Agapet I.

Pochádzal z aristokratického rodu, syn kňaza Gordiana, ktorého zavraždili fanatickí prívrženci protipápeža Laurenca v septembri 502, v čase, keď ho zvolili, bol arcidiakonom. Ako kultúrny človek udržiaval knižnicu otcov v rodinnom zámku na Celiánskom kopci a so štátnikom a spisovateľom Cassiodorom plánovali v Ríme založiť kresťanskú univerzitu podlá vzoru akadémií v Alexandrii a Nisibise (Mezopotámia). Ako jeden z duchovných, ktorí boli proti tomu, aby pápež určoval svojho nástupcu, začal svoju vládu tým, že dal verejne spáliť kliatbu uvalenú na Dioskúra, ktorú si Bonifác vynútil od duchovenstva.

V dobe jeho pôsobenia cisár Justinián I. (527 – 65) opätovne získal od ariánskych Vandalov územia v severnej Afrike, kde sa následne zavádzal katolicizmus. Agapet ale odoprel zastávať africkým biskupom cirkevný úrad, nakoľko argumentoval, že kánony nedovoľujú obrátenému ariánskemu kňazovi ďalej zastávať úrad.

Zavraždenie Amalasunthy, dcéry ostrogótskeho kráľa Theodoricha Veľkého a regentky za svojho neplnoletého syna Atalaricha okolo roku 535, ktorého sa dopustil Theodahad, posledný ostrogótsky kráľ, dalo cisárovi Justiniánovi zámienku na napadnutie Ostrogótskeho kráľovstva, nakoľko Amalasuntha bola jeho spojencom. Znepokojený Theodahad poveril Agapeta vedením misie do Konštantinopolu, kde mal presvedčiť cisára, aby sa vzdal svojich plánov. Agapet dorazil do mesta vo februári 536 a hoci sa mu dostalo triumfálneho privítania, jeho misia bola neúspešná. Justinián mu vysvetlil, že akcia už pokročila príliš ďaleko, aby ju mohol odvolať.

Väčšie úspechy dosiahol na cirkevnom poli. Keď ho varovali, že Anthimus, patriarcha a obľúbenec cisárovnej Theodory, je monofyzita, odmietol sa s ním stýkať na základe toho, že bol nekánonicky premiestnený z Trabzonu. Napriek hrozbám sluhov a zdvorilo ponúknutým úplatkom trval na svojom stanovisku a po verejnej diskusii s Anthimom presvedčil Justiniána, že Anthimus je kacír. Anthimus bol stiahnutý z úradu a Agapet vysvätil jeho nástupcu Ménasa po tom, čo podpísal rozšírenú verziu Hormizdasovej formuly.

Agapet zomrel v Konštantínopole 22. apríla 536. No jeho rezolútny postoj v prospech chalcedoniánskej kristológie vlial odvahu jej zástancom na východe, a v máji až júni sa v Konštantinopole konala synoda, na ktorej sa zúčastnili cirkevní členovia jeho delegácie. Potvrdila zosadenie a exkomunikáciu Anthima a uvalila kliatbu na ďalších popredných monofyzitov, ako bol Severus z Antiochie († 538). Pápežovo telo, zapečatené v olovenej rakve, bolo prenesené do Ríma a 20. septembra 536 pochované v bazilike sv. Petra.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Agapet I.

• SV. AGAPET I. In: KELLY, John Norman Davidson. Pápeži dvoch tisícročí: Od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila. 1. vyd. Bratislava : Nakladateľstvo Roal, 1994. 288 s. (z anglického originálu The Oxford Dictionary of Popes). ISBN 80-88706-00-9. S. 48 – 49.
• Agapét I. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-11-29]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.

Predchodca: Ján II.

Pápež Agapet I. (zoznam)

Nástupca: Silverius