Nikaragua

Nikaragua sa nachádza na stredoamerickej šiji, v jej centrálnej časti a patrí do tropického pásma. Povrch je členitý a krajina sa mení od saván až po hory. Nachádzajú sa tu pozoruhodné jazerá Nikaragua, Managua a ďalšie, aktívne sopky, rozsiahle pláže a množstvo jazerných aj morských ostrovov.

Sopky a jazerá dominujú západnej časti krajiny, kde sa nachádza Cordillera Centroamericana a strmšia a vyššia Cordillera Volcánica. Reťaz sopiek sa na severe začína Cosigüinou, nachádzajúcou sa na rovnomennom polostrove v zálive Fonseca, ktorý je sám potopenou kalderou obrovského krátera. Smerom k juhu nasleduje reťaz sopiek Marrabios alebo Maribios, ktorá končí spokou Momotombito na ostrovčeku na jazere Managua. Nasledujú sopky ako Masaya, Maderas a Concepción na ostrove Ometepe na jazere Nikaragua.

Stred krajiny zaberá pohorie Chontaleña. Jeho severná časť je suchá a vlahy pribúda smerom na juh. Hranicu s Hondurasom tvoria pohoria Dipilto a Jalapa.

Východná oblasť krajiny je rovinatá a pokrytá rozsiahlym pralesom zavlažovaným vodnatými riekami, z ktorých najväčšie sú: Segovia alebo Coco, Wawa, Kukalaya, Prinzapolka, Bambana, Grande de Matagalpa, Kurinwás, Escondido a jeho prítoky Siquia, Mico a Rama, Punta Gorda a San Juan.

Zimné obdobie je od mája do októbra a letné od novembra do apríla. Obdobie dažďov trvá od júna do novembra a podnebie sa výrazne mení v západo-východnom smere. V závislosti na prírodných podmienkach sa rozlišujú tri typy podnebia:

Oblasť medzi jazerami Nikaragua a Managua a Tichým oceánom je veľmi suchá, má málo zrážok a teploty sa pohybujú od 27 °C do 32 °C v zimnom a od 35 °C do 40 °C v letnom období.

Centrálna a hornatá časť krajiny má chladnejšie a vlhkejšie podnebie, najmä na východe.

Karibská oblasť má tropické a veľmi vlhké podnebie s vysokými teplotami a intenzívnymi zrážkami.

Na mnohých miestach sa zachovalo veľa pôvodných druhov. Známa je napríklad biologická rezervácia Bosawás.

V krajine žije 5 druhov veľkých mačkovitých šeliem a 4 druhy veľkých opíc.

Mnohými druhmi sú zastúpené plazy.

Nikaragua je republika postavená na 4 mocenských pilieroch: výkonnom, zákonodarnom, súdnom a volebnom. Výkonnú moc má prezident volený na obdobie 5 rokov. Zákonodárnu moc má jednokomorové Národné zhromaždenie zložené z 92 poslancov volených na 5 rokov. Súdna moc patrí Najvyššiemu súdu pozostávajúcemu zo 16 sudcov. Za voľby zodpovedá Najvyššia volebná rada. Voľby v krajine pravidelne monitorujú medzinárodní pozorovatelia a zväčša konštatujú, že sú spravodlivé a v súlade so zákonom.

Nikaragua je rozdelená na 15 departmentov, ktoré nemajú žiaden aparát ani právomoci zverené ústrednou vládou. Okrem toho v roku 1987 vznikli dve autonómne oblasti (AO): (Atlántico Norte a Atlántico Sur. Sú obývané prevažne pôvodným obyvateľstvom.

Belosi tvoria 17% a mestici 69% obyvateľstva. Černochov je 9% a Indiánov 5%. Podiel Indiánov klesol v 19. storočí, kedy rástol podiel podiel belochov a najmä mesticov. Naopak, po Sandinovskej revolúcii emigrovali najmä príslušníci vyšších stredných vrstiev, čo viedlo k poklesu podielu belochov, ktorých podiel bol predtým o niečo vyšší. Najviac obyvateľov žije v departmentoch Managua, Granada a León v západnej časti krajiny.

Najviac černochov žije pri karibskom pobreží. Sú potomkami utečencov prichádzajúcich najmä z Jamajky. Tu žijú v menšom počte aj Garifunovia. Podiel černochov je po Paname druhý najvyšší v Strednej Amerike.

Indiáni sú príslušníkmi viacerých kmeňov, najmä Miskitos, Ramas, Mayangna a Sumos a žijú pri karibskom pobreží.

V Nikarague žije spolu približne 30 000 prisťahovalcov zo Sýrie, Arménska, Palestíny a Libanonu a Židov. Číňanov je asi 12 000 a žijú tu aj Japonci.

54% populácie žije v mestách. Veľa Nikaragujcov žije v zahraničí.

Tradičným pilierom ekonomiky je pestovanie a export poľnohospodárskych plodín a výrobkov z nich, najmä banánov, kávy, cukru a tabaku. Ak sa pripočíta chov dobytka, aj v súčasnosti tieto komodity tvoria viac ako polovicu z hodnoty celkového vývozu. Nikaragujský rum patrí k najlepším na svete.

Z nerastných surovín sa tu nachádzajú ložiská zlata, medi, striebra a olova. Nevyužité sú aj značné zdroje geotermálnej energie.

Priemysel sa koncentruje najmä v západnej časti krajiny.

Krajina má jeden z najnižších hrubých domácich produktov na západnej pologuli. Inflácia však od skončenia Sandinovskej revolúcie klesla a ani dnes neprekračuje hodnotu 10% ročne. Hospodársky rast sa pohybuje okolo 5% ročne.

Nikaragujská kultúra je zmesou jej dominantných prvkov: španielskeho a indiánskeho vplyvu, aj keď tento je slabší ako napríklad v Guatemale alebo Mexiku.

Nikaragua je známa veľkým počtom tradičných osláv a sviatkov, väčšinou súvisiacich s cirkevnými sviatkami. Niektoré trvajú aj niekoľko dní a hudba, tance, defilé jazdcov na koňoch a býčie zápasy, ktoré sú ich súčasťou, sú hlavným prejavom miestnej ľudovej kultúry. Účasť na nich je masová a je vnímaná ako prejav vlastenectva a hrdosti na tradície.

Nikaragujskú hudbu ovplyvňovali najmä Španieli a nemeckí prisťahovalci. Najznámejšie žánre sú son nica, polka a segovská mazurka. Husle talalate sú hudobným nástrojom vychádzajúcim z klasických huslí,ale sú typické výlučne pre Nikaraguu. Tak ako v ostatných krajinách Strednej Ameriky, aj tu je obľúbená marimba, nástroj, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou miestneho folklóru. Bežná je gitara a hrkálky typu "maracas". Špecifický hudobný prejav sa nájde na karibskom pobreží - obohatený o africké prvky. Má výrazný rytmus a je miestnymi obyvateľmi nazývaný Palo de Mayo.

Nikaragua má aj niekoľko známych literátov, obľúbených v celej Latinskej Amerike. Napríklad básnik Rubén Darío bol nazývaný "otec modernizmu".

Najobľúbenejší šport je bejzbal. Do krajiny ho priniesli filibustieri a vojaci z USA koncom 19. storočia. Najskôr sa ujal pri karibskom pobreží a vo vnútrozemí ho presadili Nikaragujčania, ktorí vyštudovali na univerzitách v USA. V národnej súťaži je 5 mužstiev, ktoré tvoria aj základ národného tímu. Niekoľkí hráči pôsobia aj v MLB. Druhým najobľúbenejším športom je box. Nikaragua mala niekoľkých majstrov sveta, napríklad takých ako Alexis Argüello,Rosendo Álvarez, Luís Pérez, Ricardo Mayorga a najnovšie José "Quiebra Jícara" Alfaro. Najmä medzi mladými rastie aj obľuba futbalu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikaragua