Slovenská technická univerzita v Bratislave

Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) so sídlom v Bratislave, do 1. apríla 1991 ako Slovenská vysoká škola technická v Bratislave (SVŠT), je technická vysoká škola na Slovensku.

Slovenská technická univerzita v Bratislave

Rektorát Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Logo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave od roku 2006
Základné informácie
PolohaBratislava, Slovensko
SkratkaSTU
Zameranietechnické
Rok založenia1937
Vedenie
RektorMiroslav Fikar
ProrektorMonika Bakošová, Oliver Moravčík, Ján Szolgay, František Uherek, Ľubica Vitková
KvestorAlena Michalová
Štatistické údaje
Počet fakúlt7
Počet študentov16 402
Ďalšie informácie
Školský časopisSPEKTRUM[1]
Kontaktné údaje
Miesto48°09′17″S 17°07′03″V
AdresaVazovova 5
812 43 Bratislava 1
Telefón0917 470 507
Oficiálny webwww.stuba.sk
Oficiálny e-mail[email protected]

STU chce byť modernou, výskumno-vzdelávacou inštitúciou, pričom nadväzuje na odkaz Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, kde boli položené základy technického vzdelávania na našom území.[2]

STU ponúka technické vzdelávanie a zapája študentov do výskumu v oblasti strojárenstva, elektrotechniky, počítačových vied, stavebníctva, architektúry, chémie, potravinárstva a materiálových technológií. Podľa slovenského hodnotenia fakúlt agentúrou ARRA[3] je dlhodobo najlepšou slovenskou univerzitou pre chemické technológie (FCHPT 1. miesto medzi fakultami[4] zameranými na chémiu), počítačové a technické vedy (FEI dlhodobo na 3. mieste medzi fakultami zameranými na technické vedy).

Výskumné tímy na škole sa zapájajú do riešenia medzinárodných projektov, ročne riešia asi 500 výskumných projektov financovaných z grantov a stovky projektov zmluvného výskumu pre priemyselnú prax.

Absolventi STU patria medzi najžiadanejších a najlepšie odmeňovaných zamestnancov na trhu práce. Ročne študuje na 7 fakultách a univerzitnom ústave manažmentu okolo 17-tisíc študentov. Univerzita poskytuje štúdium v bakalárskom, inžinierskom/magisterskom a doktorandskom stupni štúdia. Ponúka tiež programy celoživotného vzdelávania a MBA štúdium v spolupráci s TU Wien.

Univerzita je nositeľom značky kvality ECTS Label a DS (diploma suplement) Label.[5]

História

Založenie

Predchodkyňou Slovenskej technickej univerzity bola Štátna vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika v Košiciach. Táto bola zriadená na základe zákona č. 170 Sb. z. a n. z 25. júna 1937 s troma študijnými oddeleniami: inžinierskeho staviteľstva konštruktívneho a dopravného, inžinierskeho staviteľstva vodohospodárskeho a kultúrneho, zememeračského inžinierstva. V júli 1938 boli menovaní prví desiati profesori školy a 4. augusta 1938 bol na prvom zasadnutí profesorského zboru za rektora zvolený jednomyseľne prof. Jur Hronec. Prvý školský rok sa škole podarilo začať až 5. decembra 1938 v náhradných priestoroch Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností v Martine, kde sa škola urýchlene presťahovala po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži, keď južné časti Slovenska, vrátane Košíc, boli pripojené k Maďarsku. Už v prvom školskom roku abdikovali traja profesori českej národnosti. Hneď v marci 1939 bola škola zrušená a zákonom č. 188 Sl. z. z 25. júla 1939 zriadená pod novým názvom Slovenská vysoká škola technická (názov bol zmenený ešte počas pôsobenia v Martine vo februári 1939[2]) už v Bratislave s plánovanými šiestimi odbormi: odbor inžinierskeho staviteľstva, odbor špeciálnych náuk, odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva, odbor chemickotechnologického inžinierstva, odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva a odbor obchodného inžinierstva. Odbory sa otvárali postupne, v školskom roku 1939/40 tri, v roku 1940/41 ďalšie dva a šiesty sa neotvoril nikdy, pretože v roku 1940 vznikla samostatná Vysoká škola obchodná v Bratislave. [6]

Vojnové roky

Počas vojny utrpela škola materiálové škody na budovách, ale aj zariadení. Pred príchodom frontu boli najdrahšie prístroje, zbierky a knihy evakuované v 160 debnách do Žarnovice. Po prezradení úkrytu boli zhabané a odsunuté do Nemecka. Mnoho pracovníkov a študentov školy sa zapojilo do Slovenského národného povstania. V boji padli dvaja profesori a dvadsaťtri študentov, z ktorých bolo až desať bulharskej národnosti.[6] Medzi nimi sa najznámejším stal antifašista Mirko Nešpor, ktorý bol v decembri 1944 umučený v Ústredí štátnej bezpečnosti a ktorému bol v roku 1946 udelený titul Ing. a v rokoch 1948 až 2000 bol po ňom pomenovaný internát Svoradov.

Povojnové roky

V roku 1946 bol v súvislosti so založením Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach zrušený odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva. Na odbore inžinierskeho staviteľstva bolo vytvorené oddelenie architektúry a pozemného staviteľstva. Od školského roku 1950/51 sa organizačná štruktúra štyroch odborov zmenila na päť fakúlt (Fakulta architektúry bola vytvorená zo samostatného oddelenia. Od 1. septembra 2020 bola Fakulta architektúry premenovaná na Fakultu architektúry a dizajnu[7]). V školskom roku 1951/52 sa Fakulta strojného a elektrotechnického inžinierstva rozčlenila na Strojnícku fakultu a Elektrotechnickú fakultu a z Fakulty špeciálnych náuk vznikla Banícka fakulta. Táto však bola hneď od nasledujúceho roku začlenená do Vysokej školy technickej v Košiciach. V rokoch 1950 - 1951 sa tiež zmenila zodpovednosť za hospodárenie. Dovtedy boli jednotlivé ústavy samostatne účtujúcimi jednotkami, túto úlohu od nich prebrali dekanáty fakúlt. V roku 1953 centralizácia pokračovala a finančnú agendu školy zabezpečoval rektorát. V školskom roku 1952/53 vznikla Fakulta ekonomického inžinierstva. V októbri 1953, pri príležitosti 25. výročia školy, udelil prezident Československej socialistickej republiky Slovenskej vysokej škole technickej Rad republiky. Medzi rokmi 1951 až 1955 sa viac ako zdvojnásobil počet pedagogických pracovníkov z 260 na 586. Od roku 1956 začal proces decentralizácie hospodárskych činností späť na jednotlivé dekanáty. Ďalšie väčšie zmeny v organizačnej štruktúre sa udiali v roku 1960. Bola zrušená Fakulta ekonomického inžinierstva, pričom jej študijné smery (stavebný, strojársky, chemický) boli začlenené do príslušných fakúlt. Rovnako došlo k začleneniu Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva pod Stavebnú fakultu. Od školského roku 1960/61 mala SVŠT štyri fakulty: elektrotechnickú, chemickú, strojnícku a stavebnú. V roku 1965 došlo k premenovaniu Chemickej fakulty na Chemickotechnologickú fakultu. V školskom roku 1966/67 došlo na základe zmeny zamerania a profilov absolventov podľa návrhu vtedajšieho Ministerstva školstva k podstatnej redukcii počtu študijných odborov z 36 na 28 (77,8%). Od 1. septembra 1976 bola od Stavebnej fakulty znova odčlenená samostatná Fakulta architektúry a dizajnu. V roku 1985 vznikla odčlenením od Strojníckej fakulty Strojárskotechnologická fakulta v Trnave.[6]

Po revolúcii

Od 1. apríla 1991 bola SVŠT premenovaná na STU. V roku 2003 bola vytvorená ako siedma a najmladšia Fakulta informatiky a informačných technológií. Koncom roka 2006 bolo prijaté nové (prvé) logo STU.[8] V októbri 2017 si STU pripomenula 80. výročie vzniku. Rektor STU pri tejto príležitosti udelil na slávnostnom podujatí po prvý raz najvyššie univerzitné ocenenie Medailu Jura Hronca absolventovi STU Andrejovi Kiskovi, prezidentovi SR.[9]

Rektorát

Terajším sídlom STU (Rektorát) na Vazovovej 5 v Bratislave sú od septembra 1947 budovy bývalých učňovských pokračovacích škôl (navrhnuté architektmi Jiřím Grossmannom a Aloisom Balánom). Budovy boli vystavané v rokoch 1928 až 1937. V septembri 1947 ich univerzita rozhodnutím povereníka školstva Ladislava Novomeského zabrala a nepomohlo, že pred budovou protestovalo okolo 700 učňov - boli rozptýlení do iných učňovských budov.

Rektori

  1. Prof. PhDr. Dr. h. c. Jur Hronec, DrSc. v rokoch 1938 - 1940 a 1945 - 1946
  2. Prof. Ing. Dr. techn. Anton Bugan v rokoch 1940 - 1941
  3. Prof. Ing. Dr. techn. František Valentin v rokoch 1941 - 1943
  4. Prof. Ing. Štefan Bella v rokoch 1943 - 1945 a 1946 - 1947
  5. Prof. Ing. Samuel Kriška poverený funkciou v apríli 1945
  6. Prof. Ing. Ján Gonda, DrSc. v rokoch 1947 - 1949 a 1950 - 1953
  7. Prof. Ing. Dr. techn. Karel Havelka, DrSc. v rokoch 1949 - 1950
  8. Prof. Ing. Ernest Šišolák v rokoch 1953 - 1954 a 1958 - 1959
  9. Prof. Ing. Štefan Chochol, CSc. v rokoch 1959 - 1960 a 1962 - 1963
  10. Prof. Ing. Dr. techn. Jozef Trokan v rokoch 1963 - 1964 a 1968 - 1969
  11. Prof. Ing. Dr. h. c. Anton Blažej, DrSc. v rokoch 1969 - 1989 (20 rokov - najdlhšie funkčné obdobie)
  12. Prof. Ing. Ján Garaj, DrSc. v rokoch 1989 - 1990
  13. Prof. Ing. Norbert Frištacký PhD. v rokoch 1990 - 1991
  14. Prof. Ing. Vojtech Molnár, DrSc. v rokoch 1991 - 1994
  15. Doc. Ing. Igor Hudoba, PhD. v rokoch 1994 - 2000
  16. Prof. RNDr. Ľudovít Molnár DrSc. v rokoch 2000- 2003
  17. Prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc. v rokoch 2003 - 2011
  18. Prof. Ing. Robert Redhammer, PhD. v rokoch 2011 - 2019
  19. Prof. Ing. Miroslav Fikar, DrSc.v rokoch 2019 - súčasnosť

Fakulty a pracoviská

Slovenská technická univerzita má v súčasnosti 7 fakúlt (a ústav Manažmentu):

  1. Stavebná fakulta (SvF)
  2. Strojnícka fakulta (SjF)
  3. Fakulta elektrotechniky a informatiky (FEI)
  4. Fakulta chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT)
  5. Fakulta architektúry a dizajnu (FAD)
  6. Materiálovotechnologická fakulta (MTF)
  7. Fakulta informatiky a informačných technológií (FIIT)

Univerzitné pracoviská[10]:

  • Rektorát
  • Centrum výpočtovej techniky
  • Archív
  • Vydavateľstvo
  • Inštitút celoživotného vzdelávania
  • Ústav manažmentu (pedagogiciké pracovisko s akreditovanou výúčbou[11])
  • Know-how centrum: Kancelária pre spoluprácu s praxou, Univerzitný technologický inkubátor
  • Projektové stredisko
  • Univerzitné vedecké parky, Centrá STU pre nanodiagnostiku
  • Poradenské centrum.

Účelové a iné zariadenia: VUS Technik, Centrum akademického športu, STU Scientific s.r.o., Európska aliancia pre inovácie, Materská škôlka STUBAčik

Ranking

V rankingu QS World University Rankings 2016[12] sa STU dostala do prvej 500-ky elitných svetových univerzít v kategórií Počítačové vedy a informačné technológie, a to je na pozícii 401-450. V roku 2020 (spoločne s UK) sa prepadli na miesta medzi 751 až 800.[13] a v roku 2021 na celkove 801. až 1000. miesto, aj keď v strojárenstve a chémii (ale nie IT) je medzi prvými 500 a 600 univerzitami respektívne.[14]

V rebríčku Times Higher Education World University Rankings 2016/17[15] sa Slovenská technická univerzita v Bratislave dostala do prvej tisícky najlepších svetových výskumne orientovaných univerzít (801. pozícia). V roku 2020/21 z prvej tisícky vypadla.[11]

Referencie

  1. Univerzitný časopis SPEKTRUM
  2. STU - Univerzita - O nás / História, Online
  3. HODNOTENIE FAKÚLT VYSOKÝCH ŠKÔL 2015, ARRA, Online
  4. FCHPT 1. miesto medzi fakultami
  5. http://www.stuba.sk/english/degree-students/dodatok-k-diplomu-diploma-supplement-label.html?page_id=6305
  6. BLAŽEJ, Anton, a kol. Päťdesiat rokov Slovenskej vysokej školy technickej. Bratislava : Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, 1987. 312 s.
  7. STU Bratislava. Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave [online]. fa.stuba.sk, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
  8. Zápisnica č. 26 zo zasadnutia akademického senátu STU, ktoré sa uskutočnilo dňa 11. 12. 2006 [online]. stuba.sk, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  9. https://www.stuba.sk/sk/media/tlacove-spravy/vznik-stu-presahuje-hranice-jednej-skoly.html?page_id=11527
  10. Fakulty a pracoviská [online]. www.stuba.sk, [cit. 2016-12-07]. Dostupné online.
  11. Slovak University of Technology in Bratislava [online]. Times Higher Education (THE), 2020-09-17, [cit. 2020-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. QS World University Rankings 2016
  13. Top Universities in the World 2020 [online]. Top Universities, 2019-06-14, [cit. 2020-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. Slovak University of Technology in Bratislava [online]. Top Universities, 2014-09-30, [cit. 2020-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. Times Higher Education World University Rankings 2016/17

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroje

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.