Neapolské kráľovstvo

V roku 1282 vypuklo na Sicílii proti Francúzsku rozsiahle povstanie, ktoré sa do dejín zapísalo ako Sicílske nešpory. Príčinou povstania bol veľký daňový útlak kráľa Karola I. a jeho vláda – neustále sa totiž pokúšal o ďalšiu expanzívnu politiku; okrem iného aj na území obnovenej byzantskej ríše. Preto toto povstanie finančne podporil aj byzantský cisár Michael VIII. Palaiologos. Sicílsky vzbúrenci potom prijali za svojho kráľa aragónskeho kráľa Petra III. Ten však ovládol iba ostrov Sicília a pevninská časť kráľovstva zostala naďalej v rukách Anjuovcov.

Po dvadsiatich rokoch bojov bola v roku 1302 uzavretá mierová zmluva, ktorou bola uznaná samostatnosť ostrovného kráľovstva na čele s aragónskou dynastiou a bolo oficiálne pomenované Kráľovstvo Trinacria (bežne sa však skôr označovalo Kráľovstvo Sicílske za (messinským) majákom). Mierová zmluva ďalej potvrdila pevninskú časť kráľovstva dynastii Anjuovcov; táto pevninská časť sa síce formálne nazývala Sicílske kráľovstvo (bežne sa tiež označovala aj ako Kráľovstvo Sicílske pred (messinským) majákom), ale v súčasnosti je známe ako Neapolské kráľovstvo (pomenované podľa hlavného mesta).

V roku 1735 dobyl Sicílske kráľovstvo vo vojne o poľské dedičstvo parmský vojvoda Karol Bourbonský, ktorý sa zároveň stal aj neapolským kráľom. Obe kráľovstvá boli odvtedy s krátkou Napoleonskou prestávkou pod vládou jedného panovníka a v roku 1816 boli aj formálne spojené do Kráľovstva oboch Sicílií.

• Zoznam panovníkov Neapolska
• Zoznam manželiek a manželov neapolských panovníkov
• Kráľovstvo oboch Sicílií
• Sicílske kráľovstvo
• Sicílske nešpory

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Neapolské kráľovstvo

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Neapolské království na českej Wikipédii.

Historický portál