Krompachy

Mesto leží na pomedzí Volovských vrchov a Braniska, na sútoku Hornádu a Slovinského potoka. Územím mesta prechádza cesta II/547 a železničná trať Žilina – Košice. Spišská Nová Ves leží 27 km západne, Gelnica 20 km južne a Prešov 40 km východne.

Radnica

Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatí kupci s rodinami.

V roku 1602 bola po dohode so zemepánom poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy považované za slobodné kráľovské banské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s epidémiou cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb.

Začiatok priemyselného rozvoja nastal v roku 1841, kedy Ľudovít Trangus s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa zemepán A. V. Csáky vzdal svojich práv a nárokov voči mestu.

Na prelome 19. a 20. storočia dosahuje mesto a železiareň najväčší rozmach. Železiareň zamestnávala viac ako polovicu obyvateľov (3500 zo 6500) a jej produkcia dosahovala 85 tisíc ton železa a viac ako 100 tisíc ton ocele ročne, čím sa stala najväčšou železiarňou v Uhorsku. V roku 1889 vznikla v Krompachoch prvá vodná elektráreň na Slovensku s výkonom 22 kW[6].

V dôsledku ekonomickej, sociálnej krízy po I. svetovej vojne a zápasu o Slovensko medzi Maďarskom a Česko-Slovenskom sa zhoršila politická situácia v meste, čo vyvrcholilo v rozhodnutí zrušenia železiarní.

V roku 1948 sa začal budovať elektrotechnický závod a v roku 1951 sa obnovila prevádzka v medenej hute. Obe prevádzky fungujú dodnes.

Mesto disponuje základnými prostriedkami pre lokálne kultúrne aktivity – domom kultúry, knižnicou, má vlastnú káblovú televíziu.

Osobitné postavenie v miestnych kultúrnych zložkách majú dychová hudba a Robotnícky spevokol, ktoré vznikli v roku 1912. Mládež vystupujúca vo folklórnom súbore Krompašan Spiša. Následníci im vyrastajú v detskom folklórnom súbore Krompašanček a speváckom zbore Vánok. Kulisu rôznych podujatí dopĺňajú tri skupiny mažoretiek.[7]

Panoráma mesta

Šport v minulosti aj súčasnosti zaujíma významné postavenie v záujmoch obyvateľov. Dominuje basketbal mužov (I. liga), futbal a stolný tenis, pôsobenie týchto športových kolektívov presahuje regionálny rámec. Pestré terény a krásne prírodné scenérie lákajú turistov, horských cyklistov a bežcov na lyžiach.

Vybudovaním špičkového lyžiarskeho areálu Plejsy mesto nadväzuje na mnohoročné výnimočné postavenie v alpskom lyžovaní na Slovensku.

Športové dianie v meste je sústredené najmä v Mestskom športovom klube, ktorý združuje oddiel stolnotenisový, karate, turistický, cykloturistický, ZRTV, hokejbalový, triatlon-duatlon-maratón. Aktívny je tiež Futbalový klub s ambíciami na III. ligu ale aj Basketbalový klub po účinkovaní v I. lige.

Pre športovcov je k dispozícii lyžiarsky areál na Plejsoch, futbalový štadión na ulici SNP, telocvičná hala a krytý plavecký bazén na Maurerovej ulici, tenisový kurt na Trangusovej ulici, prírodné klzisko na multifunkčnom ihrisku pod Okruhliskom, multifunkčné ihrisko na ul. Maurerovej, Street Work Out-ové ihrisko na ul. Maurerovej a taktiež viacúčelová stolnotenisová herňa.

• Gymnázium, Súkromná stredná odborná škola SEZ Krompachy[8]
• Základné školy[9]
• Materské školy[10]
• Základná umelecká škola, Centrum voľného času Prima[11]

• Vavrinec Koch (* 1442 – † 1475), humanistický vzdelanec, profesor na Académia Istropolitana a viedenskej univerzite, filozof a teológ
• Mathias de Krumpach (súčasník Vavrinca Kocha), profesor na viedenskej univerzite
• Gašpar Kramnitz (neznáme) zvonolejár a delolejár
• Daniel Tersťanský (*1730 -†1800), archivár Dvorskej kancelárie vo Viedni, podieľal sa na reformovaní školstva cisárovnou M. Teréziou
• Ľudovít Trangous (* 1786 – † 1855), zakladateľ krompašských železiarní
• Jozef Hradský (* 1827 – † 1907), spišský historik, učenec, spisovateľ, spišský kanonik
• Július Gundelfinger (* 1833 – † 1894), maliar, krajinkár Spiša a Šariša, zeman
• Zeno Csáky (* 1840 – † 1905), spišský hlavný župan
• Viktor Lorenc (* 1843 – † 1915), hlavný inžinier krompašských železiarní, priekopník vysokohorskej turistiky na Slovensku, priekopník cyklistiky
• Ľudovít Tetmajer (* 1850 – † 1905),- stavebný technik, vynálezca, vysokoškolský profesor
• Janko Slovenský (* 1856 – † 1900), podnikateľ, redaktor, výrazná postava krajanov v USA
• Július Maurer (* 1896 – † 1961), politik a minister
• Tibor Honty (* 1907 – † 1968), fotograf
• Július Barč-Ivan (* 1909 – † 1953), dramatik, prozaik a publicista
• Mikuláš Šprinc (* 1914 – † 1985), básnik, zakladateľ katolíckej moderny, pedagóg, spisovateľ a prekladateľ
• Bartolomej Urbanec (* 1918 – † 1983), hudobný skladateľ, folklorista, dirigent orchestrov SĽUKu a Lúčnice
• Vladimír Hajko (* 1920 – † 2011), pedagóg, fyzik, člen Československej akadémie vied, predseda SAV (1974 – 1989)
• Jozef Hodorovský (* 1921 – † 2005), herec a pedagóg
• Ján Kvasnička (* 1927), profesor, historik, rektor Univerzity Komenského v Bratislave
• Dušan Škvarenina (* 1939 – † 1997) dráhová cyklistika-tandem s J. Miklušicom OH Rím 1960, majstri ČSR v rokoch 1958 – 1962
• Ondrej Lenárd (* 1942), dirigent, riaditeľ popredných slovenských orchestrov, čestný dirigent Shynsei Nippon Symphony Orchestra, Tokio
• Milan Pažout (* 1948), olympionik, akademický majster sveta v alpských disciplínach v lyžovaní
• Rudolf Rabatin (* 1954), maliar
• Vladimír Puchala (* 1967), generálny riaditeľ TASR, básnik, textár Kandráčovci

• Békéscsaba, Maďarsko
• Gaszowice, Poľsko
• Nadlak, Rumunsko
• Rýmařov, Česko
• Ozimek, Poľsko

• 
  Rímskokatolícky kostol
• 
  Evanjelický kostol
• 
  Csákyho kaštieľ
• 
  Stará zlievareň
• 
  Pamätník obetiam Krompašskej vzbury
• 
  Pamätník obetiam Prvej svetovej vojny
• 
  Pamätník obetiam Druhej svetovej vojny
• 
  Mestský úrad
• 
  Mestský park

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Krompachoch
• Amerikánsko-slovenské noviny

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krompachy

• Všetko o stolnom tenise v Krompachoch
• Folklórny súbor Krompašan
• Online kamera