Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica

Banská Štiavnica patrila v minulosti vďaka ťažbe vzácnych kovov medzi najdôležitejšie mestá monarchie. Koncom 18. storočia bola Štiavnica s poddanskými dedinami s viac ako 20 000 obyvateľmi druhým najväčším sídlom na Slovensku tesne za Bratislavou.[1] V roku 1870 sa preto začala stavať úzkorozchodná železnica z Hronskej Dúbravy s rozchodom jeden meter. Trať bola sprevádzkovaná v auguste 1873 ako prvá verejná úzkorozchodná parná železnica vo vtedajšom Uhorsku.[2] Prejdenie vzdialenosti viac ako 20 kilometrov trvalo približne hodinu a pol (z Banskej Štiavnice do Hronskej Breznice za 1 hodinu a 19 – 24 minút a naspäť za 1 hodinu 44 minút).[3] Parný vlak dostal pomenovanie „Štiavnická Anča“, ktoré sa doteraz lokálne používa na označenie vlakovej súpravy premávajúcej na tejto trati.[4]

Počas existencie Slovenského štátu bola medzi prioritami dopravného prepojenia aj železnica s normálnym rozchodom do Banskej Štiavnice. Výstavba novej trate s normálnym rozchodom sa začala slávnostným výkopom 6. októbra 1943. V roku 1944 boli práce pod vplyvom prebiehajúcich bojov druhej svetovej vojny zastavené.

Po vojne sa najprv obnovovali poškodené úseky dôležitejších koridorov. Význam spojovacích a málo frekventovaných tratí, ako bola táto, výrazne poklesol. Navyše Štiavnická železnica bola rozostavaná len na časti trate a niektoré úseky neboli vôbec začaté. Namiesto opätovného plánovanému začiatku prác v roku 1946 hrozilo definitívne zastavenie výstavby.

Záchranou výstavby bola záväzok bývalého Ústredia Zväzu slovenskej mládeže na konferencii 27. októbra 1947, ktoré sa zaviazalo, že trať dobuduje a odovzdá do 28. októbra 1949 do užívania. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 dostal projekt názov Trať mládeže. Najvyšší vtedajší predstaviteľ Slovenska, predseda Zboru povereníkov Gustáv Husák (vtedy 35 ročný) otváral výkop mládežníckej časti výstavby 1. apríla 1948. Samotné práce na trati sa oficiálne začali 5. apríla 1948. Na návštevu prišiel aj Klement Gottwald.

Záväzok bol splnený. Železničný most cez Hron v Hronskej Dúbrave bol otvorený už 10. septembra 1949.[5] Stavba bola ukončená 28. októbra, prevádzka začala 29. októbraa 30. októbra1949 (nedeľa) sa oslavovalo.[6]

Trať mládeže bola jedna z prvých veľkých propagandistických „stavieb mládeže“ na Slovensku a aj preto má mimoriadny význam. Režim podporoval a propagoval tieto stavby, pretože mali dokazovať „budovateľské nadšenie a oddanosť mladých ľudí socializmu a zároveň poslúžili ako nástroj ich ovplyvňovania“.[7]

Na stavbe sa vystriedalo 47 162 mladých ľudí. Väčšina z nich bola z Česko-Slovenska, ale 1 601 prišlo zo zahraničia (z Albánska, Alžírska, Anglicka, Bulharska, Francúzska, Indie, Maďarska, Nórska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny).[8] Brigádovali väčšinou zadarmo (okrem platených organizátorov).

„Neprišli sme pracovať pre peniaze, spájal nás pracovný elán a chceli sme dokázať, že vieme niečo urobiť. Každý večer sa vyhodnocovalo, kto ako pracoval a tých najlepších na záver vyhlásili za úderníkov. Po odpracovaní šiestich hodín sme športovali, po večeroch sme mali táboráky, pri ktorých sme spievali slovenské ľudové pesničky a práve stadiaľto vzišiel aj súbor Lúčnica.“

Spomína priama účastníčka, Dalma Štepáneková z Banskej Štiavnice v Pravde.[4]

Nie všetci spomínajú pozitívne:

V päťdesiatich rokoch boli velitelia týchto brigád súdení ako „agenti krvavého psa Tita“. Mládež žila svojim životom a sama si ho organizovala. Okrem stravy a ubytovania (baráky s poschodovými pričňami pre 10 – 15 osôb), každý účastník dostal zväzácku modrú košeľu, baretku a účastnícky odznak. Za vynikajúce výsledky v táborových súťažiach a práci, jedinci dostali pred nastúpenou brigádou odznak úderníka. Hodne sa tam pochodovalo, spievalo a diskutovalo. V tomto polovojenskom prostredí sa formovalo množstvo budúcich komunistických funkcionárov, intelektuálov, kultúrnych a hospodárskych činiteľov. Brigády boli povinné.

Miroslav Vester st. Prechádzka po socializme, blog[9]

Nápad premeniť stavbu železnice na propagandu socializmu medzi mladými pochádzal z Juhoslávie. Železničná trať Bosanski Šamac – Sarajevo bola dobudovaná „mládežníkmi“ práve v roku 1947. Dôkazom podobnosti sú rovnaké heslá – srbochorvatsky: „Mi gradimo prugu – pruga gradi nas“, slovensky: „My staviame trať – trať stavia nás“ ako aj osobné vyjadrenie veliteľa hlavného štábu brigád Trati mládeže Mira Tomana, ktorý sa stavby železnice Šamac – Sarajevo zúčastnil a tiež zaviedol pozdrav juhoslovanských brigádnikov „Zdravo!“ a oslovovanie brat a sestra[10] ale aj vyhlasovanie „úderníkov“.

Úzkokoľajná trať nebola zhodná so súčasnou traťou a jej pozostatky sú v teréne mimo novej trate viditeľné doteraz. Pre terénne prekážky bola jej celková dĺžka pôvodne asi o 2 km dlhšia (22 km a 895 m[3]) a to aj preto, že vychádzala z Hronskej Breznice. V Banskej Štiavnici mala trať konečnú na Špitálskej lúke, kde sú teraz postavené obytné a rodinné domy. Jedna zo staničných budov sa zachovala pri tamojšej základnej škole, no iba málokto vie, čomu kedysi slúžila. O histórii tohto miesta hovorí už len názov ulice Železničiarska a miestne pomenovanie Stará stanica.[11]

Trať s horským charakterom (výškový rozdiel 266 metrov) si vyžadovala rozsiahle zemné práce a bolo potrebné vybudovať oceľový most cez Hron s rozpätím (2 x 20,18 + 40,37 m), 300 m dlhý Beliansky a 127 m dlhý Kozelnícky viadukt, 1 194,5 m dlhý Banskoštiavnický (Kolpašský) tunel, až 18 m vysoké násypy a 19 m hlboké zárezy, čím sa trať z Hronskej Dúbravy skrátila z 20,3 na súčasných 19,731 km.

Pôvodne plánované predĺženie trate do Pukanca (cez Štiavnické Bane) a do Hontianskych Nemiec (cez Svätý Anton) sa nikdy nezrealizovalo.

Špeciálny vlak na stanici Kozelník (8. júna 2013.).

Od leta 2009 pôsobí v koncovej stanici Trate mládeže v Banskej Štiavnici občianske združenie Štokovec, priestor pre kultúru, ktoré tu realizuje projekt rezidenčného centra Banská St a nica Contemporary.

V roku 2012 ministerstvo dopravy SR oznámilo, že zruší osobnú dopravu na tejto trati od 9. decembra 2012 z ekonomických dôvodov. Aj vďaka petícii miestnych aktivistov z augusta 2012, ktorí ju spustili po skončení pripomienkového konania k návrhu nového cestovného poriadku, v ktorom ich pripomienky a argumenty neboli vypočuté, ministerstvo svoje rozhodnutie zmenilo. Petíciu za 44 dní podpísalo 14 762 občanov a doručili ju na ministerstvo v septembri 2012.[12] V roku 2012 sa tiež Banskoštiavnická samospráva obrátila na pamiatkárov so žiadosťou o zápis Trate Mládeže do registra národných kultúrnych pamiatok.[13] Aktivisti upozorňovali, že nový grafikon (zrušenie dvoch najvyťaženejších spojov) na rok 2013 a nezastavovanie rýchlikov v Hronskej Dúbrave odrezalo turistov aj študentov a rozhodne nebolo záchranou trate.[14] Trať podľa odboru komunikácie železníc z roku 2012 neriešil ani Cieľový grafikon vlakovej osobnej dopravy GVD 2020 a nebola zahrnutá ani v Programe revitalizácie železničných spoločností.[13] V roku 2013 Železnice SR (ŽSR) plánovali vyčleniť do roku 2015 na opravu tunela na Trati mládeže 600-tisíc €.[15]

Od grafikonu platnom od decembra 2013 boli niektoré spoje predĺžené z Hronskej Dúbravy do Zvolena kde je zabezpečený priamy prestup na vlaky do Bratislavy. Eliminácia jedného prestupu funguje aj v opačnom smere. Na druhej strane podľa predajcu lístkov, OZ Štokovec naplnenosť vlakov dosahovala nízke hodnoty: „Počas sledovania 32 dní odchádzal zo sledovaných 64 vypravených vlakov z Banskej Štiavnice vlak 9-krát prázdny, 11-krát si doň zakúpil lístok len jeden cestujúci a 7-krát si doň zakúpili lístok dvaja ľudia.“[16] Od 26. februára 2017 sú vo štvrtok a v piatok pri najvyťaženejších spojoch zaraďované jednotky 813/913 miesto dosluhujúcich 812 plus prípojný 011.[17]

Podľa hovorcu ŽSR je trať zahrnutá do siete ŽSR do roku 2016[18]. Ak chcete prispieť k zachovaniu ďalšej prevádzky na najstaršej verejnej železničnej vnútroštátnej trati Slovenska, bude vás jedna cesta z Dúbravy do Štiavnice stáť približne 1,25 € a trvať 30 minút.[19] [20]

• Hronská Dúbrava – križovatka s traťou 150 (Nové Zámky – Zvolen) a 171 (Zvolen – Diviaky), sídlo dirigujúceho dispečera (výpravcu) pre riadenie zjednodušenej vlakovej dopravy v úseku Banská Štiavnica – Hronská Dúbrava
• Kozelník
• Banská Belá
• Banský Studenec (vo vzdialenosti 4,9 km po ceste 2536 od obce Banský Studenec)
• Banská Štiavnica

• Zoznam železničných tratí na Slovensku
• Dejiny železníc na Slovensku

• ŽSR cestovné poriadky podľa trate
• Reportáž z roku 2012: Štiavnická Anča ešte žije
• historické fotografie: Richard Kafka: Cesty do Banskej Štiavnice, časť 16. Železničná trať Hronská Breznica (Dúbrava) – Banská Štiavnica Trať Mládeže (2011)
• Film (online) Vladimír Bahna: Oceľová cesta (1949)
• Video jazdy vlakom smerom zo Štiavnice na portáli vovlaku.teraz.sk TASR (2016)

• www.vlaky.net