Košická kotlina

Rozprestiera sa v juhovýchodnej časti Slovenska. Na západe susedí so Slovenským krasom a Volovskými vrchmi, na severe s Čiernou horou, Šarišskou vrchovinou, Spišsko-šarišským medzihorím a Beskydským predhorím, a na východe má spoločnú hranicu so Slanskými vrchmi. Južná hranica je totožná so štátnou hranicou s Maďarskom.[1]

Košická kotlina v rámci geomorfologického členenia zahŕňa tri podcelky:[1]

• Košická rovina - zaberá planárny stupeň medzi Turňou nad Bodvou a centrálnou časťou intravilánu Košíc
• Medzevská pahorkatina - zaberá kolínny stupeň medzi Jasovom a západnou časťou intravilánu Košíc
• Toryská pahorkatina - zaberá kolínny stupeň medzi Trsteným pri Hornáde a intravilánom Prešova

Košická kotlina je oblasť pretiahnutého tvaru smerom od severu k juhu. Terén je pestrý a variabilný, rozľahlé roviny sa striedajú s nevysokými kopcami. Najvyššími vrcholmi sú Diaľna (384 m) a Červený grúnik (305 m). Porast v tejto oblasti tvoria prevažne listnaté lesy s hojným výskytom dubu, buku, hrabu a brezy. Najvýznamnejšími riekami Košickej kotliny sú Torysa, Hornád, Bodva a Ida.

Podnebie radí Košickú kotlinu medzi teplé oblasti. V zimných mesiacoch sa teploty pohybujú v rozmedzí od -1 do -3 °C, v letných mesiacoch medzi 18 až 20 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou je menší než 50, počet letných dní je 60 až 70.

Košická kotlina nepatrí medzi chránené krajinné oblasti, a napriek tomu aj tu nájdeme veľmi hodnotné prírodovedné aj krajinárske lokality. Patria k nim štátne prírodne rezervácie Gýmešský jarok, Humenec a Zbojnícky zámok, chránené nálezisko Mirkovská kosatcová lúka a chránená plocha Kokošovská dubina.[2] Tieto chránené lokality boli zriadené pre uchovanie miestnej flóry a fauny, ktorá je tu druhovo veľmi pestrá a bohatá.