Mojmír Mamojka

V roku 1965 – 1968 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole vo Zvolene, 1968 – 1973 na Právnickej fakulte UK v Bratislave, 1985 CSc., 1989 doc., 1999 prof. V roku 1973 – 1975 pôsobil ako právnik čakateľ na Mestskej prokuratúre v Bratislave, 1975 – 1977 ako podnikový právnik, 1977 – 1985 ako vedúci majetkovo-právneho oddelenia Ministerstva financií, od 1985 odborný asistent Právnickej fakulty UK v Bratislave, 1991 – 1997 vedúci katedry, 1997 dekan fakulty. Od roku 2006 poslanec NR SR za, predseda Ústavnoprávneho výboru.

V roku 2006 bol v parlamentných voľbách zvolený za poslanca NR SR za SMER-SD.[2]

Je spoluautorom koncepcie Právnickej fakulty UMB. 13. júla 2004 bol zvolený za dekana tejto fakulty. Za jeho nástupcu bol 16. októbra 2006 zvolený Stanislav Mráz.[3]

Od roku 2006 bol Mamojka dekanom Fakulty práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius. České média ho podozrievajú, že umožnil neštandardné získanie titulu JUDr. poprednému českému politikovi z ČSSD Michalovi Haškovi. Zástupcovia niekoľkých českých univerzít si na Fakultu práv Janka Jesenského Vysokej školy v Sládkovičove niekoľkokrát verejne sťažovali.[4][5]

Od mája 2014 bol opäť dekanom na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela.[3]

Po odchode z Ústavného súdu Mamojka ďalej pracuje v akademickej sfére. 1. októbra 2020 na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela uzavrel zmluvu na rok (po dovŕšení 70 rokov zákon umožňuje uzatvráť s pedagógmi zmluvy len na dobu určitú). Na fakulte bude učiť obchodné právo. Dekan Michal Turošík povedal, že ho Mamojka presvedčil. Turošík bol Mamojkovým poslaneckým asistentom a počas Mamojkovho dekanského pôsobenia bol prodekanom. Na Akadémii Policajného zboru a Právnickej fakulte Univerzity Komenského je Mojmír Mamojka členom vedeckej rady.[6]

Po takmer trojročnom spore prezidenta Andreja Kisku s Národnou radou SR o vymenovaní ústavných sudcov 6. decembra 2017 Ústavný súd SR rozhodol, že Kiska musí vymenovať siedmych sudcov zvolených NR SR napriek jeho výhradám o ich odbornosti.[7] Aj keď Kiska rozhodnutie kritizoval, za sudcov 14. decembra vymenoval troch zo zvolených: Mojmíra Mamojku, Miroslava Duriša a Janu Laššákovú.[8]

Mamojka sa 13. mája 2020 s platnosťou ku koncu mesiaca vzdal funkcie sudcu Ústavného súdu. Zo súdu sa rozhodol odísť po tom ako jeho predseda Ivan Fiačan získal odpovede od bezpečnostných zložiek o Mamojkových kontaktoch s Marianom Kočnerom. Podľa Denníka N zavážila správa od SIS vedenej novým riaditeľom Vladimírom Pčolinským. Komunikáciu s Kočnerom Mamojka popieral. Fiačan rozhodoval o podaní návrhu na Mamojkovo disciplinárne stíhanie.[9] Podľa Mamojku však dôvody odchodu boli iné: únava z „mediálnych a konšpiračných tlakov“ ako aj zdravotné problémy s kolenom.[6]

• cena Slovenského literárneho fondu
• strieborná medaila UK
• medaila Ministerstva kultúry SR

• Správa národného majetku
• Obchodný zákonník v podnikateľskej praxi

• Kto je kto v Slovenskej republike

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.