Etela Farkašová

Narodila sa v rodine zdravotnej sestry a úradníka. Detstvo strávila v Bratislave, kde tiež vyštudovala základnú aj strednú školu. Po maturite v roku 1960 pokračovala v rokoch 1960 – 1964 v štúdiu na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, odbor matematika – fyzika. Po absolvovaní štúdia pracovala ako stredoškolská učiteľka matematiky a fyziky v školách v Trnave a v Bratislave. V tom istom čase študovala filozofiu a sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1966 – 1972). Od roku 1972 prednáša na Katedre filozofie tejto univerzity, a od roku 1998 roku je tiež vedúcou tejto katedry.[1]

Ako vedkyňa sa zaujíma o epistemológiu, a to najmä o problémy zmyslového aj empirického poznania a ich vzťahu k zmyslovému poznaniu. Zaujíma sa tiež o možné vzťahy medzi filozofickým a vedeckým myslením, ako aj o vzťah medzi filozofiou a umením, hlavne literatúrou. Od 90. rokov 20. storočia sa jej vedecký záujem rozšíril o feministickú filozofiu, s dôrazom na feministickú epistemológiu. Týmto témam venuje svoje vedecké práce, ktoré publikuje tak v slovenských, ako aj v zahraničných zborníkoch. Zároveň je uznávanou spisovateľkou aj esejistkou, venuje sa aj publicistike a mnohokrát sa vyjadruje na tému dôležitých súčasných problémov v slovenskej tlači alebo rozhlase a televízii, s ktorými tiež spolupracuje.

V rokoch 1995 – 1996 prednášala vo Filozofickom inštitúte Viedenskej univerzity ako hosťujúca profesorka. V súčasnosti je členkou Vedeckého výboru SAV, Národného filozofického výboru, medzinárodnej skupiny pri NEWW (Network of East-West Women) a je spoluzakladateľkou a členkou Klubu slovenských prozaičiek „FEMINA”.

Zúčastnila sa viacerých domácich i medzinárodných konferencií (Praha, Brno, Berlín, Kyjev, Varna, Amsterdam, Viedeň, Göttingen, Lund...).

Ako prozaička debutovala v slovenských časopisoch, a prvú poviedkovú zbierku, Reprodukcia času, vydala v roku 1978 a odvtedy každých niekoľko rokov vydáva nový zväzok krátkych próz – buď knihu noviel, alebo v poslednej dobe svojich priaznivcov prekvapila aj zbierkou básní. Jej tvorba sa vyznačuje prevahou reflexívneho tónu nad vykonštruovanosťou príbehu. Vo svojich prácach sa sústreďuje na zobrazovanie života žien v súčasnej spoločnosti – miesto ženy v súčasnej rodine, medzigeneračné vzťahy, vzťahy medzi matkami a ich deťmi, úvahy o zmysle (seba) obetovania, a popri tom svet emócií a rozprávanie o pokusoch nájsť ticho a pokoj vo vlastnom živote aj napriek hlučnej civilizácii, tvoria hlavné motívy jej poviedok a noviel.

Občas prekladá z nemčiny a angličtiny a zúčastňuje sa medzinárodných umeleckých projektov spolu s ostatnými slovenskými a aj rakúskymi spisovateľkami, s ktorými dvakrát pripravila antológie súčasnej slovenskej a rakúskej ženskej prózy. Spisovateľka nepopiera ani svoj vzťah k Poľsku, ktorý získala prostredníctvom prababičky z Nového Targu.

Vydala štrnásť prozaických kníh (za debut Reprodukcia času získala Cenu Ivana Krasku, ako ďalšie nasledovali Snívanie v tráve, Nočné jazvy, Unikajúci portrét, Nedeľné fotografie, Deň za dňom (cena Spolku slovenských spisovateľov), Po dlhom mlčaní, Hodina zapadajúceho slnka, Záchrana sveta podľa G., Stalo sa (cena SC PEN, nominácia Anasoft litera), Fragmenty/s občasnou túžbou po celostnosti (Cena Bibliotéky 2009), Káva s Bachom, čaj so Chopinom, autobiograficky ladená próza Pláne približne zapamätaného, tri knihy esejí (Etudy o bolesti a iné eseje, Uvidieť hudbu a iné eseje, Čas na ticho) a šesť zbierok (vrátane spoluautorstva) poetických textov (Na rube času, Opretá o ticho, Prstoklady a spolu s ruskou poetkou Táňou Kuzovlevovou dvojjazyčnú knižku básní Súradnice príbuznosti/Koordinaty rodstva), spolu s poetkou Vierou Benkovou v srbčine zbierku básní U zatišju sna (2012), Medzi záhradou a básňou (2013). V r. 2000 jej vyšla vo Viedni spoločná knižka s Klarou Köttner-Benigniovou Die Zeit der untergehenden Sonne/Čas zapadajúceho slnka, v r. 2007 bibliofília Uvideť muzyku (titulná esej z knižky Uvidieť hudbu a iné eseje) v ruskom preklade, ktorá bola prezentovaná v Moskve v rámci Festivalu Bibliobraz 2007.

Je spoluautorkou monografií Teória poznania, Štyri pohľady do feministickej filozofie a autorkou monografie Na ceste k vlastnej izbe, odborné štúdie z filozofie publikuje doma a v zahraničí. Je spolueditorkou troch slovensko-rakúskych poviedkových antológií, editorkou antológie esejí Rok 2000: úzkosti a nádeje a viacerých vedeckých zborníkov. Jej texty sú preložené do viacerých jazykov (nemčina, angličtina, ruština, slovinčina, bulharčina, rumunčina, poľština, japončina, hindu, srbčina, arabčina…), zastúpená je vo viacerých domácich a zahraničných antológiách (rakúske, americké, ruské, arabské) a časopisoch. Spolu s Danielou Příhodovou vydala publikáciu Femina v literatúre a kritike/Profily a rozhovory (2009), ktorá mapuje tvorbu takmer dvoch desiatok súčasných slovenských autoriek združených v klube Femina. Na základe jej novely Priateľstvá padajúceho lístia vznikla rovnomenná televízna inscenácia (uviedla ju aj srbská televízia), intenzívne spolupracuje so Slovenským rozhlasom (je autorkou rozhlasovej hry Rozhodnutie a viacerých rozhlasových poviedok). V tomto roku jej má vyjsť kniha poviedok Na rube plátna.

Je členkou Spolku slovenských spisovateľov a Slovenského centra PEN, od r. 2011 aj členkou Rakúskeho spolku spisovateľov (Österreichischer Schriftsteller/Innenverband), Slovenského filozofického združenia, členkou viacerých odborných komisií, ako aj redakčných rád. Patrí medzi zakladajúce členky Klubu feministických filozofiek pri SFZ, Centra pre rodové štúdiá na Univerzite Komenského, a aj Klubu slovenských prozaičiek Femina. Popri vlastnej tvorbe sa venuje literárnej kritike, pričom sa zameriava najmä na súčasné domáce i zahraničné autorky, v posledných rokoch sleduje ako recenzentka slovenskú dolnozemskú literatúru. Je nositeľkou viacerých medailí Univerzity Komenského. Za rozvíjanie kultúrnych kontaktov s Rakúskom dostala od prezidenta Rakúskej republiky v r. 2004 vysoké štátne vyznamenanie. Absolvovala desiatky čítačiek doma a v zahraničí.

Za svoju spisovateľskú tvorbu, rovnako ako aj za inú kultúrnu činnosť, získala viaceré ocenenia:

• 1978 – Cena Ivana Kraska za debut Reprodukcia
• 1988 – Cena nakladateľstva Pravda za monografiu Teória poznania (spoluautorka)
• 1992 – Cena SLF za filozofickú esej Etudy o bolesti
• 1993 – Cena SLF za filozofickú esej Život ako rozhovor
• 1997 – Cena Spolku slovenských spisovateľov
• 2004 – Zlatá medaila za prácu na Univerzite J.A. Komenského v Bratislave
• 2004 – Zlatý čestný odznak Rakúskej republiky za činnosť v záujme rakúsko-slovenskej kultúrnej spolupráce
• 2006 – Finalistka Anasoft litera za novelu Stalo sa [2]
• 2006 – Cena Slovenského centra P.E.N. za rok 2005 za novelu Stalo sa
• 2009 – Cena Bibliotéky za novelu Fragmenty s občasnou túžbou po celostnosti
• 2010 – Prémia Slovenského literárneho fondu za rok 2009 za esej Čas na ticho
• 2013 – Prémia Slovenského literárneho fondu za rok 2012 za prózu Pláne približne zapamätaného
• 2013 – Cena Slovenských pohľadov za literárnu kritiku a históriu
• 2014 – Prémia Literárneho fondu za celoživotný prínos k rozvoju slovenskej vedy doma i v zahraničí
• 2014 – Pamätný list SC PEN
• 2014 – Cena predsedu NR SR Za výnimočný prínos v oblasti literatúry a filozofie
• 2014 – Finalistka Ceny Jána Johanidesa za prózu Na rube plátna
• 2014 – Pamätná medaila rektora Univerzity Komenského
• 2015 – Cena Literárneho týždenníka za recenzistiku a za preklad súčasnej rakúskej prózy a poézie
• 2015 – Prémia Literárneho fondu v kategórii esejistiky za rok 2014 za dielo Vrstvenie času
• 2018 – Cena Anasoft litera za prózu Scenár [3]
• 2019 – Krištáľové krídlo za rok 2018 v kategórii Publicistika a literatúra [4]

• Etela Farkašová – Literárne informačné centrum
• Etela Farkašová – Slovenské centrum PEN
• Diela Etely Farkašovej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice