Vítkovce

Vítkovce sú spišská obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Spišská Nová Ves. Obec sa rozkladá v južnej časti Hornádskej kotliny a na severnom úpätí pohoria Galmus. V blízkosti obce sa nachádzajú obce Chrasť nad Hornádom, Poráč, Olcnava, Spišský Hrušov a Bystrany.[4]

Vítkovce
obec
Štát Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Vodné toky Hornád, Lodina
Nadmorská výška 406 m n. m.
Súradnice 48°55′43″S 20°43′15″V
Rozloha 5,22 km² (522 ha) [1]
Obyvateľstvo 592 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 113,41 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1279
Starosta Peter Dirda[3] (NAJ)
PSČ 053 63 (pošta Spišský Hrušov)
ŠÚJ 543713
EČV SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obec Vítkovce
053 63 Vítkovce 99
E-mailová adresa poslať email
Telefón 053 / 42 99 129
Fax 053 / 42 99 129
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Vítkovce
Webová stránka: obecvitkovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Slovenský portál

Geografia

Obec sa rozkladá v južnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch pohoria Galmus. Do katastra obce spadajú tzv. Vítkovské skaly. Na južnej strane sa nachádza členitý povrch Slovenského rudohoria. Katastrom obce pretekajú vodné toky Hornád a Lodina.[5]

Politika

Starostovia obce

1990  2002  Jozef Pavlík (KDH)
2002  2006  Jozef Olejník (NEKA)

Obecné zastupiteľstvo

1990  1994  12 poslancov
1994  1998  9 poslancov (9 KDH)
1998  2002  9 poslancov (8 KDH, 1 HZDS)
2002  2006  7 poslancov (5 PSNS, 1 HZDS, 1 KDH)

Dejiny obce

Vítkovce sa prvýkrát písomne spomínajú v roku 1279. Obec vznikla pravdepodobne v roku 1253, keď uhorský kráľ Belo IV. daroval Munkáčovmu synovi Vítkovi les. V roku 1298 sa spomína s povolením na stavbu kostola. Obec bola neskôr súčasťou majetku Spišskej Kapituly. V roku 1787 mala obec 15 domov a 114 obyvateľov a už v roku 1828 mala 19 domov a 140 obyvateľov. Obec mala skôr poľnohospodársky ráz. Počas prvej Československej republiky tu prevažovalo tkáčstvo alebo práca na železnici. Po požiaroch v rokoch 1950 a 1960 bola obec značne poškodená.[6][4]

Názov obce

Ostatné tvary názvu obce sú:[7]

  • nemecký názov: Wittkendorff
  • maďarský názov: Vítkóc, Vitfalu
  • 1279: Vytk
  • 1282: Vythek
  • 1343: Wytkfolua
  • 1412: Wittkendorff
  • 1773: Witkowcze
  • 1920: Vítkovce

Pamiatky

Kostol svätého Filipa a Jakuba

Kostol svätého Filipa a Jakuba

Kostol bol postavený pravdepodobne na začiatku 13. storočia a zasvätený svätému Filipovi a Jakubovi. Stavba bola postavená ako jednoloďový kostol s kvadratickým presbytériom na západnej strane sa nachádzala prestavaná veža. Nachádzajú sa tu románske a ranogotické prvky, ako napríklad štrbinové okno v presbytériu, bifória na veži (stredové stĺpy sa však nezachovali) alebo rozeta východnej strane veže v tvare štvorlístka. V interiéri sa nachádza víťazný oblúk s rímsou a ranogotické pastofórium. Pravdepodobne okolo roku 1340 bol interiér kostola vyzdobený nástennými maľbami, ktoré sa zachovali na severnej stene lode. Odhalený pás nástennej maľby zobrazuje neúplnú Ladislavskú legendu. Autor pravdepodobne čerpal z nástennej maľby Ladislavkej legendy v Kostole svätej Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici. V 17. storočí kostol prešiel renesančnou renováciou, počas ktorej presbytérium a loď bola zaklenutá renesančnou klenbou. Hlavný oltár v kostole je barokový z polovice 18. storočia. Bočný oltár Piety je neorenesančný z konca 19. storočia. Na konci 19. storočia prešiel kostol ďalšou opravou. V roku 1905 boli znovu odkryté nástenné maľby na severnej strane lode. V roku 2013 prešiel kostol obnovou fasády a strechy.[4][8][9]

Obyvateľstvo

Vývoj obyvateľstva od roku 1869 – po súčasnosť

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 491 96,5
Gréckokatolícka cirkev 1 0,2
Evanjelická cirkev a. v. 2 0,4
Bez vyznania 1 0,2
Ostatné a nezistené 1 0,2

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Počet obyvateľov %
slovenská 444 87,2
rómska 47 9,2
ostatné a nezistené 18 3,5

Hospodárstvo a infraštruktúra

Farský úrad

filiálka rímskokatolíckeho úradu Spišský Hrušov

Školstvo

  • Materská škola - č. d. 81
  • Základná škola 1. - 4. - č. d. 81

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. KUCHARÍK, Juraj. Spiš. 1. vyd. Bratislava : Dajama, 2018. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 43.
  5. Vítkovce - Príroda - Okres Spišská Nová Ves - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online.
  6. Vítkovce - História - Okres Spišská Nová Ves - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online.
  7. Vítkovce - História - Okres Spišská Nová Ves - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online.
  8. PODOLINSKÍ, Alexandra a Štefan. Vítkovce [online]. apsida.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online.
  9. Vítkovce - Kultúrne dedičstvo - Okres Spišská Nová Ves - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vítkovce

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.