Smižany

Katastrom obce pretekajú vodné toky Hornád, Brusník, Smižiansky potok a Čingovský potok.

V katastri sa nachádza vodná nádrž Klauzy, ktorá je súčasťou NP Slovenský raj.[6]

Erb obce tvorí gotický štít zložený z modrého štítu a z na ňom umiestneného dvojitého konkávneho kríža s kratšími spodnými ramenami. Strieborný kríž je po bokoch sprevádzaný striebornými ružičkami.

Vlajka obce má podobu raz v jednej tretine od žrde štiepaného a dvakrát deleného listu striedavo modro-bielych farieb. Pomer jej strán je 2:3 a ukončená je troma cípmi.

Farby obce sú biela a modrá.

• 1990 – 1994 – Ing. Ladislav Vrana (KDH)
• 1994 – 1998 – Ing. Ladislav Vrana (KDH)
• 1998 – 2002 – Ing. Michal Kotrady (HZDS)
• 2002 – 2006 –  Ing. Michal Kotrady (HZDS + KSS + PSNS + SNS + SMER-SD + SDA + SDĽ)
• 2006 – 2010 –  Ing. Michal Kotrady (ĽS-HZDS + SMER-SD + SNS)
• 2010 – 2014 –  Ing. Michal Kotrady (NEKA)
• 2014 – 2018 –  Ing. Michal Kotrady (NEKA)
• 2018 –  (súčasnosť) – Mgr. Miroslava Szitová PhD. ( (KDH + SaS + OĽaNO)

• 1990 – 1994 – 24 poslancov (16 KDH, 6 VPN, 2 SNS)
• 1994 – 1998 – 24 poslancov (16 KDH, 7 HZDS, 1 SDĽ)
• 1998 – 2002 – 21 poslancov (12 HZDS, 8 KDH, 1 SDĽ)
• 2002 – 2006 – 12 poslancov (10 HZDS, 2 KDH)
• 2006 – 2010 – 12 poslancov (9 HZDS, 2 KDH, 1 SMER-SD)
• 2010 – 2014 – 13 poslancov (5 NEKA, 4 ĽS-HZDS, 4 KDH + SDKÚ-DS)
• 2014 – 2018 – 13 poslancov (7 NEKA, 3 KDH, 3 MOST-HÍD)
• 2018 – (súčasnosť) – 13 poslancov (7 NEKA, 5 KDH, 1 SMER-SD)[7]

V období mladšej doby kamennej sa v povodí tokov Hornád a Brusník usadzovali najmä pestovatelia a zberači. V neskorej dobe kamennej (cca. 2500 rokov pred Kristom) v miestnom regióne možno badať vznik štruktúrovaných sídlisk a opevnených hradísk napr. Hradisko na Čingove. Na územie čiastočne zasahovala aj otomanská kultúra. V čase 1400 rokov pred Kristom prichádzajú tu ďalšie etniká, medzi nimi ľud púchovskej kultúry, ktorá na území pretrvala až do konca druhého storočia po Kristovi.[8] Koncom 7. storočia na územie začali prenikať slovanské kmene. Slovania podobne ako predchádzajúce etniká videli strategický význam v Čingoskom hradisku, ktoré ďalej rozširovali, avšak nakoniec bolo zničené pravdepodobne útokom alebo silným požiarom. Smižany pravdepodobne vznikli, ako jedna z mnohých osád patriacich k Hradisku na Čingove. Výstavba obce sa formovala hlavne na západnom brehu Brusníka, juhovýchodne od románsko-gotického kostola.[9]

Prvýkrát sa Smižany spomínajú v listine kráľa Bela IV. z roku 1254 pod názvom "Sumugh a Villa Canis i Villa Caniferorum", ( obec vodičov loveckých psov). Z listiny vyplýva, že pôvodné obyvateľstvo vykonávalo pre kráľa a zástupcov na Spišskom hrade služby pri poľovačkách. V roku 1293 uhorský kráľ Ondrej III. Smižanom udelil výsady, ktoré ich zaradili medzi privilegované mestá. Oslobodil ich od poddanskej služby voči Spišskému hradu a zrušil súdnu kompetencie spišského župana nad obyvateľmi obce. Daň obyvatelia odovzdávali priamo kráľovi, čo vyvolalo konflikty s ostatnými členmi v Spoločenstve spišských Sasov.

V neskoršom období obec stratila svoju poľovnícku funkciu a obyvateľstvo sa živilo najmä roľníctvom, chovom dobytka a bežnými remeslami. V lesoch sa darilo aj železiarstvu, uhliarstvu a furmanstvu. Za vlády Žigmunda Luxemburského boli Smižany podobne ako celý Spiš plienené spanilými jazdami husitov z Poľska. Smižany boli v tomto období celé vypálené a obnova obce trvala dva roky. Starý románsky kostol bol prestavaný do gotického slohu. V roku 1465 sa Smižany stali dedičným majetkom rodu Zápoľských. Prvá obecná pečať pochádza pravdepodobne v 15. storočia. V jej poli bol dvojramenný kríž.

V prvej polovici 16. storočia sa Spišského hradu a okolitých panstiev násilne zmocnil Ondrej Báthory, avšak už v roku 1553 ich už získali Turzovci. Z prelomu rokov 1564/1565 pochádza urbár turzovských panstiev. Z urbáru vyplýva, že Smižany boli druhé najväčšie spišské mesto. Z nového urbáru (1583) vyplýva, že Smižany boli druhým najbohatším spišským mestom. V priebehu stavovských povstaní bola obec viackrát plienená. Prvýkrát bola obec sčasti vypálená počas Bočkajovho povstania a podobnému plieneniu sa Smižany neubránili ani v roku 1619 počas Bethlenovho povstania. V roku 1638 sa Smižany stali majetkom Čákiovcov (Csákyovcov), ktorí ich dostali vďaka manželskému zväzku z Turzovcami. V roku 1679 boli Smižany plienené tretíkrát Imrichom Tökölym. Smižany sa pre svoju obnovu museli dokonca na čas založiť aj monštranciu z kostola. Urbár z roku 1771 svedčí o úpadku Smižian na úroveň väčšej poddanskej dediny. V tomto období tu vďaka Čákiovcom vznikla železiareň - "Maša", ktorá pretrvala do roku 1886. Niekedy od začiatku 18. storočia v Smižanoch existuje soľný sklad. Koncom 18. storočia slúžil aj ako sklad medi. V roku 1806 premiestnený do Spišskej Novej Vsi.

V roku 1831 pre neúrodné roky a epidémiu cholery vypuklo na Zemplíne Východoslovenské roľnícke povstanie, ktoré sa postupne rozšírilo sa na Šariš a Spiš. Najkrvavejšie vzbury sedliakov vypukli práve na Čákiovských majetkoch. Za účasť na vzbure odsúdených 35 mužov a dve ženy zo Smižian. V roku 1880 založený dobrovoľný hasičský spolok. V 19. storočí bola v obcou začala viesť železničná trať Košice - Bohumín, vďaka čomu sa zvýšila miestna zamestnanosť. V roku 1883 obec požiadala o zmenu názvu obce na "Szepes - Sűmegh", ktorý pretrval do prvej svetovej vojny.[9]

V poslednej štvrtine 20. storočia došlo značným zmenám, obci sa podobne ako iným obciam v regióne nevylo vysťahovalectvo. Zlú situáciu zhoršila aj prvá svetová vojna. Prvo republiková pozemková reforma umožnila rozšíriť obec aj mimo jej stály chotár. V roku 1927 rozšírený bol rímskokatolícky kostol a v roku 1932 bol vystavaný evanjelický chrám. V tom istom roku vznikol taktiež Futbalový klub. V roku 1930 bola obec osvetlená elektrickým osvetlením. Smižany boli postihnuté dôsledkami II. svetovej vojny, zničením majetku, odvlečením Židov do koncentračných táborov a obeťami na životoch (deviati padli priamo v boji a pri náletoch prišli o život dvaja civilisti). Obec bola oslobodená vojskami IV. ukrajinského frontu a I. československého armádneho zboru 27. januára 1945.

V 50. rokoch v Smižanoch vzniklo jednotného roľníckeho družstvo. V máji 1965 bol otvorený nový Kultúrny dom a v roku 1966 sa začalo s výstavbou prvých družstevných bytov na Lenisku, ďalšia výstavba panelových domov pokračovala od roku 1986, keď bola obec pričlenená k mestu Spišská Nová Ves ako jej mestská časť, čo pretrvalo až do referenda o osamostatnení v auguste 1990.

Pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci bola vydaná kniha „Smižany na prahu tretieho tisícročia“. Budova novej Základnej umeleckej školy postavená v roku 2004 získala cenu Dušana Jurkoviča za rok 2004.[10] V roku 2007 začala svoju činnosť obecná polícia. V priebehu rokov 2007–2011 prebiehala rekonštrukcia smižianskeho kaštieľa.

Kostol bol postavený v druhej polovice 13. storočia a zasvätený svätému Krížu. V roku 1436 bol kostol vyplienený husitmi. Okolo kostola bol vybudovaný múr oválneho tvaru ktorý pravdepodobne mal splniť obranu funkciu pre prípadne plienenie a pochovávanie mŕtvych okolo kostola. Loď kostola bola pôvodne jednoloďová, dnes je loď je budovaná vyššie a je zaklenutá na stredný polygonálny pilier, čím vzniklo tzv. pseudodvojlodie. Loď má štyri polia krížovej rebrovej klenby s klinovými rebrami. Bočné oltáre boli zasvätené Panne Márii a svätej Uršule. Pôvodný románsky vchod do kostola bol prenesený na južnú stranu čim sa vytvoril bočný portál. Začiatkom 16. storočia sa v kostole nachádzal gotický oltár svätého Kríža z dielne levočských rezbárov, ktorý sa ale nezachoval. V roku 1519 bola severná stena lode vyzdobená freskami Anjelské pozdravenie, Navštívenie Panny Márie, Narodenie a Očisťovanie. Fresky boli časom zamaľované a definitívne boli zničené pri výstavbe kaplnky Krista Kráľa v roku 1927. V 17. storočí bol kostol znovu vylúpený Bočkayovými vojakmi (1605). V roku 1726 bol otvorený nový vchod do kostola prebúraním veže (dnes tu môžeme pozorovať ranogotický portál zdobený bohato profilovaným ostením). Pri južnom portáli bola postavená predsieň a vznikla tak lurdská kaplnka. V roku 1781 bol posvätený nový cintorín a odvtedy sa prestalo pochovávať na kostolnom dvore. Presbytérium má obdĺžnikový pôdorys a rovný  uzáver. Zaklenutý je krížovou rebrovou klenbou. Na okrúhlom svorníku sú už naturalisticky rozvinuté prvky viniča. Archeológovia datujú zaklenutie presbytéria do 13. storočia. Dekan Pajdušák, ktorý na základe historických vizitácií  farnosti a výdavkov na práce datuje zaklenutie do roku 1786. V roku 1804 bol kostol značne barokizovaný ako sú okná a výzdoba na fasáde, ktorá už dnes neexistujú. Nachádzajú sa tu obrazy ako napr. Povýšenie sv. Kríža od Jozefa Czauczika z roku 1853, ktorý bol pôvodne asi súčasťou hlavného oltára. Nájdeme tu podobizeň svätej Kataríny Alexandrijskej (olejomaľba z polovice 19. storočia,) tiež obraz Ukrižovaný Kristus z prvej polovice 19. storočia. interiér zdobia aj neskorobarokové sochy svätých z 18. storočia.

Po požiari v 20. storočí získal kostol nová strechu. Strecha veže dostala dnešný ihlanovitý tvar. V roku 1927 bola pristavená kaplnka Krista Kráľa z ľavej strany, čím vznikla nový typ na sakrálnu architektúru veľmi atypický, t.j. má dve lode, ktoré sa seba nesmerujú kolmo, ale ležia vedľa seba paralelne. Po druhej svetovej vojne bola fasáda kostola silne poškodená od výbuchov a detonácií. Oprava poškodeného kostola v roku 1948 už nepočítala s barokovou výzdobou. Rovnako došlo k odstráneniu schodov pod chórom v roku 1921 a otvorenie nových schodov na chór po vežou. V roku 1906 vyhotovil rezbár František Repčík nový hlavný oltár do sochami Ježiša Krista a sochami uhorských kráľov svätého Štefana I.  a svätého Ladislava. V máji 1932 bola posvätená Krížová cesta od akademického maliara Rudolfa Wencela z Reichenau. Umelci taktiež spolupracovali na bočnom oltári Krista Kráľa a na obraze svätej Terezky.[11]

Medzi farou a kostolom sa nachádza kaplnka Jána Nepomuckého.

Kaplnka sa nachádza nad obcou pri starej ceste do Iliašoviec, ktorú dal postaviť gróf Štefan Csáky. Dekan a historik spomína v kronike obce že na pieskovcovú platňu dal gróf Štefan Csáky vytesať slová svätého Tomáša pri nohách Ježiša Krista „Mein Herr und mein Gott – Pán môj a Boh môj“. Na tomto mieste kedysi stál stĺp, na spôsob akejsi kaplnky so štyrmi obrazmi vo výklenkoch. Tento stĺp dal postaviť mäsiar zo Spišskej Novej Vsi, ako pokutu za cudzoložstvo. Dnes cestu ku kaplnke dopĺňa krížová cesta a na vrchu v blízkosti kaplnky sa nachádza Kalvária.[12]

evanjelický kostol

Hradisko je významné archeologické nálezisko slovanského osídlenia. Nájdené pamiatky na lokalite Hradisko potvrdzujú osídlenie z mladšej doby kamennej.[6] Názvom Hradisko bolo asi vápencové bralo, ktorého plošina je opevnená a kde sa dá predpokladať akési centrum (akropola), tú to oblasť celkovo nazývame Hradisko, teda aj okolie. Hradisko bolo zložené z akropoly na brale a z podhradia či podhradu na západnej a severovýchodnej časti. V niektorých publikáciách nájdeme túto lokalitu označovanú ako hradisko Čingov. Pri skúmaní hlavného areálu podhradia bol takmer kompletne odkrytý severný val a 90 m zo západného valu. Daná lokalita je naďalej skúmaná archeologickými vykopávkami.[13]

Domy na námestí vedľa kostola zachovajú pôvodne črty architektúry na Spiši. Zrekonštruovaný dom Soludus (dnes je to penzión), ako aj rodinné domy nesúce typické priezviská pôvodných obyvateľov Smižian (Karchňakovec, Ondrovec, Brandoburovec).[12]

Kaštieľ (tiež zvaný ako Solitér)

Eklektický kostol s prvkami neorománskeho a neoklasicistického slohu postavený po roku 1928. Na vypracovaní návrhu kostola sa podieľal Ing. Alexander Spengel z Levoče. Sieňovitá budova s predstavenou vežou a jednopodlažnými prístavbami po oboch jej stranách.

Nie je známe kto a kedy dal kaštieľ postaviť. Prvýkrát sa zmienka o kaštieli v písomných prameňoch objavuje v 18. storočí, keď budova slúžila ako soľný sklad, resp. soľný úrad. V sklade bola uskladňovaná soľ z poľskej soľnej bane Wieliczka. Odtiaľ sa rozvážala kamenná aj jedlá soľ do ďalších miest po Spiši, Oravu a Liptov. Na konci 18. storočia bol objekt využívaný aj na skladovanie a obchod s meďou. Od roku 1808 už len na meď, nakoľko sa soľný úrad presťahoval do Spišskej Novej Vsi. Rod Čákiovcov budovu úradu prestaval na jágerňu a v roku 1840 bol kaštieľ rozšírený Antonom Vincentom Csákim o štyri izby. Vtedajšiu podobu si kaštieľ zachoval do dnešných dní. Pred kaštieľom sa dodnes nachádzajúcu tri historické gaštany, vysadené v období keď tu sídlili Čákiovci. V roku 1879 sa sem presťahoval gróf Hilárius Csáky po sobáši s grófkou Annou Normann do Spišského Hrhova. V roku 1892 získal správu nad kaštieľom zemiansky rod Máriášovcov z Markušoviec. V 50. rokoch v kaštieli sídlila základná škola a neskôr odborné poľnohospodárske učilište, ktoré tu pôsobilo do roku 1965.. V rokoch 1966 – 2014 tu fungovala materská škola. Po rozsiahlej rekonštrukcii slúži kaštieľ už iba ako kultúrno-osvetovú činnosť.[8][12]

Rodný dom kpt. Jána Nálepku

Rodný dom kpt. Ján Nálepka, hrdinu SNP, na dome je umiestnená pamätná tabuľa. Expozícia bola pre verejnosť sprístupnená až v roku 1971. V roku 1978 bola uskutočnená renovácia domu a hospodárskych častí a následná inštalácia expozície (poľnohospodárske náradie, stroje, vozy a ľudový nábytok, predmety zo života a protifašistického odboja kpt. Jána Nálepku).[8][14]

Je externá expozícia Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi. Prezentuje ľudovú kultúru stredného Spiša od druhej polovici 19. storočia až po súčasnosť.[4]

• MIREA – Zákazkové šitie – výroba a predaj štátnych, obecných a historických zástav, kostýmov a iných odevov šitých na mieru
• RUPKKI s.r.o. – najväčší poskytovateľ internetu v okrese
• Herba Drug s.r.o. – výroba čistiacich a kozmetických prípravkov
• AutoVMV s.r.o. – predaj, dovoz a servis vozidiel značiek Fiat a Alfa Romeo
• Miva s.r.o. – veľkoobchod s kancelárskymi potrebami.
• Lovo s.r.o. – výroba Spišských zemiakových lupienkov

V obci sa nachádzajú štyri materské škôlky, dve základné školy, jedna základná umelecká škola a dve Centrá voľného času.

Materské škôlky

• Cirkevná materská škola
• MŠ Komenského ul.
• MŠ Ružová ul.
• MŠ Zelená ul.

Základné školy

• Základná škola Povýšenia Sv. Kríža
• Základná škola
• Základná umelecká škola

Základná umelecká škola

V obci sa nachádza dedinské futbalové ihrisko, kde sa konajú majstrovské zápasy domáceho družstva. V jeseni roku 2007 bola slávnostne otvorená úplne nová tribúna so šatňami a prípravnými priestormi. Okrem toho je v areáli TJ Smižany priestor, na ktorom pri dostatočne studenej zime vzniká klzisko, ktoré slúži na verejné korčuľovanie a hokej. Hneď vedľa ihriska sa nachádza ZŠ Komenského, ktorá poskytuje multifunkčné ihrisko s umelou trávou a telocvičňu. V obci sa nachádza aj lezecká stena a kynologický klub. Tradičný je aj Beh ulicami obce Smižany, ktorý sa koná každý rok v septembri.

V obci sa stále udržiavajú tradičné zvyky vďaka podpore folklórnej skupiny Smižančaka, ako je Pálenie Moreny "Vynašane šmertky", stavanie obecného Mája. Fungujú tu folklórne súbory Oriešok, Šafolka a Smižančaka, ale aj MO Živena. V obci sa konajú rôzne umelecké akcie (výstavy v kaštieli), festivaly, remeselné trhy. Výnimočné sú slávnosti otvorenia letnej sezóny a každoročná odpustová slávnosť (tzv. Smižiansky kermeš). Najmä v minulosti, ale aj v dnešnej dobe sa v Smižanoch hovorí spišským nárečím.

Železničná stanica Smižany

Obec leží na železničnej trati Žilina – Košice. V obci sa nachádza taktiež mestská hromadná doprava (Spišská Nová Ves a späť). Obec leží na trase do Košíc, leží mimo hlavného ťahu, napriek tomu, ale cez centrum obce denne prejde niekoľko tisíc osobných áut a niekoľko sto nákladných áut. V minulosti boli vyvíjané snahy na zmenu tohto stavu (vznikla aj štúdia odklonenia takejto dopravy cez stred dediny). Mesto Spišská Nová Ves plánovalo severný obchvat s ktorým obec Smižany nesúhlasila a presadzovala svoj južný obchvat obce. Časť severného obchvatu bol realizovaný, ale pre nezhody bol postavený iba na území mesta Spišská Nová Ves, končiac na tamojšom sídlisku Západ I..

• po značke na Čingov
• po značke na Tomášovský výhľad
• po značke na Klauzy
• po značkách na Letanovský mlyn a Kláštorisko
• po značke k Sans – Souci (neďaleko Iliašoviec)
• po značke na Prielom Hornádu