Poliaci

Poliaci (po poľsky Polacy) sú západoslovanský národ žijúci najmä v Poľsku. Ich odhadovaný počet na svete je 50 miliónov. Jazykom je poľština, písmom latinka, prevažuje rímskokatolícke vierovyznanie. Poliaci žijú najmä na území Poľska a v niektorých štátoch v Pobaltí a východnej Európy. V 19. storočí, najmä po troch deleniach Poľska, veľa Poliakov z politických dôvodov emigrovalo do krajín západnej Európy a Severnej Ameriky (hlavne USA a Kanada). Neskôr (aj z ekonomických dôvodov) veľa Poliakov odchádza aj do Južnej Ameriky a Austrálie. V období násilných deportácií po okupácii východného Poľska Sovietskym zväzom sa mnoho Poliakov dostáva až na Sibír a do Kazachstanu. V novšom období veľa Poliakov odchádza do niektorých krajín západnej Európy (Írsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Španielsko...). Pomerne silná a kompaktná skupina Poliakov žije v Litve (6,7 %), kde žije najmä v hlavnom meste Vilnius a v jeho okolí. V Česku žije najviac Poliakov v Tešínsku (najmä vo väčších mestách).

Poliaci
Polacy
Christianizácia Poľska
Populácia
ca. 60 milionov [1]
Krajina s významnou populáciou

Poľsko    38 080 000[2]

USA 10 600 000 [3][4][5]
Brazília 3 000 000
Nemecko 2 253 000 [6]
Kanada 1 010 705 [7]
Francúzsko 1 000 000
Spojené kráľovstvo 695 000 [8]
Argentína 500 000 [9]
Bielorusko 295 000 [10]
Rusko 273 000 [11]
Austrália 216 056 [12]
Jazyk(y)

Poľština, kašubčina, sliezština

Náboženstvo

Prevázne rímskokatolícka cirkev[13]

Príbuzné národy

Česi, Gorali, Kašubovia, Moravania, Slezania, Slováci, Lužickí Srbi

História






Władysław I • Kopernik • Kochanowski • Krasicki • Kościuszko
Staszic • Chopin • Łukasiewicz • Wieniawski • Prus
Malczewski • Conrad • Zamenhof • Curiová • Piłsudski
Malinowski • Rejewski • Rotblat
Sendler • Koprowski • Lem • Wajda • Wolszczan

Poliaci sú potomkovia slovanských kmeňov (tzv. poľských kmeňov), ktoré sú na území neskoršieho Poľska písomne doložené na juhu od 9. storočia na severe od 10. storočia. Archeologické nálezy z územia Poľska, ktoré možno považovať za jednoznačne slovanské (inak však nešpecifikované), pochádzajú už zo 6. storočia a podľa dnes prevládajúcich názorov jazykovedcov bolo východné Poľsko už predtým časťou slovanskej pravlasti.

Poľské kmene:

  • Dolné Sliezsko: Dedošania, Bobrania, Trebovania, Slezania, Charváti (tí aj v Česku)
  • Horné Sliezsko: Holasici (tí aj na Morave)
  • Malopoľsko: Vislania (v 9. storočí súčasť Veľkej Moravy)
  • SV od Malopoľska: Lachovia (Ledzania)
  • Veľkopoľsko: Poľania (asi identický s kmeňmi uvádzanými Geografom Bavorským ako Lendizi a Glopeani)
  • Stredné Povislie: Mazovčania
  • poľské Pobaltsko: Pomorania (boli to pobaltsko-slovanské kmene)

Poliaci ako národ vznikli najskôr v 10. storočí zmiešaním vyššie uvedených kmeňov. Pomenovaní sú podľa hlavného kmeňa Poľanov. Ďalej pozri poľské dejiny. V 10. storočí prijali Poliaci rímskokatolícke náboženstvo a vytvorili pomerne silný štát, ktorý dokázal odolávať tlaku Nemeckej ríše. Určitý čas boli jeho súčasťou aj Morava a veľká časť územia dnešného Slovenska. Neskôr stratili Poliaci v prospech Nemeckej ríše niektoré územia na západe a severe krajiny (Sliezsko, Pomoransko, Mazursko), ktoré opäť získali až po porážke Nemecka v roku 1945. Poľské kráľovstvo viedlo dlhé zápasy s agresívnym Rádom nemeckých rytierov, ktorý spoločne s litovskými a ruskými vojskami porazili v slávnej bitke pri Grunwalde (1410) a dočasne zastavili agresívny pangermanizmus.Poľsko sa spojilo s Litovským veľkokniežatstvom a vytvorilo s ním spoločný štát. Reformácia sa v Poľsku veľmi neujala a Poliaci s Litovcami zostali rímskymi katolíkmi. Poľské vlastenectvo tak splynulo s katolicizmom a vytvorilo symbiózu, ktorá pomáhala Poliakom i Litovcom prežiť v neskorších ťažkých obdobiach útlaku. Poľský štát odolával tlakom protestantského Švédska a zastavil agresiu moslimských Turkov do Európy. Ján Sobiesky (poľský kráľ) porazil Turkov nielen na vlastnom území, ale v roku 1683 pomáhal zachraňovať Habsburskú ríšu pred tureckým nebezpečenstvom. Poľské vojská vtedy pomáhali vyháňať Turkov z okupovaného územia Uhorska. Poľsko-litovská únia bola v tomto čase jedným z najväčších štátov v Európe. Jej územie siahalo až k mestu Moskva a dotýkalo sa Čierneho mora. Patrilo mu územie Litvy, Bieloruska, časti Lotyšska, väčšiny Ukrajiny a časti Ruska. Paradoxne západné časti Poľska stále patrili Nemecku.

Vnútorné spory v Poľsku začali v 18. storočí zneužívať poľskí susedia (Rusko, Prusko a Rakúsko), ktorí si túto krajinu rozdelili v tzv. troch deleniach Poľska. Tento štát zmizol z mapy Európy na viac ako sto rokov. Na krátky čas ho obnovil Napoleon Bonaparte (ako Varšavské veľkokniežatstvo). Po Napoleonovom páde sa západ a sever Poľska stali súčasťou protestantského (evanjelického) Pruska, východ a stred krajiny (vrátane Varšavy) sa stal súčasťou pravoslávneho Ruska a juh s Krakovom sa stal súčasťou Rakúska. Spoločné rímskokatolícke náboženstvo sa stalo integrujúcim prvkom duchovnej jednoty poľského národa až do roku 1918, keď bol obnovený Poľský štát. Poliakom sa vtedy podarilo zastaviť agresiu ruských boľševikov (zázrak na Visle).
V roku 1939 sa začala novodobá kalvária poľského národa, keď si krajinu rozdelilo hitlerovské Nemecko a Stalinov Sovietsky zväz. Nacistická genocída si vyžiadala životy viac ako 6 000 000 Poliakov. Voči poľskému obyvateľstvu sa nemeckí okupanti správali zvlášť kruto. Drasticky bolo potlačené aj Varšavské povstanie, ktoré Nemci utopili v krvi. Poľsko bolo potom začlenené do sovietskeho bloku. Získalo historické poľské územia na západe a na severe (Sliezsko, Pomoransko, Mazursko, Gdansk), ale stratilo územia na východe (Ľvov, Brest, Grodno,...). Poliaci sa s komunistickým režimom nezmierili a niekoľkokrát to dali najavo (1956, 1981,...). Dokázali si udržať aj v tomto čase svoju rímskokatolícku vieru a v roku 1978 dali svetu prvého slovanského pápeža Jána Pavla II. Boli medzi prvými národmi, ktorí povedali socializmu nie.

Náboženstvo

Prevažná väčšina Poliakov (viac ako 90 %) sa hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu. Katolícka cirkev zohrávala a stále zohráva v živote Poliakov veľkú úlohu. Pomáhala udržať národné povedomie v období ohrozenia štátu (protestantskými Švédmi a moslimskými Turkami) a najmä v období útlaku po troch deleniach Poľska (protestantskí Nemci a pravoslávni Rusi). Svoju úlohu si splnila pri obrane národných záujmov v období nacistickej okupácie (v koncentračných táboroch zahynulo veľa katolíckych duchovných) a komunizmu. Ostatné náboženstvá majú iba marginálne postavenie (pravoslávni, evanjelici a. v.) a tvoria iba malú časť obyvateľov.

Galéria
  • Poliaci v Bielorusku
  • Poliaci na Ukrajine
  • Poliaci v strednej Európe
  • Poliaci v Lotyšsku
  • Poliaci v Rumunsku

Iné projekty

Referencie
  1. Świat Polonii, witryna Stowarzyszenia Wspólnota Polska: „Polacy za granicą” (Polish people abroad as per summary by Świat Polonii, internet portal of the Polish Association Wspólnota Polska)
  2. Central Statistical Office. The national-ethnic affiliation in the population – The results of the census of population and housing in 2011 [online]. January 2013, [cit. 2013-03-06]. S. 1. Dostupné online. (po poľsky)
  3. Stowarzyszenie Wspólnota Polska [online]. [Cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
  4. Główny Urząd Statystyczny. Ludność. Stan i struktura demograficzno-społeczna. [s.l.] : Główny Urząd Statystyczny, January 2013. Dostupné online. S. 89–101. (Polish)
  5. Struktura narodowo-etniczna, językowa i wyznaniowa ludności Polski [Narodowy Spis Powszechny Ludności i Mieszkań 2011]. Warsaw : Główny Urząd Statystyczny, November 2015. Dostupné online. ISBN 978-83-7027-597-6. S. 129–136. (Polish)
  6. Bevölkerung mit Migrationshintergrund - Ergebnisse des Mikrozensus - Fachserie 1 Reihe 2.2 - 2018, page 62, retrieved 29 November 2019.]
  7. Ethnic Origin (264), Single and Multiple Ethnic Origin Responses (3), Generation Status (4), Age Groups (10) and Sex (3) for the Population in Private Households of Canada, Provinces, Territories, Census Metropolitan Areas and Census Agglomerations, 2011 National Household Survey [online]. 2013-05-08. Dostupné online.
  8. Polish workers abandon brexit Britain in favour of Germany:Aljazeera.com [online]. [Cit. 2020-07-31]. Dostupné online. (EN)
  9. Clarín.com – La ampliación de la Unión Europea habilita a 600 mil argentinos para ser comunitarios [online]. [Cit. 2014-11-14]. Dostupné online.
  10. Changes in the populations of the majority ethnic groups [online]. [Cit. 2016-07-28]. Dostupné online.
  11. Wspólnota Polska. Stowarzyszenie Wspólnota Polska [online]. [Cit. 2014-11-14]. Dostupné online.
  13. Mały Rocznik Statystyczny Polski 2018 (Concise Statistical Yearbook of Poland 2018). Warszawa : Główny Urząd Statystyczny, 2018. Niektóre wyznania religijne w Polsce w 2017 r. (Selected religious denominations in Poland in 2017), s. 114–115. (Polish, English)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.