Hornádska kotlina
Hornádska kotlina je geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v centrálnej časti východného Slovenska. Najvyšším bodom územia je vrch Kačelák (677,3 m). Kotlina je jadrom historickej oblasti Spiša, pričom starými historickými mestami sú Spišská Nová Ves, Levoča, Spišské Podhradie a Spišské Vlachy.
Hornádska kotlina | |||
kotlina geomorfologický celok | |||
Hornádska kotlina zo Spišského hradu | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Regióny | Prešovský, Košický | ||
Okresy | Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves | ||
Nadradená jednotka |
Fatransko-tatranská oblasť | ||
Susedné jednotky |
Nízke Tatry, Kozie chrbty Podtatranská kotlina, Levočské vrchy Branisko, Čierna hora Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras | ||
Podradené jednotky |
Vikartovská priekopa Hornádske podolie Medvedie chrbty Podhradská kotlina | ||
Mestá | Spišská Nová Ves, Krompachy, Spišské Vlachy | ||
Súradnice | 48°58′S 20°26′V | ||
Najvyšší bod | Kačelák | ||
- výška | 677 m n. m. | ||
Najnižší bod | koryto Hornádu | ||
- výška | 400 m n. m. | ||
Poloha kotliny na Slovensku
| |||
| |||
Wikimedia Commons: Hornádska kotlina | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Z juhu ju obklopujú Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, zo západu Nízke Tatry a Kozie chrbty, zo severozápadu Podtatranská kotlina, zo severu Levočské vrchy a napokon z východu Branisko a Čierna hora.[1]
Delenie
Hornádska kotlina sa ďalej delí na štyri podcelky a 4 časti[2]:
Západnou a južnou časťou kotliny preteká Hornád, ktorý tu priberá ľavostranné prítoky Levočský potok a Margecianku. Na tektonické zlomy sa viažu vývery minerálnych vôd, najmä v lokalitách Baldovce, Dobrá Voľa, Sivá Brada, Dúbrava a Slatvina. Kotlina je významná najväčším výskytom travertínu na Slovensku. V okolí mesta Spišské Podhradie sa postupne utvorilo sedem travertínových kôp: NPR Dreveník, Sivá Brada, Sobotisko, Pažica, NPP Spišský hradný vrch, Ostrá hora a Kamenec.
Ochrana prírody
V tejto časti Spiša je viacero prírodných a kultúrnych pamätihodností. Minerálne pramene tu lákali ľudí už v praveku a vytvorili jedinečné travertínové kopy a jazierka. Chránené sú Sivá Brada, Sobotisko a Pažitské jazierko, na dohľad je tiež Spišský hradný vrch so Spišským hradom, Ostrá hora a Dreveník. Juhozápadný okraj územia patrí do ochranného pásma Národného parku Slovenský raj, z maloplošných chránených území tu leží napr. prírodná rezervácia Čintky a Modrý vrch, prírodná pamiatka Farská skala, Markušovská transgresia paleogénu a Markušovské steny.[3]
Kultúrne pamiatky
Medzi unikátnymi pamiatkami, zapísanými v zozname svetového dedičstva UNESCO, sú aj Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia. Z týchto pamiatok sú v Hornádskej kotline atraktívne Spišská Kapitula, mesto Spišské Podhradie a Žehra s neskororománskym Kostolom Ducha Svätého, no tiež Spišská Nová Ves a širšie okolie Markušoviec.
Turizmus
Táto oblasť Slovenska je bohatá na historické, kultúrne i prírodné zaujímavosti. Historické klenoty ako Levoča, Spišská Kapitula či Spišský hrad patria medzi najnavštevovanejšie lokality v krajine. Spišská Nová Ves je bránou do Národného parku Slovenský raj, no i okolitých pohorí a na dohľad sú Tatry. Z okrajových častí kotliny vedú značené turistické trasy do blízkych pohorí, viaceré trasy však vedú i k zaujímavým lokalitám v kotline.[3]
Doprava
Hornádska kotlina patrí medzi dopravne strategické územia celoštátneho významu. Severnou časťou vedie v trase diaľnice D1 európska cesta 50, ako aj cesta I/18 z Popradu do Prešova. V západnej časti vedie z Popradu na Vernár cesta I/66. Na tieto komunikácie sa pripájajú cesty regionálneho a lokálneho významu. Údolie Hornádu kopíruje železničná trať Žilina – Košice, na ktorú sa napájajú lokálne trate do Levoče a Spišského Podhradia.[3]
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- Mazúr, E., Lukniš, M. 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-08]. Dostupné online.