená zo zlepencov, ktoré sú menej odolné voči zvetrávaniu a tak sa rozpadli skôr ako pieskovce, z ktorých je vytvorený klobúk hríba o priemere cca 3 m. Chránený objekt leží 2km od obce Markušovce v Hornádskej kotline. Geologicky je územie budované vnútrokarpatským paleogénom. Jeho bázu tvoria zlepence. Zrnitostné pomery zlepencov sa často menia, od balvanitých až po drobnozrnné. Zlepence transgredovali na podložné triasové vápence, pričom vyplnili aj nerovnosti podkladu. Medzi okruhliakmi dominujúcou horninou sú podložné svetlé vápence rozličného stupňa opracovania. Menej sa vyskytujú úlomky fylitov a zelených bridlíc. Podmienkou utvorenia osobitého príkladu hríbovitého útvaru je petrografická rozdielnosť podložnej časti, z ktorej je utvorená „noha“, a vrcholovej časti. Kým spodné časti tvorí hrubozrnný, typický zlepenec, mechanicky menej odolný, vrchná časť má pieskovcový charakter s väčšou súdržnosťou. Na formovaní sa však uplatnili i procesy riečnej erózie rieky Hornád, nad ktorej pravým brehom sa skalný hríb vypína, a čiastočne i veterná erózia. Tento proces nerovnomerného zvetrávania vytvoril jav skutočne zriedkavý. Je vysoký viac ako 8 metrov a je situovaný do okraja zlepencovej skalnej stráne. Je sprístupnený náučným chodníkom. Markušovský skalný hríb (1976, 7,16 ha) je nepochybne najznámejši slovenský hríbovitý skalný útvar.

Ide o chránené územie o rozlohe cca 13,44 ha. Leží v Hornádskej kotline na ľavom brehu rieky Hornád medzi obcami Markušovce a Matejovce nad Hornádom. Neopakovateľný obraz územiu dávajú strmé skalné steny, v ktorých príroda počas štvrtohôr zvetrávaním, činnosťou vody, ľadu, slnka a vetra vytvorila ojedinelé skalné útvary.

Markušovská dolina ponúka široké možnosti na relax, turistiku, cyklistiku a je veľmi populárna ako medzi mladými, tak aj staršími občanmi.

V obci sa nachádza pomník padlých Markušovčanov v druhej svetovej vojne

Obec hrá futbalovú ligu a získava výborné umiestnenia v šachu. Podmienky na športovanie sú dobré. Nachádza sa tu futbalové, a multifunkčné ihrisko. Dobrovoľní hasiči obce Markušovce pravidelne vedú okresnú hasičskú ligu a patria medzi najlepšie družstvá v rámci Košického kraja. V poslednom období sa do súťaží zapájajú 2 družstvá mužov a 2 družstvá žien. V rokoch 2001, 2003 a 2005 vyhrali krajské kolo previerok a postúpili na národné kolo, kde sa umiestnili v kategórii dorastencov na 5. mieste(r.2001) a v kategórii mužov na 4.mieste (r. 2003) a 6. mieste (r. 2005 Šurany).

Centrom obce prechádza železničná trať Žilina – Košice, ktorá tu má zastávku. Zo Spišskej Novej Vsi tu vedie cesta III. triedy, smerujúca do Rudnian, ako aj cesta z obce Odorín. Do obce je pravidelné autobusové aj vlakové spojenie.

• Rímskokatolícky - Michalská 52
• Administrátor farnosti: Mgr. Štefan Saloka
• Kaplán: Mgr. Roman Saniga

• Materská škola - Školská 18
• Základná škola - Školská 18
• Špeciálna základná škola - Michalská 39

• 1990 - 1994 Michal Čuchran (VPN)
• 1994 - 1998 Michal Čuchran (SZS)
• 1998 - 2002 Michal Čuchran (SOP)
• 2002 - 2006 Ing. Ján Šofranko (HZDS + SDĽ)
• 2006 - 2010 Ing. Ján Šofranko (SMER-SD + ĽS-HZDS + SNS)
• 2010 - 2014 Michal Čuchran (SDKÚ-DS)
• 2014 - 2018 Marek Virág (SRÚS)
• 2018 - 2022 Marek Virág (NEKA)

• 1990 - 1994 - 18 poslancov
• 1994 - 1998 - 18 poslancov (8 KDH, 4 SZS, 3 SDĽ, 2 ÚNIA ROI, 1 HZDS)
• 1998 - 2002 - 18 poslancov (11 KDH, 6 SOP, 1 SDĽ)
• 2002 - 2006 - 11 poslancov (8 KDH, 1 ANO, 1 ROMA, 1 SDĽ)
• 2010 - 2014 - 11 poslancov (5 NEKA, 4 KDH, 2 SaS)
• 2014 - 2018 - 11 poslancov (6 NEKA, 2 SDKÚ-DS, 2 #SIEŤ, 1 SMER-SD)
• 2018 - 2022 - 11 poslancov (3 KDH, 2 OKS, 2 SNS, 2 SPOLU, 1 SaS+OĽANO. 1 SMER)

Vývoj obyvateľstva od roku 1869

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2011)

Zloženie obyvateľstva podľa najčastejšie používaného jazyka v domácnosti (2011)