Dioskoros I.

Dioskoros I. (v latinizovanej podobe Dioscorus alebo Dioskur; † 4. september 454, Gangra (dnes mesto Çankırı), Turecko) bol v rokoch 444 až 451 alexandrijským patriarchom.

Dioskoros študoval v Alexandrii a dlhší čas pobudol aj medzi egyptskými mníchmi. Bol synovcom alexandrijského patriarchu Cyrila. Neskôr sa u neho stal arcidiakonom a sprevádzal ho v roku 431 na Efezský koncil.

Vo vtedajších kristologických sporoch stál Dioskoros na strane konštantínopolského archimandritu Eutycha. Na synode v Efeze v roku 449, ktorá však vošla do dejín pod názvom Latrocinium Ephesinum („lupičská synoda“), sa monofyzitistickej väčšine na čele s Dioskorom dokonca podarilo docieliť zosadenie a oficiálne odsúdenie konštantínopolského arcibiskupa Flaviana. Udalosti vyvrcholili dokonca Flavianovou násilnou smrťou. Zdalo sa, že Dioskorovi už nič nebráni v presadzovaní svojej, monofyzitizmu veľmi blízkej, teologickej náuky.

No už Chalcedónsky koncil v roku 451 zavrhol závery efezského latrocínia a na naliehanie pápeža Leva I. Veľkého a cisára Marciana napokon Dioskora I. zosadil a poslal do vyhnanstva.

Za svoju teologickú neoblomnosť si Dioskoros síce vyslúžil predovšetkým v Egypte veľký obdiv, no jeho súkromný život však priveľmi príkladný nebol.

Dioskoros zomrel vo vyhnanstve v roku 454.