Tomáš Drucker

V štátnych podnikoch začal pôsobiť počas vlád vedených predstaviteľmi SDKÚ-DS. Od 4. januára 2006 do 23. januára 2007 bol člen predstavenstva vo Vojenskom opravárenskom podniku Nováky a.s. (VOP Nováky).[4] V rokoch 2010 – 2012 bol predsedom dozornej rady v Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a.s. – JAVYS.[5] Podpredsedom predstavenstva v 1. župnej, a.s., spoločnosť vlastnená Bratislavským samosprávnym krajom, bol v rokoch 2010 – 2014, za predsedu BSK Pavla Freša.[6]

V máji 2012 sa Tomáš Drucker stal generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva Slovenskej pošty, a.s., pričom na predmetných pozíciách dosiahol mimoriadne pozitívne výsledky. Ešte pred nástupom Tomáša Druckera na pozíciu generálneho riaditeľa Slovenskej pošty, a.s. schválilo vedenie pošty rozsiahle prepúšťanie (približne 3000 zamestnancov), s ktorým však Tomáš Drucker nesúhlasil a k predmetnému prepúšťaniu nepristúpil. Pre denník SME pritom uviedol: "Dôležité je, že všetky zmeny plánujeme realizovať pri udržaní zamestnanosti, to znamená, že v žiadnom prípade neplánujeme prepúšťať. Vzhľadom na dlhodobý celoeurópsky trend poklesu listových zásielok je našim cieľom funkčne využiť svoju jedinečnú pobočkovú sieť, ktorou chceme aj v spolupráci so štátom priblížiť služby verejnej správy občanom, verejnému a súkromnému sektoru.".[7] Slovenská pošta, a.s. pod vedením Tomáša Druckera získala v roku 2014 ocenenie „Národná cena SR za kvalitu 2013“ najmä vďaka udržaniu zamestnanosti, realizácii programu zmien a zlepšeniu hospodárskeho výsledku. Spoločnosť po rokoch stratového hospodárenia dosiahla v roku 2013 zisk vo výške takmer 4,4 mil. EUR pred zdanením. Zásadný vplyv na pozitívne hospodárenie mali predovšetkým výnosy v zmluvných zásielkových službách a finančných službách a tiež program zmien, ktorý umožnil transformáciu spoločnosti v celej škále služieb a vnútorných procesov, pri vytvorení nových oblastí poskytovaných služieb.[8]

V marci 2016 sa stal ministrom zdravotníctva SR. Za prvý polrok vo funkcii ministra zdravotníctva podal sedem trestných oznámení, zrušil zmluvy za približne 18 miliónov eur[9] a dodávku informačného systému čipových kariet poistenca.[10] Po roku pôsobenia zhrnul v TA3 svoje pôsobenie nasledovne:[11] „Realizujeme zmeny v oblasti riadenia nemocníc, v kolektívnych, štatutárnych orgánoch. To znamená, že dnes už nie jeden človek rozhoduje, riadi, ale existuje štandardný kolektívny orgán“. Zmena nastala aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kde v dozornej rade má zastúpenie aj parlamentná opozícia. „Dali sme možnosť aj tretiemu sektoru kontrolovať verejné financie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni“. Parlamentná opozícia dostala priestor aj v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Nemocnice prešli na nové podmienky centrálneho obstarávania.

Vo svojom jednom blogu (Zdravie by nemalo byť o biznise a nemocnice by nemali byť bez kontroly)[12] tvrdil, že zisk a ekonomika sa musia podriadiť starostlivosti o pacienta.

Ako prvý reálne spustil po desiatich rokoch systém platieb za diagnózu (DRG z angl. diagnosis-related group) a spustil zavádzanie eHealthu, elektronického zdravotníckeho systému. Zmenil systém fungovania pohotovostí a zaviedol nový systém kategorizácie liekov. Prihlásil sa k projektu Hodnota za peniaze a počas jeho pôsobenia sa výrazne znížil rast výdavkov na zdravotníctvo.

Do funkcie ministra vnútra vo vláde Petra Pellegriniho bol vymenovaný s vysokými očakávaniami ako nástupca Roberta Kaliňáka potom, čo tretia vláda Roberta Fica podala demisiu v dôsledku politickej krízy po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Dňa 16. apríla 2018, tri týždne po nástupe do funkcie, avizoval Tomáš Drucker svoju demisiu. Ako dôvod uviedol, že sa v pozícii ministra vnútra necítil autenticky. Prezident Andrej Kiska prijal demisiu 17. apríla 2018 a dočasným vedením rezortu poveril premiéra Petra Pellegriniho.

V auguste 2019 Tomáš Drucker oznámil zámer založiť novú politickú stranu. Ešte pred oznámením, že strana sa bude volať Dobrá voľba reagoval R. Fico: „On jednoducho na to nemá. To je typický kaviarenský, liberálny politik...“[13]

12. septembra 2019 odovzdal na ministerstve vnútra takmer 30 000 podpisov od občanov a podal žiadosť o registráciu politickej strany, ktorá bola následne zaregistrovaná.