Andrej Kiska

Svoju kandidatúru na prezidenta SR vo voľbách v roku 2014 Andrej Kiska oficiálne oznámil v rozhovore pre denník SME publikovanom 24. októbra 2012. Stal sa tak prvým kandidátom, ktorý kandidatúru potvrdil.[50][51] Podľa predvolebného prieskumu agentúry FOCUS uskutočneného začiatkom októbra 2012, publikovaného v denníku SME, by Robert Fico získal 19,9 %, druhým by sa stal Kiska so 17,1 % hlasov. V druhom kole by však väčšiu podporu získal Kiska, v prípade súboja s Ficom by získal 28 % v porovnaní s 26,4 % u Fica.[50]

Podľa prieskumu agentúry FOCUS zo začiatku októbra 2013 by Kiska vo voľbách skončil tretí so ziskom 17,6 % hlasov za Ficom (37,8 %) a Pavlom Hrušovským (17,9 %).[52] V rovnakom čase by podľa agentúry MVK[41] skončil až štvrtý, keď by ho predbehol aj Radoslav Procházka. Podľa MVK bol Kiska ešte v januári 2014 za Procházkom.[53] Podľa prieskumu agentúry FOCUS z februára 2014 by sa Kiska umiestnil na druhom mieste so 17,3%. Druhé kolo by však proti Ficovi vyhral v pomere 54:46.[54] Aj podľa iných agentúr (Polis Slovakia, MEDIAN)[55] zaznamenali Kiskove preferencie vo februári 2014 rekordný nárast. MVK však ešte v marci prognózovala Ficovi pohodlný náskok 15% pred Kiskom[56] a výsledok MVK, že v druhom kole by porazil Fica bol zverejnený až po prvom kole.[57]

Týždeň pred prvým kolom volieb súkromná poštová firma Cromwell distribuovala 1,9 milióna červených letáčikov proti Kiskovi s názvom Odhalenie, v ktorom sa tvrdilo, že je „napojený na nebezpečnú scientologickú sektu“ a že zbohatol na „úrokoch a protizákonných podvodoch“. V rovnakom čase objednávala u Cromwell firma GS Servis distribúciu Ficových letákov Pripravený pre Slovensko.[58] Kiska podal trestné oznámenie za ohováranie a krivé obvinenia, doteraz sa nepodarilo dokázať, že by za vydaním letákov proti Kiskovi bol jeho protikandidát, ten však argumenty, ako boli v letáčiku, využíval napríklad v televíznych dueloch.[59][60]

Vo februári 2014 Kiska v rozhovore pre Mladú frontu DNES povedal, že si kampaň financuje sám a dovtedy minul okolo 200 tisíc eur.[61] Po voľbách uviedol, že oficiálne výdavky mal vo výške 250 593 eur a výdavky mimo oficiálnej kampane boli vo výške 1 095 482 eur.[62]

V prvom kole 15. marca 2014, v ktorom kandidovalo štrnásť kandidátov, získal Kiska 24 % hlasov, čím sa umiestnil na druhom mieste a spolu s Ficom, ktorý získal 28%, postúpil do druhého kola.[63]

V druhom kole 29. marca 2014 získal 1 307 065 (59,38 %) hlasov a stal sa budúcim prezidentom.[64] Väčšinu hlasov získal vo všetkých krajoch okrem Trenčianskeho.[65] Funkcie sa ujal 15. júna 2014 po inaugurácii zložením sľubu pred Národnou radou SR.

Krátko po zvolení za hlavu štátu Kiska odmietol ochranku.[66]

Tabuľka úspešnosti Andreja Kisku vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky 2014[67][68]

V apríli 2014 Kiska uviedol, že v prípade odsúdenia Hedvigy Malinovej jej udelí milosť.[69] Kiska napísal list vtedajšiemu prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, v ktorom ho požiadal o stretnutie s cieľom zabezpečiť „plynulý prechod pokračovania Vašej práce v oblastiach štátnych záujmov Slovenskej republiky a jej občanov“.[70] Kiska sa vyjadril, že predsedu Najvyššieho súdu a šiestich ústavných sudcov by mal menovať ten prezident, ktorý s nimi bude spolupracovať.[69]

Koncom mája 2014 Kiska predstavil svojich poradcov a hovorcu. „Môžeme to nazvať sedem statočných, ktorí so mnou do paláca pôjdu. Je to šesť poradcov a jeden hovorca. Hovorcom bude pán Peter Petrus“, povedal Kiska.[71] Za budúcich poradcov boli označení bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák, bývalý diplomat Martin Bútora a Roman Krpelan, bývalý zástupca šéfredaktora denníka SME, poradca ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika a šéf PR agentúry. Poradcami sa stali aj členovia jeho volebného tímu Tomáš Lehotský, Rado Baťo (bol tiež hovorcom a poradcom bývalej premiérky Ivety Radičovej) a Sergej Michalič, ktorý pracoval v SDKÚ.[71]

Andrej Kiska ako jeden z mála relevantných Slovenských politikov podporuje nezávislosť Kosova od Srbska, podporuje politiku uznania samostatnosti Kosova. Verí, že samostatné Kosovo je faktor stabilnosti na Balkáne.[75][76]

Andrej Kiska je prvým prezidentom, ktorý prijal LGBT aktivistov a vyjadril im podporu. Po stretnutí v decembri 2017 vyzval k diskusii o zákonnom schválení partnerstva homosexuálov. Podľa svojich vyjadrení chce diskusiou napraviť podľa neho negatívny dopad tzv. referenda o rodine, ktoré napriek neúspešnosti zakonzervovalo súčasný stav: „Žiaľ, výsledkom bolo, že sa skončila akákoľvek racionálna snaha zabezpečiť jednotlivcom žijúcim mimo manželstva aspoň minimálny štandard právnej ochrany.“ uviedol Kiska.[77]

Niekoľko dní po svojej inaugurácii Kiska vymenil troch členov súdnej rady, ktorí boli do funkcie menovaní jeho predchodcom Gašparovičom. Ide o Eduarda Báránya, Gabrielu Šimonovú a Máriu Bujňákovú.[78] Bárány rezignoval už predtým. Do súdnej rady boli vymenovaní Ján Klučka, Jozef Vozár a Elena Berthotyová. Kiska voľbu konzultoval so širšou komunitou v justícii a mimovládnymi organizáciami.[78]

Počas volebnej kampane Kiskov protikandidát Fico tvrdil, že Kiska by neprešiel bezpečnostnou previerkou. Fico sa ponúkol previerku po zvolení absolvovať. V júni 2014 Kiska poukázal na zákon o ochrane utajovaných skutočností, pretože podľa neho previerku prezident nepotrebuje: „Ako viete, prezident nemusí mať bezpečnostnú previerku a ani nevidím dôvod, prečo by som to mal robiť.“[79]

V nedeľu 16. novembra 2014 na slovensko-rakúskej hranici prezident Kiska, s prezidentmi Poľska, Maďarska a Nemecka zložil pamätný veniec.[80] Dňa 17. novembra sa Kiska pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie zúčastnil na stretnutí prezidentov Česka (Miloš Zeman), Poľska (Bronisław Komorowski), Maďarska (János Áder) a Nemecka (Joachim Gauck) na Pražskom hrade.[80]

Kiska po zvolení za prezidenta vyjadril pochybnosti nad referendovými otázkami, a podal podnet na ústavný súd.[81] Podľa organizátorov nedodržal sľub z pred volieb: „Sme sklamaní, prezident pred voľbami nekomunikoval žiadne dôvody ani svoje oprávnené pochybnosti, naopak, dostali sme od neho prísľub, ktorý sa už bohužiaľ nebude môcť zrealizovať,“ poznamenal Anton Chromík s tým, že otázky boli už vtedy známe.[82]

V septembri 2015 ako prejav základnej ľudskosti a solidarity podporil prijatie stoviek hoci aj tisícov utečencov[83], čo bolo v rozpore s rétorikou premiéra o ohrození EÚ migrantmi a nerešpektovaní kvót , ale v súlade s politikou nemeckej kancelárky Merkelovej.[84]

V októbri 2015 Kiskovi podľa prieskumu agentúry Focus dôveruje 60,7% opýtaných z toho 15,3% úplne. Dosiahol tak vyššiu dôveru než premiér Fico 46,3% a predseda NR SR Pellegrini 36,1%.[85]

Začiatkom februára[86] otvorením webstránky verejnaobjednavka.sk, ktorú mu vypracovala reklamná agentúra ako fyzickej osobe, vyzýval tri mesiace pred parlamentnými voľbami (5. marca) k účasti na nich a zdôrazňoval témy zdravotníctva a školstva. 9. marca poveril predsedu víťaznej strany Smer zostavením vlády. V júli navštívil Poľsko, kde sa v Krakove v rámci 31. ročníka Svetových dní mládeže stretol s pápežom Františkom. V auguste navštívil Čile, Argentínu a Brazíliu (olympiádu v Riu).[87] V septembri vystúpil na 71. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. V príhovore sa venoval utečeneckej kríze, teroristickým útokom, téme Ukrajiny a nárastu extrémizmu.[88] V novembri 2016 poslal Kiska poslancom NR SR list v ktorom ich žiada o zrušenie takzvaných Mečiarových amnestií viažucim sa k únosu Michala Kováča ml.[89]

Vo februári 2017 Kiska vetoval zákon, ktorý by umožnil jednokolovú voľbu predsedov VÚC. Kiska pritom povedal „Vyslovujem vážnu pochybnosť o tom, či schválený zákon možno vykladať a aplikovať tak, aby umožňoval a ochraňoval slobodnú súťaž politických síl v našej spoločnosti.“[90] Poslanci však jeho vetu prehlasovali a novembrové krajské voľby budú jednokolové.[91]

Kiska sa 21. marca 2017 stretol s bývalým príslušníkom SIS a svedkom únosu Michala Kováča mladšieho Oskarom Fegyveresom na jeho vlastnú žiadosť.[92] Deň predtým sa listom obrátil na poslancov SNR aby "nedošlo k systémovým omylom a hoci aj nezamýšľaným chybám, ktoré by mohli zatieniť alebo aj zmariť úsilie zamerané na základný účel navrhovaných zmien – zrušenie amnestií V. Mečiara z roku 1998."[93]

Počas služobnej cesty do New Yorku bol pozvaný na rozhovor k americkému finančníkovi Georgeovi Sorosovi. Stretnutie trvalo asi hodinu. Prezidentská kancelária o stretnutí neinformovala.[94] Kiska sa neskôr vyjadril že sa rozprávali o príbehu Rómov v Spišskom Hrhove.[95]

Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií 29. marca 2017 začne konanie voči prezidentovi Kiskovi. Dôvodom konania je „účasť prezidenta na poklepaní základného kameňa mrakodrapu vo Varšave." „Vo firme, ktorá ide mrakodrap stavať, pracuje jeho dcéra“ povedal predseda výboru Martin Poliačik (SaS).[96] Podnet podali poslanci Smeru a SNS, pretože „prezident zneužil svoje právomoci, keď letel vládnym špeciálom na návštevu Poľska so svojou dcérou a ďalšími súkromnými osobami“.[97] Hovorca prezidenta Krpelan povedal, že súčasťou delegácie v Poľsku na palube lietadla neboli ani žiadni rodinní príslušníci, ani žiadne súkromné osoby. „Nikto z členov rodiny prezidenta Kisku nebol v čase jeho návštevy v Poľsku.“[98]

Ďalšie konanie začne výbor na základe podania Jozefa Behýla. O pravdepodobnom začatí konania informoval Martin Poliačik zo SaS: „Z toho, čo mám k dispozícii, podnet pôsobí ako kvalifikovaný. S vysokou pravdepodobnosťou sa začne konanie. Požiadame všetky inštitúcie aj pána prezidenta o vyjadrenie.“

Podnet sa týka záväzkov voči KTAGu. Behýl podľa agentúry Sita hovorí o dôvodnom podozrení, že počas funkčného obdobia verejného funkcionára Kisku spomínané pohľadávky boli spoločnosťou odpustené alebo inak zanikli, čo možno považovať za prijatie daru alebo inej nenáležitej výhody. „Tieto výdavky sú podľa nášho názoru v priamej súvislosti s výkonom verejnej funkcie, keďže boli vynaložené na jeho prezidentskú kampaň,“ uviedol Behýl s tým, že Kiska záväzok voči firme KTAG neuviedol v majetkovom priznaní, čím porušil zákon.[99]

Po takmer trojročnom spore prezidenta Andreja Kisku s Národnou radou SR o vymenovaní ústavných sudcov 6. decembra 2017 Ústavný súd SR rozhodol, že Kiska musí vymenovať siedmych sudcov zvolených NR SR napriek jeho výhradám o ich odbornosti.[100] Aj keď Kiska rozhodnutie kritizoval, za sudcov 14. decembra vymenoval troch zo zvolených: Mojmíra Mamojku, Miroslava Duriša a Janu Laššákovú.[101]

V reakcii pre New York Times, bol prezident z vraždy novinára a jeho priateľky otrasený a vystrašený z toho, že niečo také sa mohlo stať na Slovensku.[102] V tejto súvislosti krátko prerušil dovolenku a prijal pozvanie stredoškolákov na pietne zhromaždenie do Bratislavy. Okrem zapálenia sviečky situáciu nekomentoval. Bližšie postoje ku kauze vyjadril až po návrate z lyžovačky. Vysoko ocenil odstúpenie ministra kultúry Maďariča.[103]

Po tom čo 14. februára poslanci NR SR nezvolili kandidátov na ústavných sudcov prezident Kiska oznámil že v ďalšom týždni navštívi Košice a predstaví ďalšie kroky na riešenie situácie.[104] Počas návštevy Košíc skonštatoval že ústavný súd je nefunkčný a vyzval poslancov aby kandidátov zvolili.

V apríli 2017 sa Kiska vyjadril, že nehodlá založiť politickú stranu ani sa pridať k existujúcim či kandidovať do parlamentu. Vylúčil tak možnosť uchádzať sa o kreslo premiéra v parlamentných voľbách v roku 2020. Prezident bol spájaný hlavne s hnutím Progresívne Slovensko.[107]

Povedal, že rozhodnutie, či sa bude znovu uchádzať o prezidentskú funkciu (v prezidentských voľbách v roku 2019) oznámi do konca septembra 2018.[107] V decembri 2017 sa opozičné strany pripravovali na možnosť, že Kiska do úradu nebude kandidovať.[108] Podľa informácií z februára 2018 mal Kiska súkromne hovoriť opozičným lídrom, aby hľadali iného kandidáta.[109]

15. mája 2018 Kiska oznámil, že v nasledujúcich prezidentských voľbách nebude kandidovať do funkcie prezidenta. Naznačil však ďalšie bližšie nešpecifikované pôsobenie v politike s cieľom slušnosti.[110][111]

Kiska mal viacej informácií podať na jeseň 2018, špekulovalo sa však. že založí politickú stranu, čo naznačuje nasledovný výrok, ktorý vyslovil na tlačovej konferencii: „Chcem ostať v politike aktívny a získať výkonnú moc, dostať sa hlbšie do parlamentnej politiky a mať právo vybrať dobrého ministra.“ V máji 2018 však za spolupracovníkov označil Rada Baťa a Romana Krpelana.[112]

V apríli 2019 oznámil, že po skončení mandátu prezidenta plánuje založiť novú politickú stranu. Na rozbeh projektu vložil do milióna eur.[113] Dňa 17. júna 2019, dva dni po inaugurácii novej prezidentky, oznámil na tlačovej konferencii v Banskej Bystrici vznik novej politickej strany s názvom Za ľudí s tým, že chce „ponúknuť alternatívu tým, ktorí ju nevidia v súčasnej opozícii.“[114]

Prezident neskôr povedal, že okrem iných „vylučuje spoluprácu so Smerom a jeho klonmi“ (narážajúc na možnosť vzniku novej strany Tomáša Druckera).[115]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na prvom mieste kandidátky Za ľudí, získal 100 081 hlasov a udržal si prvé miesto v strane.[116] 17. marca 2020 Kiska oznámil, že mandát poslanca neprevezme. Jeho náhradníkom bude Tomáš Lehotský. Kiska pokračuje ako predseda strany Za ľudí. Kiska na Facebooku uviedol: „Vzhľadom na môj zdravotný stav sa vzdávam mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Roky politického zápasu o lepšie a spravodlivejšie Slovensko sa podpísali aj na mojom zdraví, preto potrebujem nejaký čas na regeneráciu. Som presvedčený, že v týchto dňoch naša krajina potrebuje v politike ľudí, ktorí sú zdravotne stopercentne pripravení, aby nám pomohli zvládnuť krízu, ktorú priniesol koronavírus.“[117] Už týždeň predtým, 9. marca 2020 Kiska oznámil, že má problémy so srdcom a rokovania s koaličnými partnermi nechal podpredsedníčke strany Veronike Remišovej. Kiska sa rozhovorov naposledy zúčastnil 5. februára.[118]

28. júna 2020 Kiska oznámil, že sa na nadchádzajúcom sneme strany Za ľudí nebude uchádzať o miesto predsedu. Kiska medzi iným uviedol: „Moje zdravie mi nedovoľuje zostať aktívny v politike. Minulý rok operované srdce sa občas bezdôvodne stále silno rozbúcha a upokojím ho len liekmi. Arytmia sa niekedy nepodarí odstrániť ani opakovanými zákrokmi.“.[119]

V roku 2015 sa v príhovore počas návštevy tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana vyjadril o krajine polmesiaca ako o "...ostrove stability a prosperity, ale aj štítom voči hrozbám pre našu bezpečnosť". Pár dní pred príchodom do Bratislavy Erdogan podpísal zákon povoľujúci ostrú streľbu voči protestujúcim.[125]

Ďalšie rozporuplné bolo zistenie využívania vládnej letky na súkromné účely. V rokoch 2014 – 17 Andrej Kiska letel súkromne vládnym špeciálom celkovo 382-krát. Minister vnútra Robert Kaliňák kritizoval najmä rodinné výlety z Popradu do Košíc, kvôli ktorým letelo lietadlo z Bratislavy. Podľa ministerstva vnútra lety prezidenta Kisku nesúvisiace s výkonom jeho funkcie stáli štátnu kasu takmer milión eur. Na základe tejto skutočnosti politický analytik Ján Baránek označil v denníku Pravda Kiskove filantropické rozdávanie platu za pokrytecké.[126] Podľa vyjadrenia Andreja Kisku mu Úrad pre ochranu ústavných činiteľov oznámil, že prezidentom je 24 hodín a nejestvuje rozdiel medzi súkromnou a služobnou cestou prezidenta.[127]

Kritizovaný ^{[chýba zdroj]} býva aj jeho otvorený priateľský vzťah s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom a opačne výrazne antipatický postoj k Rusku, ktoré v rozhovore v denníku SME^{[chýba zdroj]} označil ako vonkajšieho nepriateľa Slovenska.

Sociológ Martin Slosiarik vyhlásil Kisku v októbri 2015 na základe prieskumu svojej agentúry za „najdôveryhodnejšieho ústavného činiteľa Slovenskej republiky“.[85][128] V januári 2018 mu dôverovalo 23,4 % opýtaných, čím sa opäť stal najdôveryhodnejším politikom.[129] V apríli 2018 Kiskovi, aj na základe jeho apelov na slušné Slovensko behom protivládnych demonštrácií v marci 2018 a požiadaviek na riadne vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciacka, dôverovalo už 67% opýtaných.[130] V októbri 2018 ešte tesne viedol (41,3%) pred Petrom Pellegrinim (39,7%).[131] V čase odovzdávania funkcie prezidenta (13.6.2019) jeho dôveryhodnosť klesla na 32% a na tomto čísle zostala aj v septembri 2019.[132] V poslednom prieskume, ktorý robila agentúra Focus pre TV Markíza v apríli 2020 klesla Kiskova dôveryhodnosť na 24%. [133]

Ústavný súd zrušil pokutu, ktorú výbor pre nezlučiteľnosť funkcií v máji uložil vtedajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Sankcia vo výške jeho trojmesačného platu sa týkala financovania jeho prezidentskej kampane z roku 2013.[134]

V utorok 3. decembra vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry obvinil Ing. Andreja K. za pokračujúci zločin daňového podvodu vo forme organizátora. Kiska tvrdí, že ide o Ficovu pomstu. Ukázal video, v ktorom Fico tvrdí, že „Kiska bude stíhaný za daňové podvody“. Kiska uvádza, že Fico ho varoval, „keď som ho odmietol dať na ústavný súd. Ešte ako prezident vo februári som takýto postup Ficovej polície avizoval.“[135]

Po tom, čo si firma bratov Kiskovcov uplatnila nadmerný odpočet DPH, daňový úrad vykonal štandardnú kontrolu. Zistil, že odpočet bol neoprávnený. Z nákladov na Kiskovu prezidentskú kampaň sa pokúsili uplatniť neoprávnenú vratku v hodnote 146 307,82 eur. Daňový úrad sa nestotožnil s postupmi účtovania v spoločnosti KTAG a s odpočtom DPH nesúhlasil. Na základe toho KTAG okamžite uhradila DPH vo výške 9 227 eur, ako aj penále vo výške 15 543 eur. Po ukončení roku prebehla kontrola na daň z príjmu, kde na základe tých istých faktúr spoločnosť KTAG doplatila daň z príjmu vo výške 27 114 eur a penále 2 711 eur,“ povedal.[136]

Po zistení neoprávneného odpočtu DPH vykonal Daňový úrad aj kontrolu na daň z príjmu. Po kontrole obvinil firmu KTAG, ktorú Andrej Kiska spoluvlastní so svojím bratom, z krátenia dane z príjmu vo výške 27-tisíc eur, pretože minula časť peňazí na prezidentskú kampaň jej spolumajiteľa, ale účtovala ich, ako by ich použila na svoje podnikanie. Celkovo šlo o rozdiel v daňovom základe 136 000 eur. Firma si chybu priznala a daň bezodkladne doplatila.[137] Firma si dala do nákladov napríklad výdavky za tlač letákov, lepenie plagátov, poradenské a marketingové služby a iné.[137] Andrej Kiska odmietol úmysel a uviedol, že konal v dobrej viere: „Je absolútne bežné a aj ja ako podnikateľ som sa s tým stretol, že daňový úrad nesúhlasí s nákladovými položkami, ktoré firma uvádza“.[138]

V súvislosti s KTAG sa v médiách objavili otázky, či Andrej Kiska priznal nepeňažný príjem z propagácie svojej osoby do svojho daňového priznania. V opačnom prípade by krátil daň aj prezident a nielen jeho firma.[139]

Podľa medzinárodnej organizácie Amnesty International mal Kiska namiesto výhovoriek typu „iný právny názor“ prijať morálnu zodpovednosť. Vo svojej reakcii Amnesty International vyjadrila sklamanie: „V prípade dokázaného podvodu na daniach nás však jeho vysvetlenie sklamalo“.[140]

Mediálny tlak na Kisku sa s ďalšími odhalenými dokumentmi vystupňoval po tom, čo médiá dostali detaily nákladov, ktorými si Kiskova firma znižovala daňový základ počas Kiskovej prezidentskej kampane. Kiska nepopiera ich pravdivosť, ale skutočnú príčinu kauzy vidí v úniku informácií, ktoré „neboli a nie sú určené pre verejnosť“. Naznačil „ukrajinskú stopu“. Vo svojom vyhlásení Kiska uviedol, že očakáva od ministra financií Petera Kažimíra, aby mu predstavil konkrétne kroky proti úniku informácií.[141]

Kiska uviedol, že spomenul svoje daňové problémy premiérovi Robertovi Ficovi, generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi a vtedajšiemu riaditeľovi SIS Jánovi Valkovi len na jednej schôdzke na Bôriku. Čižnár potvrdil, že schôdzka bola v roku 2016 len jedna, ale v roku 2015 boli tiež dve stretnutia, na ktorých Kiska spomenul svoje problémy, pričom Čižnár necítil tlak, len si informáciu vypočul. Médiá nemajú informácie, prečo dve schôdzky s Čižnárom Kiska zatajil.[142]

Z uniknutých výpovedí bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy SR Ľudovíta Makóa, ktorého NAKA zadržala v novembri 2020 počas akcie „Boží mlyn“, vyplýva, že na opätovnom otvorení daňovej kauzy firmy KTAG sa mala dohodnúť skupina vedená podnikateľom Norbertom Bödörom s cieľom vytvoriť tlak na Kisku a udržať politickú moc Smeru.[143]

Kiska je presvedčený, že o všetkom vedel aj Robert Fico a je len otázkou, či Bödörovu skupinu riadil, alebo ju „len“ kryl: „Dnes je dokázané, že už predtým, ako boli zaslané médiám emaily s uniknutými údajmi o daňových kontrolách v KTAG, Fico hovoril, čo sa stane a že sa proti mne začne pripravovať trestné konanie. Zjavne vedel o všetkom a netajil sa tým na tlačových konferenciách.“[144]

V októbri 2017 vyslovil podpredseda SNS Jaroslav Paška v diskusnej relácii na TA3 hypotézu, že nemenovaný vysoký štátny predstaviteľ, ktorého novinári následne stotožnili s Andrejom Kiskom, sa stal konečným majiteľom pozemkov z kauzy Veľký Slavkov, pre ktorú sa v roku 2007 takmer rozpadla vládna koalícia, zložená zo strán SMER-SD, ĽS-HZDS a SNS a pre ktorú prišiel o kreslo minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa z ĽS-HZDS.[145] Kancelária prezidenta v reakcii na obvinenie uviedla, že pozemky v katastrálnom území obce Veľký Slavkov vo výmere 1,2 ha Kiska riadne kúpil v roku 1999 a nikdy ho ohľadom nich nekontaktoval žiaden vyšetrovateľ.[146]

Podľa opisu vyšetrovania vlastníctva dotknutého pozemku, ktorý dostal denník SME od Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, „pozemok vo Veľkom Slavkove, ktorý kúpil prezident Andrej Kiska v roku 1999, menil majiteľa štandardným spôsobom a nič nenasvedčuje tomu, že bol spáchaný podvod“. Pozemok mala v roku 1999 vydržaním získať bližšie nekonkretizovaná spoločnosť s ručením obmedzeným z Veľkého Slavkova. Andrej Kiska pozemok získal od realitnej kancelárie za cenu pätnásťnásobne vyššiu, než bola jeho znalecká cena.[147]

Poškodená rodina s vyšetrovaním polície nesúhlasí, prenajatý pozemok podľa nich nemôže tretia strana "vydržať". Advokátka poškodenej rodiny Francových avizovala, že podajú žalobu, v ktorej sa budú domáhať, aby im bol pozemok, ktorý toho času vlastnil Kiska, vrátený.[148]

Vyšetrovanie lokálnej polície po medializácii zaujalo aj generálneho prokurátora, ktorý nariadil prešetriť postupy miestnej polície a dozorujúcich prokurátorov. Generálny prokurátor tiež uviedol, že ak nebude považovať výsledky preskúmania za presvedčivé, preverí postup nižších úrovní prokuratúry.[149]

Prvým advokátom, ktorý Kisku zastupoval, bol Ján Mazák. Ten na súdnom pojednávaní najviac zaujal výrokom, že Franc, ktorému z katastra nik nedoručil list o tom, že prišiel o pozemok, si mal zmenu vlastníka všimnúť na nástenke katastrálneho úradu. Mazákov výrok pripomenul nástenkový tender, v ktorom mal rezort výstavby v minulosti zverejniť veľké verejné obstarávanie len na nástenke ministerstva, kde si to nikto nemal všimnúť.[150]

Súdne rozhodnutie bolo v prospech Franca, Kiska pozemok stratil. Aj keď Kiska tvrdil, že konal v dobrej viere, samotný fakt, že sa bol na odcudzený pozemok pozrieť ešte pred odcudzením pôvodnému majiteľovi, nekomentoval. Predchádzajúca veta je nepravdivá, nakoľko skutočnosť, že sa bol Andrej Kiska pozrieť na pozemok ešte pred jeho protiprávnym vydržaním spoločnosťou Agras, ku ktorému došlo 3. júna 1999, Andrej Kiska vysvetlil pred súdom slovami: „V tomto období sme s prvou manželkou zvažovali stavbu rodinného domu a videl som inzerát v Novom čase, že sa predávajú pozemky pod Tatrami,“ povedal na súde Kiska. Malo sa tak podľa Kisku stať niekedy v roku 1998 alebo v prvej polovici roka 1999." Jeho hovorca pre média spresnil, že inzerát vyšiel na titulnej strane daného denníka. Na súde tvrdil, že tzv. bieleho koňa, sprostredkovateľa cez ktorého sa pozemok dostal ku Kiskovi nepoznal. Na súde sa preukázalo že sprostredkovateľ bol Kiskovým zamestnancom a aj s ďalšími účastníkmi prevodovej schémy uzatváral viacero obchodov ktorých konečným vlastníkom bol Andrej Kiska.[150]

Sudca Miroslav Radačovský vydal rozsudok v neprospech Kisku. Po tom, čo vyhlásil, že ak by on bol prezidentom republiky, odstúpil by a odišiel do Spojených štátov alebo do Izraela[151], bol vystavený obvineniam zo zaujatosti a rozhodol sa ukončiť sudcovskú kariéru. Bývalý sudca neskôr kandidoval vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 na kandidátke extrémistickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá je známa kritikou prezidenta Kisku, a bol za túto stranu zvolený[152] do Európskeho parlamentu.

• Baťo, Rado; Kláseková, Martina (2005), „Andrej Kiska: Nepredávali sme pôžičky, ale emócie“, Trend, 2005-02-08, http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-financny-sektor/andrej-kiska-nepredavali-sme-pozicky-ale-emocie.html, dost. 2015-02-16
• Blaško, Peter (2014), „Sledovali sme online: Do Kisku sa pustil Fico aj Kňažko. Pre scientológiu“, Hospodárske noviny, 2014-03-12, http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/sledovali-sme-online-do-kisku-sa-pustil-fico-aj-knazko-pre-scientologiu-608764, dost. 2015-02-16
• Čorná, Tina (2006), „milionár Andrej Kiska: Dobro treba robiť z princípu“, SME, 2006-09-14, http://www.sme.sk/c/2894799/milionar-andrej-kiska-dobro-treba-robit-z-principu.html, dost. 2015-02-16
• Chorvatovič, Marek; Piško, Michal (2014), „Podnikateľ, filantrop a už aj prezident. Andrej Kiska“, SME, 2014-03-30, http://www.sme.sk/c/7154011/podnikatel-filantrop-a-uz-aj-prezident-andrej-kiska.html, dost. 2015-02-16
• Ondrejka, Jana (2006), „Andrej Kiska úspešný a odvážny vizionár“, Next Future, 2013-03-28, http://www.nextfuture.sk/osobnost/osobnost/andrej-kiska-uspesny-a-odvazny-vizionar/, dost. 2015-02-16
• Tódová, Monika (2012), „Kiska ide kandidovať, na Fica si trúfa“, SME, 2012-10-24, http://www.sme.sk/c/6580672/kiska-ide-kandidovat-na-fica-si-trufa.html, dost. 2015-02-16

• Kancelária prezidenta SR ([2014]), Prezident > Andrej Kiska > Životopis, Bratislava: Kancelária prezidenta SR, https://www.prezident.sk/page/zivotopis/, dost. 2015-02-16