Káva

Káva je nápoj pripravený z rozomletých pražených semien kávovníka. Ako káva sa označuje aj prášok, ktorý sa na výrobu tohto nápoja používa a získava sa mletím pražených semien kávovníka, označovaných aj ako kávové bôby. Káva je mierne kyslá (5,0 – 5,1 pH) a kofeín, alkaloid, ktorý obsahuje, môže mať stimulačný efekt na ľudský organizmus. Po čaji je káva druhým najkonzumovanejším nápojom na svete.

O maďarskej obci pozri Káva (obec).
Kávové zrnká po upražení

Dejiny

Povzbudivé účinky divo rastúcej kávy boli pravdepodobne prvýkrát objavené v severovýchodnych oblastiach Etiópie, odkiaľ pochádza aj jej názov kaffa. Neskôr sa cez Egypt dostala do južnej časti Arabského polostrova, kde sa začalo s jej pestovaním. Prvé vierohodné dôkazy o pití kávy pochádzajú z polovice 15. storočia zo sufijských chrámov v Jemene.[1] Až tu sa káva konzumovala spôsobom, aký poznáme dodnes – pražením semien a ich následným varením. V Európe sa začala stávať populárnou v 17. storočí (prvú európsku kaviareň otvorili v Benátkach v roku 1645), ale pitie kávy sa v Európe stalo masovou záležitosťou až v 19. storočí.

Kávové bôby

Káva sa odborne pripravuje ako zmes semien rôznych druhov kávovníka. Používajú sa dve základné skupiny:

O chuť a vôňu v mletej kávovej zmesi sa starajú rôzne druhy arabicy, o farbu druhy robusty. Čím je káva tmavšia a horkejšia, tým viac robusty obsahuje. Iba najdrahšie značky neobsahujú robustu. Kvalitatívne najvyššia úroveň kávy sa označuje ako premium gourmet / specialty coffee – prémiová odrodová káva.

Produkcia

Stromy kávovníka sa pestujú vo viac ako 70 krajinách sveta, predovšetkým v tropických oblastiach Latinskej Ameriky, Juhovýchodnej a Južnej Ázie a Afriky.[2] Najväčšími producentmi kávy na svete sú Brazília, Vietnam, Indonézia a Kolumbia. Svetová produkcia v roku 2007 dosiahla 7,742 mil. ton, čo zodpovedá 117 mil. vriec. Káva je jeden z najviac konzumovaných nápojov na svete.[3]

Top producenti kávy 2009
KrajinaProdukcia (mil. vriec)
Brazília39,5
Vietnam18,0
Indonézia10,6
Kolumbia9,0
India4,8
Etiópia4,5
Mexiko4,2
Honduras3,5
Guatemala3,5
Peru3,3
Svet spolu120
Zdroj: ICO[4]

Príprava kávy
Šálka kávy

Nápoj sa pripravuje mnohými rôznymi spôsobmi a s rôznymi prísadami. Základom je vždy pomletá káva a voda o teplote cca 92 – 100 °C. Správna teplota a jemnosť pomletia kávy závisí od konkrétneho spôsobu prípravy kávy.

Druhy prípravy kávy

Turecká káva

Tradičný spôsob prípravy tureckej kávy: káva sa pripravuje v džezve, malej nádobke, jedna porcia kávy. Do džezvy sa dá káva, naleje studená voda, niekedy sa pridá aj cukor, a až trikrát sa džezva nahrieva nad ohňom (v súčasnosti na sporáku a pod.), kým pena z kávy nevystúpi napovrch a neurobí klobúčik.

Na Slovensku sa pripravuje takzvaná „zalievaná káva“, nesprávne nazývaná „turecká káva“, Táto príprava kávy je populárna a tradičná v Česku a na Slovensku. Tento spôsob prípravy kávy nie je v iných zemiach obvyklý a má svoje nevýhody. Prudké sparenie kávy je veľmi nešetrné a uvoľňuje triesloviny, ktoré majú za následok menej nakyslú až hrdzavú chuť kávy


Literatúra
  • Ing. Oldřich Dufek: Káva známá i neobyčejná, Pavla Momčilová, 2000, ISBN 80-85936-32-1, 61 s., 4 strany farebných obrázkov príl. : ilustrácie
  • John Thorn: Káva-Príručka pre labužníkov, Fortuna Print, 2001, ISBN 80-88980-28-3
  • Jill Normanová: Káva, Slovart (edícia Knižnica gurmána), 2004, ISBN 80-7145-843-0,
  • Pavel Martin: Káva - Originální recepty z kávy a ke kávě, Ivo Železný, 2004, ISBN 80-237-3847-X,
  • Káva, Agentúra Cesty, 2006, ISBN 80-7360-396-9,
  • Káva pro znalce a labužníky, (podtitul: 50 receptů s fotografiemi na kartách), Ikar, 2007, ISBN 978-80-249-0833-5
  • Káva a kávové špeciality Ottovo nakladateľstvo, edícia Ottova kuchárka, 2008, ISBN 80-7360-453-1, EAN 9788073604530

Pozri aj

Iné projekty
  • Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Káva
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Káva
  • Wikislovník ponúka heslo Káva

Referencie
  1. Weinberg & Bealer 2001, str. 3 – 4
  2. Pendergrast, Mark (April 2009). "Coffee second only to oil?". Tea & Coffee Trade Journal. Retrieved December 29, 2009.
  3. Villanueva, Cristina M; Cantor, Kenneth P; King, Will D; Jaakkola, Jouni JK; Cordier, Sylvaine; Lynch, Charles F; Porru, Stefano; Kogevinas, Manolis (2006). "Total and specific fluid consumption as determinants of bladder cancer risk". International Journal of Cancer 118 (8): 2040–47. doi:10.1002/ijc.21587. PMID 16284957
  4. Najväčší producenti kávy na svete [online]. ICO. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.