Írsko

Írsko je nížinatá krajina. Hory sa zdvíhajú iba na východe a juhozápade. Najvyšší vrchol vrchu sa volá Carrauntoohil, ktorý je vysoký 1 041 m. Na západnom pobreží sú skalnaté útesy omnoho väčšie a členitejšie, ako na východnom pobreží.
Podnebie je v Írsku stále a teploty sú pomerne vyrovnané na celom území, lebo klíma ostrova je ovplyvňovaná teplým Golfským prúdom a prevládajúcimi juhozápadnými vetrami prichádzajúcimi od Atlantického oceánu. Najchladnejšími mesiacmi sú január a február, kedy sa priemerné teploty pohybujú v rozmedzí 4 až 7 °C, medzi najteplejšie mesiace sa radia júl a august, kedy priemerné teploty dosahujú 14 až 16 °C. Najslnečnejšími mesiacmi sú máj a jún, kedy dĺžka slnečného svitu dosahuje 5 až 7 hodín denne. V nízko položených oblastiach je priemerný ročný úhrn zrážok 800 až 1 200 mm, zatiaľ čo v horách môže presahovať 2 000 mm.

Na väčšine území Írska ležia lúky a vresoviská. 15 % územia pokrývajú rašeliniská a 5 % rozlohy zaberajú pôvodné listnaté lesy. V krajine prekvapivo rastú vavríny, myrty a plániky, ktoré rastú predovšetkým v Stredomorí. Írská fauna už nie je tak bohatá, ako bývala pred príchodom ľudí. S ich príchodom vymizli tunajšie populácie bobrov, divých mačiek, medveďov a vlkov. Dnes tu žijú hlavne drobní hlodavci, vtáci a ovce. Vôbec tu nežijú hady.

V 3. storočí pred Kr. sa v Írsku usadili Kelti, ktorí v 5. storočí prijali kresťanstvo. V 9. a 10. storočí tu zakladali svoje osady Vikingovia. Koncom 12. storočia začali ostrov dobývať Angličania, celkom ho však ovládli až za Cromwella v polovici 17. storočia. Írska nezávislosť bola obnovená v roku 1922. V polovici 19. storočia bol v Írsku tzv. „zemiakový hladomor“. Štatistiky hovoria, že zomrelo vyše 1 000 000 ľudí.

Z írska pochádzal aj slávny spisovateľ Jonathan Swift, autor príbehov o Guliverových cestách.

Po vstupe do EÚ sa ekonomika Írska výrazne posilnila. K úspešne sa rozvíjajúcim odvetviam patrí napríklad počítačový priemysel.

Väčšinu obyvateľov tvoria domorodí Íri. Len asi 0,5 % tvorí írska menšina s vlastným jazykom Irish travellers. Vplyvom veľkej imigrácie – hlavne z Poľska (10. tis. imigrantov mesačne), Litvy, Lotyšska a Estónska – sa situácia rýchlo mení. Existuje aj početná 100 tis. americká komunita. Celkovo sa odhaduje, že počet obyvateľov cudzích krajín žijúcich v Írsku je 400 tis., čo je 10 % obyvateľov.

Podľa posledného sčítania z roku 2006 sa Írsko radí na prvé miesto v rebríčku ročného prírastku obyvateľstva krajín EÚ. Každým rokom rastie populácia o 2 % (vplyvom veľkého počtu imigrantov – 46 tis. ročne a aj veľkou pôrodnosťou – 33 tis. ročne).

V mestách žije 60 % populácie, z toho 50 % v grófstve Dublin.

Stredná dĺžka života mužov je 75 rokov, žien 80 rokov. Negramotných je 1 % obyvateľstva.

Írsko je historicky rozdelené na štyri provincie: Connaught na západe, Leinster na východe, Munster na juhu a Ulster (jeho väčšina dnes leží v Severnom Írsku) na severe. Provincie sú ďalej členené na 32 tradičných (26 v Írsku a 6 v Severnom Írsku) grófstiev. V súčasnosti je tradičné grófstvo Dublin rozdelené na Dublin City, Dún Laoghaire-Rathdown, Fingal a South Dublin a grófstvo Tipperary sa ďalej delí na North Tipperary a South Tipperary. Samosprávnymi mestami sú Dublin, Cork, Limerick, Galway a Waterford. Súčasné Írsko tak tvorí 29 grófstiev a 5 samosprávnych miest.

V súčasnosti je najmenej rozšíreným odvetvím írskeho hospodárstva poľnohospodárstvo. Vytvára asi 5 % HDP. Pre porovnanie: služby 49 % a priemysel 46 %. Írsko má nepríliš významné nerastné bohatstvo. Ťaží sa hlavne olovo a zinok, ďalej meď, rašelina, stavebný materiál, striebro a zemný plyn. Rozvíjajú sa predovšetkým petrochemický a chemický priemysel, elektronický, kovospracujúci, nábytkársky a potravinársky. Vyrábajú sa tu aj dopravné prostriedky a počítače.

Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je tradičný chov oviec pre vlnu.

• To, že sa na ostrove nevyskytujú hady, je vysvetľované legendou. Údajne ich mal z ostrova vyhnať svätý Patrik, patrón Írska.
• V USA žije viac ľudí írskeho pôvodu, ako v samotnej krajine.
• Deň 17. marec (angl. Saint Patrick's Day, slov. Deň svätého Patrika) je štátnym sviatkom, ktorý oslavujú Íri na celom svete.

1. Tento názov sa vyskytuje v niektorých dokumentoch, nemá však oficiálny charakter. Preto sa spojenie „Írska republika“ neodporúča používať.[1]

• írska hudba
• írsky tanec
• írska whiskey

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Írsko
• Wikislovník ponúka heslo Írsko

• Oficiálne stránky Írska