Lesná železnica Katarínka

• 1997 – začiatky LŽK inšpirované pamätníkom pána Rendeka, ktorým sa inšpirovali Ján Dalák, Ing. Ivan Ružek a Róbert Ružek[1]
• 1998 – získanie štyroch trojmetrových koľajníc od pána Ing. Zemana zo Smoleníc
• 1999 – predĺženie koľaje položením oblúka
• 2000 – 2002 – predĺženie trati o 20 m čím vzniklo železničné priecestie
• 2002 – vybudovanie železničného mostu zachráneného zo Smolenickej drážky
• 2003 – položenie prvej výhybky
• 2004 – zakúpenie nepojazdnej banskej lokomotívy BND-30 z bane Dolina
• 2005 – predĺženie trati o úsek odbočky do mašinhausu a osadenie druhej výhybky
• 2006 – 2007 – dokončenie opravy lokomotívy, svojpomocná generálka motora a údržba karosérie
• 2007 – založenie Združenia na záchranu lesných železníc Slovenska za účelom získavania financií a dostať sa do povedomia verejnosti
• 2008 – získanie 3 plošinových vagónov, objav nákladného vagónu a jeho zrenovovanie v novembri
• 2008 – prevezenie lokomotívy a jej posadenie na koľajisko a zahájenie skúšobnej prevádzky
• 2010 – začiatok výstavby nového depa
• 2013 – nové depo je dokončené a dĺžka koľajníc je 200 m
• plánované spojazdnenie trate v celkovej dĺžke 1,2 km

• 1880 – 1883 výstavba chemického závodu pri Horných Orešanoch v údolí Majdanu grófom Jozefom Pálffym. Surovinou v nej bolo drevo z priľahlých lesov Malých Karpát. Na jeho zvoz bola stavaná uzkokoľajná železnica s rozchodom 760 mm s animálnou – konskou trakciou. Bola stavaná tak, aby doprava naložených vagónov bola zabezpečovaná samospádom a zotrvačnosťou do protisvahov a prázdne vagóny do miesta ťažby dopravovali kone. V prudkých svahoch bolo potrebné brzdiť a protisvahy prekonávali vagóny zotrvačnosťou. Nedostatky zotrvačnosti v dolinách sa podujal odstrániť robotník Tomáš Štibraný (zomrel 1932).[2] Tento systém mal celkom vyše 40 km tratí a zanikol po druhej svetovej vojne. Okrem malých dočasných tratí mala tieto hlavné úseky:
  • od závodu k Hornej Parine, cez Starú Bohatú a Nové Domy ku Klo­koču (14 km), s odbočkou pri hájovni Stará Bohatá na Pre­hyb, cez Dlhý vrch, Polomy a Mesačnú k hájovni Kolovrátok končiacu na rozhraní chotárov Doľany – Sološnica (8 km)
  • z Majdánu na Uhlište, Polámané, pod Veterlín a až pod Záruby (14 km), s odbočkami do doliny Kamenné mlieko do Vydatej (5 km) a do doliny Zabité.
  • (údajne) dve odbočky zo závodu na Rybnikárku a na pílu s dĺž­kou asi 6 km
• 1897 a 1898 vybudovanie a otvorenie železnice Trnava – Kúty umožnilo rozvoj výroby a dopravu výrobkov k spotrebiteľom, čo vyvolalo výstavbu úskorozchodnej železnice s rozchodom 600 mm, využívajúcej na ťahanie vagónov rušne.
• 1899 je postavená trať z továrne na stanicu v dĺžke 10 km, s výhybňou Drušplac pri Smoleniciach
• 1901 – 1903 je trať natiahnutá až na Dobrú Vodu v dĺžke 22 km k novovybudovanému závodu s rovnakou výrobou. Trať mala tri výhybne: Švajčiarka pri Naháči, Katarínka a Planinka.
• 1917 stavba pokračovania trate zo závodu v Majdáne cez Dolnú Parinu a Po­raj v chotári Horných Orešian, ktorá bola dokončená v roku 1920. Postavené boli aj trate z Dobrej Vody do Širokej, Lukáčkového jarku a Mlyna.
• počas nemeckého riadenia fabriky v čase II. svetovej vojny bola trať predĺžená na Huty a Kolovrátok.
• 1960 – 1961 sa železnica likviduje. V tom čase je dĺžka trate úzkokoľajky spo­lu s koľajami v závode, skladoch a výhybniach okolo 70 km.

Podľa väčšiny zdrojov mal strojový park úzkorozchodnej železnice 6 parných a 5 dieselových lokomotív, 2 dreziny, 2 osobné a 140 nákladných vozňov.[3]

• parné lokomotívy Goliath a Ludko boli štvornápravové
• parné lokomotívy Republika, Pavlína, Lucia a Mena boli trojnápravové

Parná lokomotíva Republika stála do roku 1988 ako pomník dráhy v bývalom chemickom závode na priestranstve pred závodným klubom. Potom sa nachádzala na Štiavničke pri Hronci ako exponát múzea ČHŽ, v roku 1999 bola odpredaná súkromnej osobe a nachádzala sa v roku 2005 na súkromnom pozemku v Marianke[4] a v roku 2007 ju Klub ochrany technických pamiatok navrhol na vyhlásenie za NKP.[5]

• Technické údaje parnej lokomotívy Republika, jedinej známej zachovanej lokomotívy z technického parku MLŽ
  • Výrobca: Bretfield a Daňek
  • Typ: RIIIc/600 mm
  • Usporiadanie: Cn2t(?Ct6)
  • Rok výroby: 1919
  • Výrobné číslo: 166
  • Rozchod: 600 mm
  • Výkon: 40 kW
  • Služobná hmotnosť lokomotívy: 10 t
  • Popis: trojnápravová úzkorozchodná lokomotíva tendrovka, vonkajší rozvod Heusinger

• Strojový park LŽK
  • Danka banská dieselová lokomotíva BND 30, vyrobená roku 1973 v Hliníku nad Hronom[6], získaná z Bane Dolina vo Veľkom Krtíši
  • 3 nákladné vozne
  • 1 osobný vozeň

• HAVIAR, Tomáš. Malokarpatské úzkorozchodné železnice na panstvách Pálfiovcov. Čadca : Kysucké múzeum, 2013. 238 s. ISBN 978-80-970780-4-1.
• ENGLER, Marko. Železnice v okolí Smoleníc a Dobrej Vody. 2. preprac. a dopl. vyd. Trnava : KON-PRESS, 2017. 440 s. ISBN 978-80-85413-96-0.

• Priemyselné a lesné úzkorozchodné trate v okolí Smoleníc

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lesná železnica Katarínka

• Lesná železnica Katarínka – oficiálna stránka
• Malokarpatská lesná železnička – pamätihodnosti obce Naháč
• Jaroslav Přibyl: Lesní a průmyslová železnice ve Smolenicích – rail.sk