Železničná trať Kúty – Trnava

Železničná trať Kúty – Trnava (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 116) je elektrifikovaná jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Kúty a Trnavu. Prepája trate 110 (Bratislava – Břeclav) a 120 (Bratislava – Žilina).

Kúty – Trnava
Základné informácie
Číslo trate116
PrevádzkovateľŽSR
Dĺžka67,463 km
Parametre trate
Rozchod1435 mm
Počet koľají1
Napájacia sústava25 kV 50 Hz
  v úsekuv celom úseku
Max. rýchlosť80 km/h
Priebeh trate
Legenda
smer Břeclav
smer Skalica
50,898 Kúty
smer Bratislava
50,076
67,452
zmena staničenia
65,005 Kuklov
59,395 Šaštín-Stráže
55,357 Borský Mikuláš
49,785 Šajdíkove Humence
44,212 Senica
34,971 Jablonica
smer Brezová pod Bradlom
33,100 Cerová - Lieskové
29,326 výhybňa Dúbrava
28,068 Jablonický tunel (900 m)
27,168
24,775 Buková
21,171 Smolenice
18,620 Bíňovce
14,667 Boleráz
12,296 Klčovany
9,002 Šelpice
4,743 Nemčanka nákladná stanica
4,200 Trnava predmestie
0,574
44,902
zmena staničenia
46,290 Trnava
smer Sereď
smer Žilina

Dejiny

Železničné spojenie Kútov a Trnavy prvýkrát verejne prezentoval senický rodák Viliam Pauliny-Tóth, poslanec uhorského snemu v roku 1871. Vo svojom návrhu výstavby železníc počítal i s traťou spájajúcou Šahy - Levice - Nitru - Hlohovec - Holíč a Hodonín. Po dlhých rokoch bolo koncom 19. storočia rozhodnuté o výstavbe trate Nitra - Leopoldov - Trnava - Kúty - Břeclav.

Trať bola rozdelená na 2 úseky: Lužianky - Leopoldov a Trnava - Jablonica - Kúty. Vytvárala spojenie Ponitria, Považia a krajinskej hranice s napojením na Severnú dráhu cisára Ferdinanda s dĺžkou 111,7 km. (O úseku Leopoldov - Lužianky viac v článku o trati Leopoldov – Kozárovce.)

Otváranie úsekov

Železnica prechádza rovinou i horským terénom Malých Karpát a bolo nutné vykonať množstvo zemných prác. Najzložitejší úsek priesmykom pohoria medzi Smolenicami a Jablonicou je vedený 900 m dlhým tunelom, najväčší násyp má 20,2 m a zárez 16,4 m. Celkovo bolo potrebné vybudovať 212 stavieb v celkovej dĺžke 791 m.

Počas druhej svetovej vojny bola trať i tunel poškodená ustupujúcou nemeckou armádou a boli nutné rozsiahle opravy. Sprejazdnená bola už v máji 1945 a opravy prebiehali až do roku 1947, kedy sa dokončili práce na tuneli.

Elektrifikácia trate prebiehala v dvoch etapách:

Stanice na trati

Rekonštrukcia trate a staníc

Budova stanice Senica bola po rekonštrukcii skolaudovaná v apríli 2013. Postavená bola v roku 1897 a rekonštruovaná v rokoch 1967 a 1968.[1] V roku 2013 v stanici prebieha rekonštrukcia koľají 1, 2 a 3 a nástupíšť 1 a 2. Rekonštrukcia umožní bezbariérový prístup cestujúcich, nainštaluje vodiace prvky pre nevidiacich a zvýši dĺžku koľají. Zároveň bude vymenený koľajový spodok, zvršok a koľajové polia. Upravené bude tiež trakčné vedenie, káblové rozvody, osvetlenie a ďalšie súčasti stanice. Novoinštalované budú tiež „informačné a oznamovacie prvky pre cestujúcu verejnosť“. Predpokladané náklady na stavbu sú 2 mil. €, termín ukončenia je december 2013.[1]

Referencie

  1. SOCHOROVÁ, Ingrid. V Senici opravujú koľaje a stavajú nové nástupištia [online]. Petit Press, 10.06.2013, [cit. 2013-07-22]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.