Čiernohronská železnica

Plánovanie trasy železnice sa začalo v roku 1898 po vydaní nariadenia vtedajšieho ministra poľnohospodárstva. Stavba prvého úseku Hronec – Čierny Balog úseku začala v roku 1908. Úsek je dodnes zachovaný. Už o rok neskôr, 8. januára 1909 začala na trati pravidelná prevádzka[8] medzi pílami v Čiernom Balogu a Hronci. Sieť sa postupne rozširovala, bolo možné zvážať drevo priamo z lesov. Na výstavbe tratí pracovali miestni obyvatelia, počas prvej svetovej vojny ruskí zajatci.

Prvý oficiálny názov železnice bol po maďarsky „Fekete garamvolgyivasút“ (Železnica v údolí Čierneho Hrona). Na niektorých miestach pri trati ešte dodnes vidieť hektometrovníky s pôvodným označením F.G.V. Dňa 19. júla 1927 bola na trati Čierny Balog – Hronec povolená obmedzená osobná doprava. Najdlhšia odbočka pozdĺž Kamenistého potoka do obce Sihla (890 m n. m.) bola dlhá 23,5 km a sieť v tomto údolí mala 40 km. Zachoval sa z nej okrem zvyškov násypu aj mohutný oceľový most cez údolie Čierneho Hronu.

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bola premávka obmedzovaná, cestná doprava prebrala úlohy železnice. Premávka bola rozhodnutím vlády SSR definitívne zastavená k 31. decembru 1982 a všetko zariadenie bolo určené na zošrotovanie.[8]

V roku 1981 posledný výpravca z Hronca, Klement Auxt založil miestnu organizáciu Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, aby mohli železnicu zapísať do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.[9] V lete 1983 začali dobrovoľnícke tábory a brigády Stromu života.[8] V dobrovoľníckych táboroch pracovalo aj 400 ľudí za leto, časť z nich v továrňach a časť na oprave železnice. Tábory si mohli na seba zarobiť.[9]

Pri záchrane železnice boli aj ľudia z URBIONu, zaoberajúci sa územným plánovaním, ktorí mali za úlohu vypracovať územný plán Čierneho Balogu a zapáčila sa im železnica. Po Nežnej revolúcii pripadol nehnuteľný majetok 7 obciam, tie ho potom symbolicky prenajali organizácii.[9]

Prevádzka na prvom zrekonštruovanom úseku železnice, smerujúcom z Čierneho Balogu do Vydrovskej doliny, bola oficiálne otvorená 1. mája 1992.[10] Nasledujúci rok bola obnovená prevádzka aj na úseku Čierny Balog – Hronec.[8] V roku 2003 bol otvorený dvojkilometrový úsek Hronec – Chvatimech (kde je tiež zastávka na trati Banská Bystrica – Červená Skala). Od 15. decembra 2001 bola obnovená pravidelná preprava reziva na pílu v Jánošovke.[7] ČHŽ previezla z Jánošovky na trať ŽSR 60 až 120 metrov kubických dreva denne.[11] Píla však bola zrušená k 1. novembru 2003.[11]

K 30. aprílu 2012 bol obnovený úsek Čierny Balog – Dobroč v dĺžke 4 km.[10][8] V priebehu roka 2012 boli na ČHŽ dodané dva zrekonštruované rušne a niekoľko nákladných a osobných vagónov.[11] Počas roku 2011 Čiernohronská železnica odviezla približne 60 000 pasažierov.[4] V letnej sezóne 2012 premávalo od mája do konca septembra denne celkovo 18 párov spojov z toho 4 páry na trase Čierny Balog – Chvatimech a späť, 6 párov na trase Čierny Balog – Dobroč a späť a 8 párov na trase Čierny Balog – Vydrovo-Korytárske.[12]

Na železnici pracujú dvaja stáli zamestnanci, zvyšok personálu sú dobrovoľníci. Železnica zarába z dvoch mesiacov prázdnin a z dvoch mesiacov školských výletov pred a po prázdninách. Neuživý sa však len ako turistická atrakcia.[9]

Podľa plánov by mala na hlavnej trati železnice Chvatimech – Čierny Balog – Dobroč a po obnovenej sedemkilometrovej odbočke Hronec – Osrblie premávať pravidelná osobná doprava po celý rok, pričom na trati by mohla prebehnúť aj modernizácia (narovnanie oblúkov, moderný zvršok a zvýšenie rýchlosti).[7]

Úsek Čierny Balog – Vydrovská dolina má byť zachovaný ako muzeálny.[7] ČHŽ má v budúcnosti disponovať aj modernými koľajovými vozidlami určenými na pravidelnú dopravu.[7] Plánovaný je tiež presun hlavného technického zázemia do Hronca, na Čiernom Balogu, v Dobroči a v Osrblí budú prevádzkové strediská.[7] V spolupráci s banskobystrickým VÚC bol v roku 2012 pripravovaný integrovaný dopravný systém pre Horehronie, ktorého súčasťou bude aj ČHŽ.[8]

22. augusta 2019 Banskobystrický samosprávny kraj Uznesením č. 210/2019 schválil zámer „Revitalizácia Čiernohronskej doliny“. Cieľom zámeru je obnoviť pravidelnú celoročnú prevádzku vlakov z Chvatimechu do Dobroča a ich zaradenie do integrovaného dopravného systému kraja.[13] Verejná doprava by mala byť prevádzkovaná na 17 km z 20. Železnica by mala odviesť maximálne tisíc ľudí denne. Začiatok prevádzky by mal byť 1. mája 2025.[9]

V apríli 2020 železnica vyhrala súťaž o zisk 17 električkových vagónoch a infraštruktúry z Kantónu Bazilej vo Švajčiarsku.[14] Pred uvedením električiek však bude mnutné prevádzku elektrifikovať. Je však možné, že elektrifikácia nebude nutná na celej trati. Zatrolejovanie celej trati by malo stáť okolo 2 mil eur. Rekonštrukcia trate by mala stáť približne 10 mil eur. Pre električky je tiež naplávané nové depo na mieste bývalej píly.[9]

• Parné rušne
  • ČKD C 760/90d č.1 – prevádzky neschopná
  • ČKD C 760/90d č.5 – prevádzky neschopná
  • ČKD C 760/90d č.7 – prevádzky neschopná
  • MÁVAG 1879 – U34.904 „Joy“ – prevádzky schopná
  • Rušeň RIIIc Smoschewer Breslau – prevádzky schopná
  • U45.903 – Súkromný majetok – prevádzky schopná
  • MÁVAG 70/14 – U 46.901 – prevádzky neschopná
  • Reghin 604/1985 – U46.903 „Rešica“ – prevádzky schopná
• Dieselové rušne
  • BNE 50 „Lienka“
  • DH 120 „DHčka“
  • Rába M 042 – TU45.001
  • Motorový vozeň M21.004 (rok výroby 1939, od súkromného sponzora z Česka)[10]
• Drezina Škoda 1202
• SVP 74
• sada vozňov rôznej výroby

• 
  Súprava ČHŽ
• 
  Stanica v Čiernom Balogu
• 
  Parný rušeň Smoschewer
• 
  Motorový voz M21.004 prechádza cez futbalové ihrisko na dobročskej vetve

• BÍLEK, Aleš; ZEITHAMMER, Karel. Čiernohronská železnica : 30 rokov zápasu o zachovanie : Čiernohronská lesní dráha. Praha : RCH, 2009. 144 + 152 s. ISBN 80-903346-8-7.

• Lesnícky skanzen Vydrovo
• Ozubnicová železnica Tisovec – Pohronská Polhora

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čiernohronská železnica

• Čiernohronská železnica – oficiálna stránka
• Čiernohronská železnica na Vlaky.net
• Čiernohronská železnica na Rail.sk
• Čiernohronská železnica na Stránkách přátel železnic (po česky)