Monofyzitizmus

Monofyzitizmus (z gréckeho μόνος monos jeden + φύσις fysis prirodzenosť) je kristologický názor, že Ježiš Kristus mal iba jednu, a to celkom božskú a nie ľudskú prirodzenosť. Prvé tri storočia otriasali cirkev spory: Kto je Ježiš Kristus? Je stvorením Otca (arianizmus – odmieta božskú prirodzenosť)? Je formou zjavenia jedného Boha (modalizmus)?[1]

Eutyches

Prvý ekumenický koncil v Niceji r.325 zavrhol arianizmus ako bludnú náuku a učil, že Kristus je Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, jednej podstaty s Otcom. Na treťom ekumenickom koncile v Efeze v r. 431 bolo zavrhnuté nestoriánstvo, ktoré učilo, že Boh prebýva v Ježišovi ako v chráme. Niektoré názory sa týmto zavrhli, ale spor o presné stanovenie vzťahu božstva a ľudstva v Ježišovi ešte nebol ukončený.[2]

Eutyches

Eutyches bol archimandrita jedného carihradského kláštora neďaleko Konštantínopolu a protivníkom nestorianizmu. Spojil obe prirodzenosti Krista tak, že fakticky zostala len jedna jediná, a to božská, čím poprel, že ľudská skutočnosť existuje v Kristovi nezmiešane vedľa božskej podstaty v jednej osobe Logu. Týmto bolo spochybnené Ježišovo ľudstvo a zároveň vlastná podstata jeho vykupiteľského diela a tajomstvo spásy. Eutychovo učenie bolo nazvané monofyzitizmom.[3]

Na miestnej synode v r. 447 odsúdil konštantínopolský patriarcha Eutycha za heretika a žiadal jeho zosadenie zo svojho úradu, pretože nechcel svoje učenie odvolať. Eutycha však podporil alexandrijský patriarcha Dioskoros I., obhajujúc podobný názor a neprijímajúc rozhodnutie synody. Preto zvolal cisár Theodosius II. r. 449 svoju vlastnú synodu do Efezu. Stretnutie sa odohralo pod vplyvom alexandrijského patriarchu a Eutyches tu bol rehabilitovaný, bol navrátený do jeho úradu. Pápež Lev I., ktorého vyslanci na zhromaždení neboli pripustení k slovu, ju označil za „lupičskú synodu“.[4]

Pápež požadoval nové zvolanie koncilu – v Chalcedóne. Vo svojom liste novému carihradskému patriarchovi, pápež vysvetľuje náuku o dvoch prirodzenostiach Krista, ktoré sú nezmiešané a nerozdelené, spojené v jednej osobe Krista. Mníchovi Eutychovi tu pápež vytýka, že z konkrétnej hodnoty, akou je vtelenie, viac-menej vylúčil konkrétnu realitu človeka. Boh a človek sú zjednotení a táto jednota sa naplňuje a uskutočňuje v onej jednotlivej a konkrétnej osobe, ktorou je Ježiš Kristus.[5]

Pre západnú teológiu boli týmto pápežským vysvetlením dané smernice pre ďalší teologický vývoj, zvlášť, keď bol zahájený chalcedónsky koncil 8. októbra[6] r.451, ktorý rozhodol v rovnakom duchu. Zišlo sa na ňom 500 – 600 biskupov,[6] ktorí pri svojom sedení definovali, že Ježiš Kristus je integrálny a úplný vo svojom božstve a že je integrálny a úplný vo svojom ľudstve, je pravým Bohom a pravým Človekom. V Kristovi je božstvo a ľudstvo spojené a v tejto jednote si obe prirodzenosti zachovávajú svoje charakteristické vlastnosti.[7]

V nasledujúcom storočí sa z monofyzitizmu vyvinul monoteletizmus, ktorý sa pokúšal nájsť strednú pozíciu medzi výrokmi Chalcedónskeho koncilu a monofyzitmi. Stúpenci koncilu však aj toto riešenie zavrhli, a to napriek snahám byzantských cisárov dosiahnuť v tejto otázke cirkevnú jednotu. Monoteletizmus potom zastávala najmä maronitská cirkev, a to až do doby, kým opätovne vytvorila cirkevné spoločenstvo s katolíckou cirkvou.

Monofyzitské cirkvi

Podľa niektorých tvrdení medzi monofyzitské cirkvi patria orientálne ortodoxné cirkvi v krajinách Blízkeho východu. Toto tvrdenie však nie je pravdivé, keďže orientálne ortodoxné cirkvi odmietajú nielen nestoriánstvo, ale aj eutychiánsku herézu.

Referencie
  1. FISCHER-WOLLPERT, Rudolf. Malý teologický slovník: přehled papežů. 1. vyd. Praha: Zvon, 1995,str.104.
  2. FISCHER-WOLLPERT, str.104.
  3. RAHNER, Karl; VORGRIMLER Herbert. Teologický slovník. 1. vyd. Praha: Zvon, 1996, str.226.
  4. FISCHER-WOLLPERT, str.105.
  5. TRESMONTANT Claude, Otázky naší doby, Filozoficko – teologický slovník, 1.vyd., Brno 2004, str. 203.
  6. TRESMONTANT, str. 203.
  7. TRESMONTANT, str. 204.

Literatúra
  • FISCHER-WOLLPERT, Rudolf. Malý teologický slovník: přehled papežů. 1. vyd. Praha: Zvon, 1995. ISBN 8071131245
  • RAHNER, Karl; VORGRIMLER, Herbert. Teologický slovník. Preklad František Jirsa. 1. vyd. Praha : Zvon, 1996. 426 s. ISBN 80-7113-088-5.
  • TRESMONTANT Claude, Otázky naší doby, Filozoficko – teologický slovník, 1.vyd., Brno 2004

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.