Severné Írsko

Severné Írsko (ang. Northern Ireland, ír. Tuaisceart Éireann, ul.šk. Norlin Airlann) je krajina Spojeného kráľovstva (klasifikovaná ako konštituentná krajina Spojeného kráľovstva alebo ako provincia Spojeného kráľovstva). Rozkladá sa na severovýchode írskeho ostrova, zaberá väčšinu historickej provincie Ulster. Historicky bol najpriemyselnejšou časťou Írska, v časoch severoírskeho konfliktu ekonomika stagnovala. Po obnovení mieru v roku 1998 zažilo ekonomický rozmach

Severné Írsko
Northern Ireland
Tuaisceart Éireann
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Hlavné mesto Belfast
54°36 S.š. 5°55 Z.d.
Najväčšie mesto Belfast
Úradné jazyky angličtina
Regionálne jazyky írčina, ulsterská škótčina
Štátne zriadenie
Kráľovná
Prvý minister Severného Írska
Konštitučná monarchia
Alžbeta II.
Peter Robinson
Vznik 1922
Susedia Írsko
Rozloha
  celková
  voda (%)
 
13 843 km²   
 km² ( %)
Počet obyvateľov
  odhad (2017)
  sčítanie (2011)

  hustota (2017)
 
1 832 397
1 810 863

132,37/km²
Mena Anglická libra (GBP)
Časové pásmo
  Letný čas
GMT (UTC)
BST (UTC+1)
Internetová doména .uk
Smerové telefónne číslo +44

Má rozlohu 13 843 km² a 1 847 457 obyvateľov (2015). Žijú tu tak asi tri percentá obyvateľov Spojeného kráľovstva a približne 30 percent obyvateľov ostrova Írsko. Hlavné a najväčšie mesto je Belfast, v ktorého aglomerácii žije asi 600-tisíc ľudí.

Dejiny

Takisto ako Írsko bola aj táto časť už od staroveku osídlená Keltmi. Tí sa v 5. storočí začali sťahovať do severných oblastí Británie, kde založili svoje kráľovstvo a následne ovládli celé dnešné územie Škótska a ďalšie oblasti. V období od 9. do 11. storočia Írsko pustošili vikingské nájazdy. Vikingovia ale na rozdiel od Angličanov nejako významne ostrov neosídlili.

Od 12. storočia bola oblasť na severovýchode ostrova pod vplyvom Anglicka. Sem tiež od 16. storočia smerovala silná imigrácia anglických a hlavne škótskych presbyteriánov. Títo takzvaní ulsterskí Škóti neskôr tvorili významný podiel kolonistov do Severnej Ameriky.

Severné Írsko vzniklo v roku 1921, keď došlo k rozdeleniu Írska a vzniku Írskeho slobodného štátu. Väčšinu obyvateľov Severného Írska tvorili unionisti (lojalisti) – väčšinu z nich tvoria protestanti a potomkovia kolonistov z Veľkej Británie. Menšia časť obyvateľov, zväčša katolíci, si želala jednotné a nezávislé Írsko (republikáni). Z rozporov medzi týmito dvomi komunitami vyplynulo napätie, ktoré v 60. rokoch vyústilo do konfliktu (Troubles). Ten si vyžiadal až tritisíc obetí a podarilo sa ho ukončiť až v roku 1998.

Náboženské zloženie obyvateľstva z roku 2001

DenomináciaPočet%
rímski katolíci678 46240.2
presbyteriáni348 74220.7
anglikáni257 78815.3
metodisti59 1733.5
ostatní kresťania102 2216.1
celkový počet nekatolíckych kresťanov767 92445.6
ostatní veriaci5 0280.3

Source: UK 2001 Census.[1]

Galéria

Pozri aj

Referencie

  1. Percentage of persons stating religion as: [online]. . Dostupné online.

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.