Západný blok

Tak ako sa termín východný blok (alebo sovietsky blok alebo komunistický blok) a označenie krajín v ňom ako „sovietske satelity“" používal hlavne na Západe, používalo sa označenie „Západ“ na východe na označenie ideologických nepriateľov (V terminológii používanej komunistami išlo o dva nezmieriteľné tábory: kapitalistický alebo imperialistický a socialistický.) Samotné krajiny Západu samy seba nenazývali ani nenazývajú blok ale skôr Západná kultúra alebo západný alebo slobodný svet, pričom ide o krajiny pôvodne západoeurópskej kultúry v Európe, ale aj mimo nej, všade tam, kde mala západoeurópska civilizácie rozhodujúci vplyv. Rozdiel medzi Západom a Východom spočíval v rôznosti sociálnych a spoločenských noriem a etických a estetických pravidiel, ale aj konvencií, vzťahu k náboženstvu a viere a pomer k technike a technológiám. Tieto dve zoskupenia štátov spočiatku neboli očíslované avšak viacero ďalších štátov sa nedalo zaradiť do ani jednej skupiny (najmä rozvojové krajiny), preto sa začali označovať ako tretí svet. Zároveň dostali číslo aj predchádzajúce dva svety: Západný ako Prvý svet a Východný ako Druhý svet (používané zriedkavo).

Západný blok tvorili predovšetkým krajiny združené v NATO (členské štáty). V užšom slova zmysle sa u nás mysleli najmä nám blízke, významné a veľké krajiny ako sú Spojené štáty, Kanada, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo a neskôr aj Západné Nemecko.

Od roku 1945 existujúca Organizácia Spojených národov (OSN) nedokázala zabrániť mocenskému konfliktu medzi USA a ZSSR. Osobitosťou tohto konfliktu bola skutočnosť, že prebiehajúca konfrontácia v politike, hospodárstve, ideológii sa prenášala do kultúry, vedy, športu i medziľudských vzťahov (a prejavovala sa ako súperenie), avšak neprerástla do priameho vojenského stretnutia oboch superveľmocí. Súperenie sa najviac prejavilo v boji o sféry vplyvu a o prevahu v zbrojení - v Studenej vojne. Sféry vplyvu sa rozširovali vedením tzv. zástupných vojen, teda ozbrojených konfliktov v rozvojových krajinách, pri ktorých bloky podporovali spriaznené strany v danej krajine (napríklad Kórea, Vietnam, Angola, Afganistan).

Preteky (o prevahu) v zbrojení prebiehali (od roku 1947 USA stratili monopolné postavenia) predovšetkým jadrovým zastrašovaním (pozri dejiny vývoja jadrových zbraní, atómová bomba a jadrová vojna), ktoré viedlo k rovnováhe strachu založenej na zaručenom vzájomnom zničení, čo postupne viedlo k rokovaniam o obmedzení a znížení počtu strategických zbraní.

Súperenie vo vedecko-technickej (napr. vesmírne preteky) rovine, do ktorého sa investovali rozsiahle materiálne, finančné i ľudské zdroje prinieslo v priebehu krátkeho obdobia významný vedecko-technický pokrok napriek tomu, že jeho primárny cieľ bol vojenská prevaha (balistické rakety, špionážne satelity a pod.)

Ako protiváha bipolárneho sveta (Západ/Východ) vzniklo okrem neutrálnych štátov (nezúčastnenosť na vojnovom konflikte, v čase mieru neúčasť vo vojenských blokoch, prípadne iných medzinárodných zoskupeniach) aj Hnutie nezúčastnených krajín (v roku 1961).

V súčasnosti rozdelenie na bloky stratilo zmysel. Dnes má NATO 28 členov (dva členské štáty ležia v Severnej Amerike, zostávajúcich 26 členov je v Európe) a Slovensko je jeho členom. Sovietsky zväz sa rozpadol v roku 1991 a Rusku sa zatiaľ nepodarilo vytvoriť blok, ktorý by bol protiváhou Západu aj keď sa o to snaží v susedných krajinách a medzinárodných organizáciach (1997 vstup do G8, 1998 Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca).

• Studená vojna
• Východný blok
• Propaganda
• Politická doktrína