Štrba

Dedina a chotár Štrby leží v kotline, ktorá vznikla v zálive palegonného mora, vklieneného v treťohorách medzi Vysoké Tatry. Povrch chotára tvorí treťohorné zlepencovo-karbonátové súvrstvie vo východnej časti, gutensteinské vápence, druhohorné dolomity a dolomitické vápence. Geologické zloženie je veľmi pestré. Dná dolín sú vyplnené aluviálnymi náplavmi, nad ktorými sú na svahoch vyvinuté terasy. V údolí Bieleho Váhu sa terasy tiahnu od rozvodia v Štrbe cez Važec a Východnú ku Kráľovej Lehote. V Štrbskom chotári sa nachádza menšie množstvo hnedého uhlia. Východne od Štrby v hone Valtierová a v zadnej časti Kolombjarku sa nachádzajú výdatné ložiská vápenca, z ktorého sa vypaľuje vápno na stavebné účely.

Z Lieskovca (963 m) cez štrbskú železničnú stanicu a ďalej poľnou cestou z Važca do Šuňavy vedie v dĺžke 930 metrov po širokom pieskovom chrbte hlavné európske rozvodie. Z prítokov Mlynice, tečúcej do Popradu, si povrchový odtok udržal iba Štrbský potok, ostatné v priebehu času zmizli z povrchu. Pozdĺž šuňavskej cesty je až po rozvodie 24 malých závrtov, ktoré odvádzajú všetku vodu do podzemia (najhlbší je 6 metrový s obvodom 58 metrov). Poloha závrtov udáva smery hlavných chodieb. Po odstranení flyšu z povrchu riekami sa mohla uplatniť sústava rozpukaných hornín a ponory odviedli vodu z povrchu do podzemia, kde sa vo vápencoch vytvorili dutiny a jaskyne. Epigenéza od Váhu a Važca po Podtureň a epigenéza Mlynice medzi Štrbou a Lučivnou sú okrajové.

Tatranské potoky zaniesli v staršom pleistocéne flyšové dno Liptovskej a Popradskej kotliny hrubým pokrovom štrku, ktorý odtlačil Váh a rieku Poprad na severnú pätu Nízkych Tatier. Váh a rieka Poprad sa potom zarezali do odolných vápencov a dolomitov, kým erózno-denudačné procesy rýchlejšie znižovali povrch no štrkovom pokrove a na mäkkom flyši oboch kotlín. Obidve rieky sa už nepresunuli na sever pod novoutvorené úpätie, ale prehĺbili epigenetické doliny do svahu Nízkych Tatier.[6]

Štrba leží v strednej časti stredoeuropského vnútrozemia na polceste medzi Baltským a Jadranským morom ako aj medzi Lamanšským prielivom a Čiernym morom. V zhode s touto zemepisnou polohou sa klíma v podtatranskej oblasti vyznačuje už značným stupňom kontinentality, čo sa prejavuje najmä podstatným rozpätím teploty v zime a počas leta aj zrážkami s väčšou výdatnosťou. Vetry majú prevládajúci smer od západu až severozápadu. Proti priamemu účinku južných vetrov sú južné a juhovýchodné svahy čiastočne chránené Nízkymi Tatrami.

V lete pri silnom zohriatí zemského povrchu a najmä vyššie položených svahov obrátených k juhu, vznikajú silné vertikálne pohyby vzduchu, čo má za následok ubúdanie teploty a nad horami veľmi často vzniká mohutná kopovitá oblačnosť. Pritom najmä vo vyšších polohách sa okolo poludnia často vyskytujú prehánky a miestne búrky. Slnečného svitu má Štrbský chotár pomerne dosť, vcelku možno rátať s 1 500 až 1 600 hodinami ročne.

Zima prichádza často už začiatkom novembra a sneh schádza z polí v apríli, niekedy až v máji. Táto skutočnosť značne ovplyvňuje prácu na poliach, ako aj vyháňanie dobytka a oviec na pašu.[7]

• Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1784. V roku 1928 bola ku kostolu pristavaná modernistická veža. V interiéri sa nachádza neskorobarokové zariadenie. Oltár, stĺpová architektúra s obrazom Kristus v Getsemanskej záhrade pochádza z roku 1784. Kazateľnica je rokoková z roku 1750, údajne pochádza z Levoče. Krstiteľnica je z roku 1787.[9] Kostol má hladké fasády s výraznou korunnou rímsou a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená úzkymi strojenými oknami a ukončená ihlancovou helmicou.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
  Interiér kostola
• 

• Rímskokatolícky kostol sv. Ondreja apoštola, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1844. Stojí na mieste starého stredovekého kostola z 13. storočia.[10] Kostol má fasády členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená korodónovou rímsou a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Ondreja apoštola
• 
• 
• 
  Interiér kostola

• Jozefova vila, neskôr Vila Jánošík, dvojpodlažná trojtraktová eklektická stavba na pôdoryse štvorca z rokov 1893-1894. Úpravami prešla v roku 1922.[11] Staviteľom vily bol Jozef Sentiváni. Fasády vily sú členené lizénovým rámovaním, v podstreší a na vikieroch sa nachádzajú prvky hrázdenej alpskej architektúry. Výrazným prvkom vily je nárožná kruhová veža s ihlancovou helmicou s dreveným podhľadom.

• Hotel Kriváň, dnes Grand Hotel Kempinski, trojpodlažná trojtraktová secesná stavba z rokov 1904-1906. Autormi hotela sú architekti Guido Hoepfner a Géza Györgyi. Úpravami prešiel v roku 1927.[12] Fasády hotela sú dekorované hrázdením a kamennou rustikou. V rokoch 2003-2009 prešiel obnovou a úpravami na súčasný grandhotel.

• Hotel Hviezdoslav, súčasť Grandhotela Kempinski, trojtraktová štvorpodlažná modernistická stavba s prvkami kubizmu na pôdoryse písmena T z rokov 1916-1918.[13] Objekt má presklený parter, fasáda je členená lizénami okná majú jednoduché šambrány. Južná fasáda je riešená ako priebežné lódžie.

• 
  Jozefova vila
• 
  Bývalý liečebný dom Kriváň
• 
• 
  Bývalý liečebný dom Hviezdoslav

• Vila Marína, dvojpodlažná dvojtraktová historizujúca stavba z roku 1892.[14] Úpravami prešla v roku 1982. Parter má nárožné bosáže, poschodie je riešené ako hrázdená konštrukcia. Fasáde dominuje zaoblený rizalit.

• Stará stanica elektrickej dráhy, trojpodlažná dvojtraktová historizujúca stavba s prvkami alpskej architektúry na pôdoryse obdĺžnika z roku 1912.[15] Fasády stavby sú dekorované hrázdením.

• Ubytovňa Gemer, jednopodlažná trojtraktová zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1905. Úpravami prešla v rokoch 1918 a 1947.[16] Stavba má sedlovú strechu so štítom s podlomenicou.

• 
  Vila Marína
• 
  Stará železničná stanica
• 
• 
  Ubytovňa Gemer
• 

• Juraj Curiani, osobný priateľ J. A. Komenského
• Ľudovít Markušovský (* 1815 - † 1893), lekár, rinológ, profesor, objaviteľ nosového zrkadla
• Pavel Tomko (* 1901 - † 1972), evanjelický farár, básnik a aktivista v celoslovenskom hnutí ev. mládeže
• Peter Švorc (* 1932 - † 1995), významný etnograf a múzejník

• Miloš Janoška (* 1884 - † 1963), učiteľ, propagátor turistiky v Tatrách, autor prvého turistického sprievodcu pre túto oblasť
• Martin Benka (* 1888 - † 1971), maliar
• Eugen Suchoň (* 1908 - † 1993), hudobný skladateľ

Zastávka ozubnicovej železnice v Tatranskej Štrbe