Martin Poliačik

Martin Poliačik bol jedným zo zakladateľov strany Sloboda a Solidarita v roku 2009. Bol členom Republikovej rady[6] a predsedom Výboru pre program.[7]

V prvých voľbách strany do NRSR kandidoval na 11. mieste kandidátky.[8] Ziskom 4 893 preferenčných hlasov a postupom štyroch členov budúcej strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti sa do parlamentu dostal na 15. mieste.[8] V parlamente bol počas volebného obdobia členom Ústavno-právneho výboru NR SR a Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.[9]

V roku 2012 počas zasadania na neho jeho parlamentný kolega Igor Matovič vysypal injekčné striekačky.[10]

V nasledujúcich parlamentných voľbách konaných v marci 2012 kandidoval z 9. miesta na kandidátke SaS. Ziskom 7 595 preferenčných hlasov sa dostal na 8. miesto.[11] V NR SR pôsobí ako člen Ústavnoprávneho výboru NR SR a Mandátového a imunitného výboru NR SR. Súčasne je podpredsedom poslaneckého klubu SaS.[12]

V nasledujúcich parlamentných voľbách konaných v marci 2016 kandidoval na 8. mieste kandidátky SaS. Ziskom 45 914 hlasov sa prekrúžkoval na 5. miesto a získal poslanecký mandát.[13] V Národnej rade je predsedom Výboru NR SR pre nezlúčiteľnosť funkcií a členom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.[14] Na 10. kongrese strany v marci 2017 bol Martin Poliačik zvolený za jedného z dvanástich členov Republikovej rady strany. Podporil ho aj Richard Sulík aj keď nemali mať najlepšie vzťahy.[15] Poliačik v Levoči získal 72 hlasov zo 121 platných hlasovacích lístkov čím bol najúspešnejší z troch zvolených kandidátov.[16]

V novembri 2017 Poliačik oznámil, že v SaS končí. Dôvodom boli názorové rozdiely. SaS, podľa Poliačika, nedostatočne komunikuje pro-európsku orientáciu a podporu demokracie.[3] V decembri 2017 sa stal členom Progresívneho Slovenska.[17] V čase odchodu nebolo jasné či ostatne predsedom Výboru pre nezlúčiteľnosť funkcií.[5] V marci 2018 bol len členom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a náhradníkom Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.[18]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 16. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[19] Vo voľbách získal 10 969 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 10. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu nedostal.[20]

V blogu pre Denník N vyjadril svoje ideologické presvedčenie v nasledujúcich vetách, kde svoje postoje opísal ako centristické, neoliberálne (adrovoanie voľného trhu, trhový fundamentalizmus, odmietnutie redistribúcie) s kombináciou využitia verejných zdrojov, nazval inkluzívnym kapitalizmom:

Toto tvrdenie však nie je ničím novým. V Progresívnom Slovensku sme od začiatku hovorili, že tradičné rozdelenie strán sa končí a cesta dopredu vedie pragmatickým ekonomickým stredom. Barack Obama vo svojom prejave v Johanesburgu použil pojem inkluzívny kapitalizmus. V Európe je dnes reprezentantom tohto prúdu najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron. Čo to však je a prečo by sme sa smerom inkluzívneho kapitalizmu mali uberať? Inkluzívny kapitalizmus je sobášom protichodných politických smerov. Podporuje pravicovú politiku voľného trhu, súťaže, vytvára adekvátne podmienky pre inováciu a umožňuje mobilizovať finančný kapitál ako zo súkromných, tak aj z verejných zdrojov. Zdrojov, ktoré podporujú vzdelávanie budúcich generácií a podnikavého ducha u každého, kto má nejaký dobrý nápad. Inkluzívny kapitalizmus popiera myšlienku umelého a neadresného socialistického prerozdeľovania prostriedkov. Naopak, podporuje profit a schopnosť ľudí zlepšiť svoje majetkové postavenie.[4]