Železničná trať Kúty – Trnava
Železničná trať Kúty – Trnava (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 116) je elektrifikovaná jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Kúty a Trnavu. Prepája trate 110 (Bratislava – Břeclav) a 120 (Bratislava – Žilina).
Kúty – Trnava | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Základné informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Číslo trate | 116 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prevádzkovateľ | ŽSR | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dĺžka | 67,463 km | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Parametre trate | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozchod | 1435 mm | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Počet koľají | 1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Napájacia sústava | 25 kV 50 Hz | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
v úseku | v celom úseku | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Max. rýchlosť | 80 km/h | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Priebeh trate | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Legenda
|
Dejiny
Železničné spojenie Kútov a Trnavy prvýkrát verejne prezentoval senický rodák Viliam Pauliny-Tóth, poslanec uhorského snemu v roku 1871. Vo svojom návrhu výstavby železníc počítal i s traťou spájajúcou Šahy - Levice - Nitru - Hlohovec - Holíč a Hodonín. Po dlhých rokoch bolo koncom 19. storočia rozhodnuté o výstavbe trate Nitra - Leopoldov - Trnava - Kúty - Břeclav.
Trať bola rozdelená na 2 úseky: Lužianky - Leopoldov a Trnava - Jablonica - Kúty. Vytvárala spojenie Ponitria, Považia a krajinskej hranice s napojením na Severnú dráhu cisára Ferdinanda s dĺžkou 111,7 km. (O úseku Leopoldov - Lužianky viac v článku o trati Leopoldov – Kozárovce.)
Otváranie úsekov
- 14. decembra 1897: Trnava - Smolenice - 21,1 km
- 14. decembra 1897: Jablonica - Kúty - 32,1 km
- 11. júna 1898: Smolenice - Jablonica - 13,8 km
- 6. septembra 1899: odbočka Jablonica - Brezová pod Bradlom - 11,7 km
- 8. septembra 1900: Kúty - krajinská hranica - 6,4 km
Železnica prechádza rovinou i horským terénom Malých Karpát a bolo nutné vykonať množstvo zemných prác. Najzložitejší úsek priesmykom pohoria medzi Smolenicami a Jablonicou je vedený 900 m dlhým tunelom, najväčší násyp má 20,2 m a zárez 16,4 m. Celkovo bolo potrebné vybudovať 212 stavieb v celkovej dĺžke 791 m.
Počas druhej svetovej vojny bola trať i tunel poškodená ustupujúcou nemeckou armádou a boli nutné rozsiahle opravy. Sprejazdnená bola už v máji 1945 a opravy prebiehali až do roku 1947, kedy sa dokončili práce na tuneli.
Elektrifikácia trate prebiehala v dvoch etapách:
- 18. decembra 1980 otvorený úsek Kúty - Jablonica
- 21. mája 1982 otvorený úsek Trnava - Jablonica
Stanice na trati
- Kúty – križovatka s traťou 110 (Bratislava – Břeclav) a 114 (Kúty – Skalica – Sudoměřice)
- Kuklov
- Šaštín-Stráže
- Borský Mikuláš
- Šajdíkove Humence
- Senica
- Jablonica
- Cerová-Lieskové
- Buková
- Smolenice
- Bíňovce
- Boleráz
- Klčovany
- Šelpice
- Trnava predmestie
- Trnava – križovatka s traťou 120 (Bratislava – Žilina) a 133 (Trnava – Sereď)
Rekonštrukcia trate a staníc
Budova stanice Senica bola po rekonštrukcii skolaudovaná v apríli 2013. Postavená bola v roku 1897 a rekonštruovaná v rokoch 1967 a 1968.[1] V roku 2013 v stanici prebieha rekonštrukcia koľají 1, 2 a 3 a nástupíšť 1 a 2. Rekonštrukcia umožní bezbariérový prístup cestujúcich, nainštaluje vodiace prvky pre nevidiacich a zvýši dĺžku koľají. Zároveň bude vymenený koľajový spodok, zvršok a koľajové polia. Upravené bude tiež trakčné vedenie, káblové rozvody, osvetlenie a ďalšie súčasti stanice. Novoinštalované budú tiež „informačné a oznamovacie prvky pre cestujúcu verejnosť“. Predpokladané náklady na stavbu sú 2 mil. €, termín ukončenia je december 2013.[1]
Referencie
- SOCHOROVÁ, Ingrid. V Senici opravujú koľaje a stavajú nové nástupištia [online]. Petit Press, 10.06.2013, [cit. 2013-07-22]. Dostupné online.