Extrémizmus

Pojem extrémizmus nie je v právnom poriadku na Slovensku (a v mnohých iných štátoch) definovaný. Aj v literatúre sa konkrétne definície extrémizmu značne rôznia. Nasleduje niekoľko príkladov pre definíciu typu 2a (o definícii typu 2b pozri článok politický extrémizmus):

• podľa slovenskej Koncepcie boja proti extrémizmu 2015-2019: Extrémizmus označuje konanie a prejavy vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré či už priamo, alebo v určitom časovom horizonte deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty. Druhou charakteristickou črtou extrémizmu as ním spájaných aktivít je, že útočia na systém základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými ľudskoprávnymi dokumentmi, alebo sa snažia svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv sťažiť, či znemožniť. Za ďalšie charakteristické znaky extrémizmu sa považuje snaha o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, sexuálnou orientáciou, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia či hrozba použitia násilia namiereného voči názorovým či politickým oponentom alebo ich majetku. Extrémizmus sa delí na pravicový, ľavicový, náboženský a extrémizmus zameraný na jednu otázku (ekologický, separatizmus a pod).[8]
• podľa polície ČR: Extrémizmus sú vyhranené ideologické postoje, ktoré vybočujú z ústavných, zákonných noriem, vyznačujú sa prvkami netolerancie, a útočia proti základným demokratickým ústavným princípom, ako sú definované v českom ústavnom poriadku.[17]
• podľa rezolúcie Rady Európy: Extrémizmus zodpovedá takej forme politickej aktivity, ktorá odmieta formy parlamentnej demokracie a zakladá svoju ideológiu a aktivity na neznášanlivosti, vylučovaní, xenofóbii a ultranacionalizme.[11]