Írsky tanec

Írsky tanec je zmes tradičných foriem tanca pôvodom z Írska, ktorý možno v zásade rozdeliť na tanec spoločenský a javiskový. Írske spoločenské tance sa ďalej delia na tzv. céilí (vyslovuje sa kejlí) a setové tance. Setové tance sú najmä štvorylky, ktoré tancujú zväčša štyri páry tanečníkov, kým céilí tance sú variáciou tanečných formácií 2-16 osôb.

Írske tance v tradičnom prevedení v zmodernizovaných ľudových kostýmoch a parochni. Tento dizajn je štandardne používaný pri súťažiach v írskom tanci a pochádza z Ameriky.[1]

Írsky tanec sa vyznačuje najmä výrazne odlišným držaním tela. Pokiaľ v iných tancoch sa doň zväčša zapája celé telo, pri írskom tanci to skôr vyzerá, akoby tanečník "zhltol pravítko". Horná polovica tela je takmer nepohyblivá, tanečník tancuje vystretý, ruky sú spustené popri tele bez akýchkoľvek dodatočných pohybov a dôraz sa kladie na precíznu prácu nôh. Relatívny nedostatok variácií v pohybovom výraze tanca si tanečníci nahrádzajú maximálnym využívaním tanečného priestoru, a to aj pri sólovom tanci.

História

Tanečná tradícia v Írsku vychádza z úzkej previazanosti s tradičnou írskou hudbou. Aj keď sú pôvodné formy neznáme, kultúrne základy vychádzajú z tradičných keltských kmeňových tancov. Základom boli zrejme rituálne tance a podupávanie. Neskorší vývoj bol výrazne ovplyvnený kontinentálnym vplyvom štvoryliek. Taneční majstri a inštruktori v období medzi 18.-19. storočím putovali a vyučovali po celej krajine. Na výslednú formu tanca mali hlavný dopad najmä dva vplyvy: priestorové a náboženské obmedzenia. Tanečné priestory boli v tom čase dosť obmedzené, tancovalo sa nezriedka na stole alebo sude. Snaha o zvýraznenie rytmiky írskeho tanca klopkaním na drevenom povrchu stola či suda vytvorila podklad pre írsky step. Druhým vplyvom bola vtedajšia puritánska cirkevná diktatúra, ktorá výrazne obmedzovala erotický aspekt zvádzania pri tanci najmä u žien, dobre rozpoznateľný u tancov ako flamenco či tango. Výsledkom je tuhé držanie hornej časti tela s rukami, ale o to dokonalejšia práca nôh.

Formy

Súťažná forma írskeho tanca je zväčša sólová, delí sa najmä na tzv. "soft shoe" or "hard shoe" (mäkké a tvrdé topánky).

Céilí tance

Céilí tance sú široko známe nielen v Írsku, ale po celom svete. Sú typicky tancované dvoma až šesťnástimi tanečníkmi. V niektorých prípadoch počet nie je obmedzený, vtedy sa tancuje v zástupe alebo kruhu (napr. tance ako The Walls of Limerick, The Waves of Tory, Haymakers Jig, An Rince Mor alebo Bonfire Dance). Často sa tancujú v rýchlom tempe a sú pomerne zložité, napr. Antrim Reel alebo Morris Reel. Pri ľudových zábavách býva niekedy typické tancovanie na pokyny tzv. vyvolávača, ktorý vyvoláva nasledujúce kroky a variácie. Zatancovať si teda môžu aj nováčikovia, ktorí daný tanec vôbec nepoznajú. Hudobný doprovod predstavujú typické írske alebo tradične používané hudobné nástroje - bodhrán, husle, píšťala, harmonika, gitara a pod.

Súťažná verzia céilí tancov je podstatne prísnejšia na precízne prevedenie. Základom je 30 štandardizovaných tanečných setov, z ktorých sa na súťaži tancuje zväčša len ukážka.

Názov céilí pochádza z konca 19. storočia a znamená spoločenskú udalosť.

Setové tance

Írske setové tance vznikli prispôsobením pôvodne francúzskych štvoryliek na írsku hudbu a zakomponovaním írskych krokov. Setový tanec typicky tancujú štyri páry do štvorcovej formácie. Jednotlivé tance sú nezriedka odlíšené podľa oblasti pôvodu a nesú ich názov - Corofin Plain Set, South Galway Set či Clare Lancers Set.

Írske stepovanie

Súčasný írsky step je modernou verziou starej verzie stepovania. Je viacero foriem, najrozšírenejšou je forma z grófstva Munster, ktorá je aj štandardizovaná komisiou írskeho tanca - An Coimisiún le Rincí Gaelacha.

Pôvodný írsky stepový tanec sa v čase tzv. írskej emigrácie (po r. 1840) rozšíril do celého sveta a stal základom pre ostatné stepové tance ako clogging (step v country tancoch), buck dancing, flatfooting či klasický stepový tanec.

Popularita

Írsky tanec bol až donedávna pomerne neznámy. K zlomu došlo v roku 1994 pri medzinárodnej televíznej súťaži spevákov Eurovízia, ktorá sa vysielala z Dublinu.

Organizátori v rámci prezentácie domácej írskej kultúry zaradili do programu krátky stepovo-tanečný vstup nazvaný Riverdance pôvodne mienený len na vyplnenie prestávky vo vysielaní.

Reakcia bola nad všetky očakávania a prekvapila aj samotných organizátorov. Vstup si vyslúžil standing ovations (potlesk v stoji) a takmer zatienil výkony súťažiacich spevákov. Tento fenomenálny ohlas sa stal základom pre vytvorenie tanečnej show Riverdance, ktorá obsahovala okrem írskeho tanca a stepu aj španielske flamengo, ruské tance alebo černošský stepový tanec. Hlavným ideovým choreografom Riverdance a ústredným sólovým tanečníkom bol Michael Flatley, z ktorého fenomenálny úspech neskôr spravil celosvetovú celebritu.

Po nezhodách s produkciou show Riverdance z nej M. Flatley odišiel a vytvoril zrejme ešte populárnejšiu tanečnú show Lord of the Dance (Pán tanca, alebo skrátene LOTD), ktorá bola založená už len výlučne na írskej hudbe, tanci a stepe. Vývoj show Pán Tanca pokračoval vo verzii Feet of the Flames (voľný preklad Nohy v ohni, resp. Plamenné nohy).

Všetky tri tanečné show boli predvádzané na turné po celom svete a vo viac či menej pozmenenej forme pokračujú dodnes.

Masívna popularita Riverdance aj LOTD viedli k vzniku množstva rôznych tanečných show po celom svete, základom ktorých bol najmä írsky tanec a step. Z najznámejších môžeme spomenúť Dancing on the Dangerous Ground (tanec na nebezpečnej pôde), ktorá príbehovo vychádza z írskej mytológie o Tristanovi a Izolde a ktorú choreograficky spracovali pôvodní tanečníci z Riverdance Colin Dunne a Jean Butlerová. Jean Butlerová tancovala v Riverdance od úplného začiatku aj s M. Flatleym, Colin Dunne ho neskôr nahradil ako sólový tanečník.

Z ďalších, menej známych írskych tanečných show stoja za zmienku Gaelforce Dance, Dance of Desire, Rhythm of the Dance, Celtic Feet, Mystic Force, Ragús, Dance of Desire a pod. Mnoho z nich len prežilo najpopulárnejšie obdobie írskeho tanca a zväčša už neexistujú, alebo sú na úpadku.

Írsky tanec na Slovensku

Na Slovensku sa írsky tanec rozvinul až po roku 2000 len vďaka popularizácii LOTD. V minulosti bola pomerne úspešná košická tanečná skupina „ClapDance!“, ktorá sa krátko po uvedení svojej tanečnej show Irish Dreams v r. 2002[2] pretransformovala do tanečnej skupiny Roonah. Tá už je ale tiež minulosťou.[3]

V súčasnosti je v Košiciach aktívna Akadémia írskeho tanca[4] a v Bratislave sú to Petronella[5] a Akadémia írskeho tanca AVALON[6]. Tanečníci z týchto skupín sa často zúčastňujú aj medzinárodných tanečných súťaží, kde dosahujú vynikajúce výsledky.

Referencie
  1. . Dostupné online.
  2. . Dostupné online.
  3. Archív stránky tanečnej skupiny írskeho tanca Roonah
  4. Irish Dance Academy Slovakia
  5. Tanečná skupina Petronella – írske a mexické tance
  6. Akadémia írskeho tanca AVALON
  • BRENNAN, Helen. The Story of Irish Dancing. [s.l.] : Mount Eagle, 1999. ISBN 0-86322-244-7.
  • An Coimisiún le Rincí Gaelacha: Ár Rincí Fóirne [The Irish Dancing Commission: Our Dancing Staff]. Thirty Popular Céilí Dances. [s.l.] : Westside, 2003.
  • CULLINANE, John. Aspects of the History of Irish Céilí Dancing. Clontarf, Dublin : The Central Remedial Clinic, 1998. ISBN 0-9527952-2-1.
  • O'KEEFFE, J. G.; O'BRIEN, Art. A Handbook of Irish Dances. 1st. vyd. Dublin : O'Donochue, 1902. Dostupné online.
  • MURPHY, Pat. Toss the Feathers – Irish Set Dancing. [s.l.] : Mercier, 1995. ISBN 1-85635-115-7.
  • MURPHY, Pat. The Flowing Tide – More Irish Set Dancing. [s.l.] : Mercier, 2000. ISBN 1-85635-308-7.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Irish dance na anglickej Wikipédii a Irské tance na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.