Michal Kováč

V roku 1954 vyštudoval vtedajšiu Vysokú školu ekonomickú v Bratislave (VŠE). Po ukončení školy pracoval v Štátnej banke Československej. Dva roky pôsobil ako bankový expert na komunistickej Kube a napokon v roku 1967 získal miesto námestníka šéfa pobočky Živnostenskej banky v Londýne.[3] Do roku 1967 tiež krátko pracoval na Katedre financií a úveru VŠE ako externý učiteľ. [4] V bankovníctve až do roku 1989. [4]

Do KSČ vstúpil ako 18-ročný už v roku 1948[3] aby ho z nej v roku 1970 vylúčili v rámci čistiek po augustovej okupácii Česko-Slovenska. Od roku 1989 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia za VPN, pričom bol v roku 1992 opätovne už za HZDS zvolený do snemovne a stal sa predsedom snemovne. V rokoch 1989 až 1991 bol ministrom financií, cien a miezd.

1. januára 1993 vznikla súčasná Slovenská republika. Prvého prezidenta v roku 1993 volil parlament trojpätinovou väčšinou spomedzi navrhnutých kandidátov. Jeho strana HZDS mala v SNR 74 poslancov, ale na zvolenie bolo potrebných 90 hlasov, ktoré nemali ani s podporou provládnej SNS, ktorá mala 15 mandátov. Michala Kováča nominoval Vladimír Mečiar až do druhej voľby po tom, čo v prvej neuspel Roman Kováč. Voľba sa konala 15. februára 1993 a Kováč v nej nemal protikandidáta. Kováč predpokladal, že v tajných voľbách zaňho nezahlasujú všetci poslanci HZDS[5] a preto bola preňho kľúčová podpora SDĽ, ktorá mala 29 hlasov. Ochota SDĽ podporiť Kováča mala byť výmenou za post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pre ich nominanta. [5] Predstavitelia SDĽ však mali ešte jednu podmienku píše vo svojich Pamätiach Michal Kováč: "Za nevyhnutné považovali, aby som po zvolení za prezidenta prerušil členstvo v HZDS, a stal sa nezávislým a nadstraníckym.“[5] Kováč získal 106 hlasov, čo znamená, že aspoň 32 hlasov mu dali poslanci iných strán ako HZDS.[6]

2. marca 1993 bol Kováč inaugurovaný do úradu prezidenta Slovenskej republiky.[7] Napriek kampani proti nemu, ktorá vyvrcholila zavlečením jeho syna do Rakúska 31. augusta 1995, zotrval v úrade až do skončenia svojho funkčného obdobia 2. marca 1998, keď odovzdal právomoci vláde.[7] Úradujúcim prezidentom sa stal Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. Ďalším inaugurovaným prezidentom bol po viac než roku (v júni 1999) Rudolf Schuster, zvolený už priamou voľbou, pretože voľba prezidenta v parlamente v roku 1998 bola neúspešná. Kováč pôvodne kandidoval aj v prezidentských voľbách 1999, ale 4 dni pred voľbami, uvedomujúc si stav svojich preferencií (0,18% v prvom kole volieb), sa verejne vzdal kandidatúry v prospech Schustera.[8]

Bývalý prezident bol od 30. septembra 2016 hospitalizovaný v Nemocnici sv. Michala v Bratislave. Bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. Zomrel 5. októbra o 19:50 na zlyhanie srdca.[9][10]

Do stredy 12. októbra 2016 mala verejnosť možnosť vzdať úctu bývalému prezidentovi v Rytierskej sieni Bratislavského hradu. Jeho pozostatky boli vystavené v rakve spolu s jeho portrétom a čestnou strážou. Vo štvrtok predpoludním kondolovali oficiálne delegácie. Nebol pozvaný bývalý premiér Vladimír Mečiar. Pred dvanástou hodinou prezidentove pozostatky naložili na lafetu a odtiahli za vojenským vozidlom do Prezidentského paláca. Okolo 13 tej hodiny bolo odpálených 20 sálv z dela. Záslužnú omšu v Katedrále sv. Martina celebroval bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, príhovor predniesol vtedajší prezident Andrej Kiska, Kováčov poradca Pavol Demeš a nevlastný brat Dušan Kováč. Pohreb na Ondrejskom cintoríne sa uskutočnil o 16:15, len za prítomnosti najbližších zosnulého.[11]

V deň pohrebu bol na Slovensku od 8:00 do 17:00 štátny smútok.[12]

• V roku 1997 získal najvyššie poľské vyznamenanie Rad Bieleho orla[7]
• V roku 2000 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
• V decembri 2014 mu jeho alma mater udelila čestný vedecký titul Doctor honoris causa za „celoživotné dielo, ktorým pán prezident Michal Kováč prispel k šíreniu myšlienok humanizmu, demokracie a porozumenia medzi národmi, a to v oblasti vzdelávania, vedy a politiky“.[4] Univerzita ocenila tiež „jeho celoživotný prínos v oblasti utvárania prvej demokratickej štátnosti na Slovensku a jeho vstupu do európskej integrácie a medzinárodných euroatlantických a bezpečnostných štruktúr, ako aj jeho spoluprácu s Ekonomickou univerzitou v Bratislave“.[4]

V roku 1995 bol o ňom nakrútený dokumentárny film Jeden deň prezidenta /Michal Kováč/. Film vyrobila STV Bratislava, scenáristom bol Vladimír Štefko a réžia Fedor Bartko. Po zvolení za prezidenta boli v novembri 1993 vydané dve známky s Kováčovou podobizňou v hodnote 2 a 3 slovenských korún.[13]

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Michal Kováč
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michal Kováč

• Ing. Michal Kováč, CSc. na webe Kancelárie prezidenta SR
• Články týkajúce sa Michala Kováča na portáli teraz.sk TASR
• Michal Kováč: Z Mečiara som bol nadšený – rozhovor Karola Sudora v denníku SME (2007)