Alexandria
Alexandria (arab. الإسكندرية – al-’Iskandaríja, starogr. Ἀλεξάνδρεια – Alexandreia, kopt. Ρακοτε – Rakote, staroeg. rˁqd.t – Rakedet) je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav. Mesto sa nachádza 208 km severozápadne od Káhiry. Má asi 3 341 000 obyvateľov a je hlavné mesto guvernorátu Al-Iskandarija. V meste sídli univerzita (založená 1942), veľká nová knižnica, koniec ropovodu a plynovodu.
Alexandria | |||
mesto | |||
pohľad na mesto z nábrežia | |||
|
|||
Oficiálny názov: Alexandria | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Guvernorát Alexandria | ||
Okres | Alexandria | ||
Súradnice | 31°11′32″S 29°54′14″V | ||
Obyvateľstvo | 4 110 015 (2006) | ||
Primátor | Adel Labib | ||
Časové pásmo | EET (UTC+2) | ||
- letný čas | EEST (UTC+2) | ||
Poloha mesta v Egypte
| |||
Wikimedia Commons: Alexandria | |||
Webová stránka: www.alexandria.gov.eg | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
Mesto založil 332–331 pred Kr. Alexander Veľký ako budúce hlavné mesto svojej ríše a je po ňom pomenované. Architektom bol Deinokrates. Po smrti tu bol Alexander Veľký pochovaný v mauzóleu. Potom sa moci v Egypte ujali Ptolemaiovci. Ptolemaios I. Sótér z mesta urobil svoje hlavné mesto (od roku 305 pred Kr.) a sídlo umelcov a vzdelancov. Za jeho vlády tu vznikla známa alexandrijská knižnica (1 000 000 zväzkov), Museion (bývali tu a študovali učenci), maják na ostrove Faros a Serapeum (chrám zasvätený Serapidovi). Ptolemaiovci dali postaviť aj kráľovský palác a mauzóleum. Mesto zostalo hlavným až do roku 30 pred Kr. V meste sa sústreďoval svetový obchod (tranzitný prístav pre celé východné Stredomorie a pre obchod s Indiou a Čínou), preto už v 1. storočí pred Kr. mesto malo pol milióna obyvateľov (Grékov, Egypťanov, Židov).
Od roku 30 pred Kr., kedy Egypt dobyl Augustus, bolo mesto sídlom rímskych a neskôr byzantských guvernérov. Za Augusta (27 pred Kr. – 14) bola Alexandria druhým najväčším rímskym mestom po Ríme. Za Trajána (98 – 117) tu vypuklo veľké židovské povstanie, ktoré potlačil Hadrián. Alexandria sa čoskoro stala strediskom kresťanského učenia, bola sídlom biskupa a od roku 190 tu bola Alexandrijská katechistická škola (najvýznamnejší predstaviteľ bol Klement Alexandrijský). Alexandria patrila spolu s Rímom a Antiochiou medzi tri pôvodné patriarcháty. V meste často vznikali krvavé zrážky medzi kresťanmi a inými náboženstvami a kultami.
Po založení Carihradu v roku 330 stratila Alexandria na význame. Za Theodosia I. (379 – 395), keď sa kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom, sa zničili staré pohanské pamiatky, no namiesto nich vyrástli nové kresťanské chrámy. Úpadok nastal roku 642 Arabi, ktorí mesto dobyli. Až v tomto roku však Alexandria stratila svoj význam ako vedecké centrum.
Založenie Káhiry bolo ďalšou príčinou úpadku Alexandrie koncom 10. storočia. Do 15. storočia ešte mesto zostalo najvýznamnejším obchodným prístavom východného Stredomoria. V 18. storočí už však nebolo väčšie ako rybárska dedina.
V roku 1798 mesto dobyli Francúzi, začiatkom 19. storočia vznikol fakticky nezávislý Egypt. Od 19. storočia ekonomický význam mesta opäť narastal; dnes je ekonomicky najvýznamnejším egyptským mestom.
Osobnosti mesta
- Eukleides z Alexandrie (* asi 365 pred Kr. – † 300 pred Kr.), grécky matematik
- Ktesibios (* 285 pred Kr. – † 222 pred Kr.), grécky vynálezca a matematik
- Kleopatra VII. (* 69 pred Kr. – † 30 pred Kr.), posledný nezávislý staroegyptský vládca
- Herón z Alexandrie (* cca 10 – † 70), grécky matematik, inžinier a vynálezca
- Appianos (* okolo 95 – † okolo 160), rímsko-grécky historik
- Órigenes (* 185 – † 253), grécky cirkevný učiteľ a teológ
- Achilleus Tatios (* 2. storočie – † 3. storočie), grécky románopisec
- Atanáz Alexandrijský (* 295/299 – † 373), grécky cirkevný otec, alexandrijský patriarcha
- Hypatia (* medzi 350 až 370 – † 415), bola grécka filozofka
- Kyrillos z Alexandrie (* medzi 370 - 380 - † 444), grécky kresťanský teológ a polemik
- Ján Filoponos (* 5. storočie – † 6. storočie), byzantský filozof, gramatik a teológ
- Abbás II. Hilmí (* 1874 – † 1944), posledný egyptský chediv
- Filippo Marinetti (* 1876 – † 1944), taliansky spisovateľ
- Hasan Fathí (* 1900 – † 1989), architekt
- Eric Hobsbawm (* 1917 – † 2012), britiscký historik
- Džamál Abd an-Násir (* 1918 – † 1970), vojak, politik a zakladateľ republiky Egypt
- Fawzia Egyptská (* 1921 – † 2013), iránska cisárovná
- Omar Sharif (* 1932 – † 2015), herec
- Georges Moustaki (* 1934 – † – 2013), grécko-francúzsky spevák a lyrik
- Demis Roussos (* 1946 – † 2015), grécky spevák