Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019

Po odstúpení Roberta Mistríka na konci februára 2019 výrazne narástli preferencie Zuzany Čaputovej. Podľa prieskumu agentúry Focus by získala 44,8 % a podľa prieskumu agentúry AKO až 52,9 % platných hlasov (pozri kapitolu Prieskumy verejnej mienky § Prvé kolo). Tento vývoj vyvolal otázku, či by mohla byť v prípade zisku nadpolovičnej väčšiny platných hlasov zvolená hneď v prvom kole.[8][9] Podľa čl. 101 ods. 4 Ústavy SR totiž platí, že:

Spor vznikol okolo formulácie o nadpolovičnej väčšine „platných hlasov oprávnených voličov“ v čl. 101 ods. 4, vete prvej Ústavy SR. Napr. právnik a poslanec NR SR Ondrej Dostál (OKS, poslanecký klub SaS) tvrdil:[10]

K tomuto výkladu sa priklonila Štátna komisia pre voľby a financovanie politických strán vo svojom rozhodnutí z 18. februára 2019.[8] Dostál poukázal tiež na zrejmý úmysel ústavodarcu. Dôvodom prijatia tejto prakticky nesplniteľnej podmienky podľa neho bola snaha poslancov NR SR zabrániť tomu, aby bol v prvom kole zvolený Vladimír Mečiar, ktorý mal v tom čase ešte stále veľkú podporu u voličov.[10] Praktickú nevykonateľnosti tejto podmienky dokladajú výsledky minulých priamych volieb prezidenta SR. Doteraz sa v prvom kole volieb zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov len v prvých priamych voľbách prezidenta SR v roku 1999 (pozri Volebná účasť na Slovensku#Voľby prezidenta), v ktorých sa zúčastnilo 2 984 424 (73,89 %) z 4 038 899 oprávnených voličov. 2 981 957 (99,91 % zúčastnených) voličov obálky odovzdalo, z čoho vzišlo 2 948 402 (98,87 %) platných hlasov,[11][12] z ktorých získal Rudolf Schuster 1 396 950 (47,37 %)[13], teda menej ako polovicu, čo predstavovalo 34,59 % z hlasov všetkých oprávnených voličov a bol teda so ziskom 35 % historicky najbližšie k splneniu podmienky získať 50 % všetkých voličov už v prvom kole.

Opačný výklad príslušného ustanovenia Ústavy SR prezentoval advokát a poslanec Mestského zastupiteľstva v Stupave[14] Štefan Haulík. Na základe ustanovenia § 115, ods. 1, vety prvej zákona č. 180/2014 Z. z., podľa ktorej „ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb“, konštatoval:[15]

Denník N usporiadal anketu medzi právnikmi, v ktorej sa väčšina právnikov (Ján Mazák, Eduard Bárány, Ján Drgonec, Jozef Vozár, Lajos Mészáros, Peter Kresák) priklonila k názoru, že na víťazstvo v prvom kole volieb by musel kandidát získať nadpolovičnú väčšinu všetkých oprávnených voličov (vrátane tých, ktorí sa volieb nezúčastnili), resp. nadpolovičnú väčšinu z počtu voličov zapísaných v zoznamoch voličov, resp. dopísaných do zoznamov voličov.[16]

Vzhľadom na to, že Čaputová ani žiaden iný kandidát nezískal v prvom kole volieb nadpolovičnú väčšinu platných hlasov a získala len 19,65 % z 4 429 033 hlasov všetkých zapísaných oprávnených voličov, táto diskusia ostala len v rovine teoretickej debaty. V praxi sa ani nepredpokladalo, že by sa Čaputová v prípade získania nadpolovičnej väčšiny platných hlasov a vyhlásenia druhého kola volieb Štátnou komisiou pre voľby a financovanie politických strán obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorého plénum navyše od 16. februára 2019 nebolo uznášaniaschopné a teda v tejto spornej veci by súd nemohol rozhodnúť.[16]

József Menyhárt sa 19. februára vzdal kandidatúry na post prezidenta v prospech Roberta Mistríka. Považuje ho za "najlepšieho pravicového demokratického kandidáta".[48]

Robert Mistrík sa vzdal kandidatúry 26. februára v prospech Zuzany Čaputovej.[49][50]

#	Meno		Strana	Profesia[pozn 2]	Vek	Zverejnenie kandidatúry	Potvrdenie kandidatúry	Počet odovzdaných podpisov[18]	Vzdanie sa kandidatúry	Dôvod vzdania sa kandidatúry
		József Menyhárt	SMK-MKP	predseda politickej strany	42	29. septembra 2018[51]	28. januára 2019[52]	26 800 podpisov občanov	19. februára 2019	vzdanie sa v prospech Roberta Mistríka[48]
		Robert Mistrík	nezávislý (s podporou SaS a SPOLU)	vedec	52	15. máj 2018[53]	17. november 2018[54]	26 885 podpisov občanov	26. februára 2019	vzdanie sa v prospech Zuzany Čaputovej[49][50]

Kandidáti, ktorých kandidatúru predseda NR SR neprijal.

#	Meno		Strana	Profesia	Zverejnenie kandidatúry	Potvrdenie kandidatúry	Dôvod neprijatia kandidatúry
		Radovan Znášik	nezávislý	diplomat, bývalý zamestnanec MŽP SR	4. septembra 2017[55]	29. januára 2019[56]	ku dňu konania volieb nespĺňa vekovú podmienku
		Ján Molnár	nezávislý	dôchodca	22. januára 2019[57]	29. januára 2019[57]	podozrenie, že poslanecké podpisy boli získané podvodne
		Martin Konečný	nezávislý	farmár	31. januára 2019[58]	31. januára 2019[58]	chýbajúci počet podpisov

Volebný lístok použitý pri voľbe

K 31. januáru 2019, do kedy bolo potrebné doručiť do NR SR návrhy kandidátov, neprijal predseda NR SR Andrej Danko tri kandidatúry. Kandidatúru Radovana Znášika odmietol pre nesplnenie vekovej podmienky (dovŕšenie veku 40 rokov ku dňu konania volieb [59]) a dôchodcu Jána Molnára pre podozrenie, že podpisy od poslancov získal podvodom.[47] Molnár sa zúčastnil dňa otvorených dverí v parlamente v septembri 2018, kde sa mu podarilo vyzbierať podpisy od poslancov potrebné na kandidatúru. Všetky podpisy sa potvrdili ako originálne a pravé. Andrej Danko najprv oznámil, že nemá dôvod kandidatúru neschváliť, pokiaľ táto spĺňa zákonné podmienky. Stretol sa však s poslancami, ktorí vyhlásili, že boli uvedení do omylu, k úprave petičného hárku došlo až po ich podpísaní a v čase podpísania listina neobsahovala údaj podstatný pre posúdenie listiny ako listiny, ktorú podpisujú nie ako občania, ale ako poslanci. Danko nakoniec kandidatúru neprijal pre podozrenie, že podpisy boli získané podvodom. Dôchodca Ján Molnár je blogerom a priaznivcom konšpiračných teórií.[60][61][62]

Farmár Martin Konečný odovzdal do podateľne 31. januára krátko pred polnocou len 164 podpisov.[63] Svoj záujem o prezidentské kreslo až tak vážne nemyslel, chcel skôr upriamiť pozornosť na problémy slovenských farmárov.[58]

Ján Molnár aj Radovan Znášik sa 4. februára 2019 obrátili na Najvyšší súd SR, ten 8. februára ich žaloby zamietol ako neodôvodnené.[64][65][66]

Ohlásení kandidáti, ktorí neskôr kandidatúru stiahli.

#	Meno		Strana	Profesia	Zverejnenie kandidatúry	Stiahnutie kandidatúry
		Oskar Fegyveres	nezávislý	svedok zavlečenia Michala Kováča ml.[67]	31. mája 2018[68]	2. novembra 2018[69]
		Gabriela Drobová	nezávislá	dramaturgička a riaditeľka módnej televízie	16. septembra 2018[70]	31. januára 2019[71]

Súčasný prezident Andrej Kiska 15. mája 2018 oznámil, že v nasledujúcich prezidentských voľbách nebude kandidovať.[72] Vtedajší premiér Robert Fico v decembri 2017 oznámil, že nebude kandidovať. „Na zdravie svojho syna vyhlasujem, že nebudem kandidovať na prezidenta,“ vyhlásil.[73] Prezidentskú kandidatúru odmieta aj Iveta Radičová.[74] Koncom júla 2018 Pál Csáky oznámil, že sa o kandidatúru nebude uchádzať.[75]

Strana SMER-SD sa dlho snažila presvedčiť ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, aby sa stal jej prezidentským kandidátom, ten to však viackrát odmietol.[76]

KDH 15. decembra 2018 oznámilo, že nepostaví do volieb vlastného kandidáta, a podporu chce vyjadriť v primárkach medzi Františkom Mikloškom a Veronikou Remišovou z OĽaNO. Mikloško sa však ohradil, že kandiduje ako nezávislý kandidát,[77] Remišová napokon o mesiac neskôr oznámila, že kandidovať nebude.[78] Hnutie OĽaNO 17. decembra 2018 vyhlásilo, že si vie predstaviť podporiť Mistríka, Čaputovú alebo Mikloška, pokiaľ sa medzi sebou dohodnú.[79]

Predseda SNS Andrej Danko vyhlásil 27. januára 2019, že on sám nakoniec na prezidenta kandidovať nebude a ani strana žiadneho iného kandidáta nepostaví.[80]

Jednou z tém prezidentských volieb sú právomoci prezidenta menovať sudcov Ústavného súdu SR, nakoľko v blízkej budúcnosti má prísť k významnej obmene, až 9 z 13 sudcov ÚS, a prezident je zodpovedný za finálny výber úspešných kandidátov.[91] Ohľadom kandidáta na ústavného sudcu Roberta Fica sa vyjadrili Čaputová, Harabin, Mikloško aj Mistrík, že by ho nevymenovali.[92][93][94]

Končiacim sudcom 16. februára uplynulo funkčné obdobie a Národnej rade sa do 19. februára nepodarilo zvoliť žiadnych nových kandidátov na sudcov. Robert Fico sa 19. februára vyjadril, že na ústavného sudcu v ďalšej voľbe už kandidovať nebude.[95] Maroš Šefčovič sa vyjadril, že mu chýbala dohoda v koalícii aj koalície s opozíciou. Skritizoval aj prezidenta Andreja Kisku, že sa do riešenia situácie nevložil ešte minulý rok. Podľa Milana Krajniaka bola drvivá väčšina poslancov odhodlaná zvoliť minimálne šiestich kandidátov, ale prekážkou bol Robert Fico. Podľa Františka Mikloška za vzniknutú situáciu nie je zodpovedný Fico, ale Béla Bugár. Štefan Harabin si myslí, že na Ústavný súd nepatria žiadni aktívni ani bývalí politici.

V otázkach uzákonenia zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia by registrované partnerstvá podporili Zuzana Čaputová, Eduard Chmelár[96] aj Robert Mistrík. Čaputová by podporila aj adopciu detí pármi rovnakého pohlavia, Mistrík je proti adopciám.[92] Pre Juraja Zábojníka nie je dôvod na vytváranie nových zákonov pre páry rovnakého pohlavia, súčasný právny stav považuje za dostatočný.[96] Štefan Harabin avizuje ochranu „tradičnej slovenskej kultúry založenej na kresťanstve a rodine“ a vyhraňuje sa aj voči „rodovej ideológii“.[97] Marian Kotleba na svojich billboardoch deklaroval tradičné vnímanie rodiny spočívajúce v mužovi a žene. Za nápis „Stop LGBT“ naňho podala ľavicová mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv trestné oznámenie.[98]

Vzhľadom na s prezidentskou kampaňou súbežnú parlamentnú diskusiu o prípadnom sprísnení podmienok pre interrupcie sa kandidáti vyjadrovali aj k tejto problematike, konkrétne, či by pri schválení takejto novely zákona ho podporili a podpísali. Kandidáti Čaputová, Chmelár a Mistrík sú spokojní so súčasnou právnou úpravou. Kandidáti Harabin, Krajniak (toho času aj poslanec NR SR) a Mikloško by návrh podporili. Maroš Šefčovič sa vyjadril nejasne. Pokiaľ by bol takýto zákon v súlade s Ústavou, všetci kandidáti by ho v prípade svojho výkonu funkcie prezidenta podpísali.[99]

Trnavský arcibiskup Ján Orosch v nedeľnej kázni hovoril o Róbertovi Bezákovi a Františkovi Mikloškovi ako o tých, ktorí sa postavili na ultraliberálnu stranu. Za ultraliberálne postoje skritizoval Zuzanu Čaputovú a jej podporu označil za ťažký hriech.[100][101] Český kňaz, profesor Tomáš Halík túto kritiku odmietol, ako zúžené videnie, a Zuzanu Čaputovú podporil.[102]

Zákon č. 181/2014 Z.z. upravuje, že kandidát na prezidenta môže na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac 500 000 € vrátane DPH spolu pre obidve kolá volieb. Do tejto sumy sa započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu kandidáta, ktoré kandidát na prezidenta vynaložil v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb, a náklady, ktoré kandidát na prezidenta uhradil alebo má uhradiť. Kandidát môže prijať dary na kampaň výlučne od fyzických, právnickych osôb a od politických strán, ktoré majú trvalý pobyt, resp. sídlo či registráciu na území Slovenska.[103]

Na rozdiel od volieb v roku 2014, kedy kandidáti museli viesť všetky príjmy a výdavky na transparentnom účte posledný mesiac a pol pred voľbami, pri týchto voľbách sa povinnosť rozšírila na obdobie 6 mesiacov pred voľbami., a to od už pol roka pred vyhlásením volieb, nielen posledný mesiac a pol pred voľbami, ako to vykazovali ešte v minulých voľbách.

Kurzívou sú vyznačení kandidáti, ktorí stiahli kandidatúru prípadne sa objavili v prieskumoch, avšak kandidatúru nikdy nepotvrdili. Hrubo a podfarbene sú vyznačené výsledky kandidátov, ktorí by pri danom rozdelení hlasov postúpili do druhého kola volieb. Kandidáti sú v abecednom poradí. N/A: údaj nie je k dispozícii.

Šefčovič vs. Čaputová

Mistrík vs. Harabin

Šefčovič vs. Mistrík

Čaputová vs. Harabin

Šefčovič vs. Harabin

Danko vs. Harabin

Šefčovič vs. Danko

Mistrík vs. Danko

Danko vs. Bugár

Šefčovič vs. Bugár

Šefčovič vs. Mikloško

Šefčovič vs. Krajniak

Počas obdobia dvoch týždňov medzi prvým a druhým kolom volieb sa konali a majú sa konať debaty medzi dvoma postupujúcimi kandidátmi, Zuzanou Čaputovou a Marošom Šefčovičom. Prvá debata sa uskutočnila v RTVS hneď nasledujúce doobedie po volebnej noci. Obaja kandidáti deklarovali, že cítia na Slovensku volanie po zmene, ktoré chcú vyslyšať a idú do druhého kola zvíťaziť. Šefčovič deklaroval konzervatívne názory v otázkach migrácie a hodnotových tém, čím sa vyhranil voči Čaputovej.[158] „Moje videnie sveta zdieľa 60 percent ľudí, keď sa pozrieme na postoj k migrantom, povinným kvótam. Ja som bojoval proti tomu, pani Čaputová bola skôr za. Ide aj o priority v sociálnej politike. Voľby ukázali, že 60 percent ľudí má iný názor ako pani Čaputová,“ povedal. Komentátori poukazovali na fakt, že Šefčovič samotný kedysi presadzoval podobné postoje, aké u Čaputovej kritizoval. Čaputová vyhlásila, že v kampani chce pokračovať v rovnakom duchu ako doteraz, s dôrazom na úprimnosť a slušnosť. Tiež pripustila možnosť, že po zvolení sa vzdá pozície a neskôr aj členstva v strane Progresívne Slovensko, ktorej je podpredsedníčkou.[159]

Debaty označené kurzívou, 4. a 5., nie sú duelmi v pravom zmysle slova, nakoľko sa na nich zúčastnil iba jeden z kandidátov.

Druhý duel v poradí sa konal v sobotu 23. marca v relácii Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko, už v čase, kedy sa Čaputová vzdala podpredsedníckej funkcie v PS.[163] Maroš Šefčovič sa vymedzil voči liberálnym názorom z konzervatívnych pozícií. Zuzana Čaputová zdôraznila, že jej osobné postoje na možnosť adopcie detí pármi homosexuálov nie sú súčasťou jej prezidentského programu. Kandidátka tiež priznala, že v zahraničnej politike má menšie skúsenosti než jej protikandidát, avšak za svoju výhodu považuje väčšiu znalosť vnútroštátnej problematiky. Vyhlásila, že „predovšetkým si musíme pozametať pred vlastným prahom“. Šefčovič okrem iného požadoval, aby Čaputová vysvetlila okolnosti svojej koncipientskej praxe (v čase debaty médiami zmieňovanú Čaputovej prípravu na výkon funkcie advokátky, kedy súčasne tiež podnikala mimo právnej sféry). Obaja kandidáti sa snažili svojho oponenta napojiť na osobu kontroverzného podnikateľa a toho času väzobne stíhaného Mariána Kočnera, Čaputová cez Martina Glváča zo SMER-SD, Šefčovič cez Richarda Sulíka z SaS.[163]

Zničená volebná urna v Medzanoch v okrese Prešov

V prvom kole mohlo voliť 4 429 033 oprávnených voličov v 5 940 okrskoch na území Slovenska. Volebné miestnosti boli otvorené od 07:00 do 22:00.[164] Voľby v okrsku číslo 4 v Malackách trvali až do 22:35, pretože volebná miestnosť sa ráno otvorila až o 35 minút neskôr, lebo neprišla jedna členka volebnej komisie a bolo potrebné zabezpečiť náhradníka.[165] V Janiciach v okrese Rimavská Sobota došlo okolo 06:30 k úmrtiu predsedu volebnej komisie. Rómsky občiansky aktivista Gejza Berky (* 9. apríl 1962) skolaboval v kancelárii obecného úradu (pravdepodobne pre kardiovaskulárnu chorobu) a ani privolaným príslušníkom záchrannej zdravotnej služby sa ho nepodarilo oživiť. Priebeh volieb v obci narušený nebol, namiesto Berkyho bol zvolený nový predseda volebnej komisie.[166]

V obci Medzany v okrese Prešov došlo k incidentu, pri ktorom poslanec Obecného zastupiteľstva v Medzanoch Anton Vaňo (OĽaNO[167]), podľa svedkov v stave opilosti, ukradol volebnú urnu s hlasmi a vyniesol ju z volebnej miestnosti. Na ceste pred miestnosťou ju hodil o zem a papierová urna sa roztrhla. Na miesto bola privolaná hliadka Policajného zboru, ktorá spoločne s členmi volebnej komisie obálky s hlasovacími lístkami zaistila a neskôr ich umiestnila do novej urny. K strate odovzdaných hlasov nedošlo. Volebná miestnosť bola kvôli incidentu na hodinu a 16 minút zatvorená, preto zostala večer otvorená až do 23:16, čím sa do 23:16 predĺžilo aj volebné moratórium na celom Slovensku.[168][169] Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič Vaňov čin odsúdil a vyzval ho na bezodkladné odstúpenie z funkcie poslanca.[170] Vaňo bol obvinený z trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda[171] a 18. marca ho Okresný súd Prešov v tzv. superrýchlom konaní[172] uznal za vinného a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní jedného roku s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu dvoch rokov.[173]

Kandidát Štefan Harabin 25. marca podal ústavnú sťažnosť. Dôvodom je podľa neho to, že prvé kolo sa neuskutočnilo ústavným a zákonným spôsobom.[174][175]

V prvom aj druhom kole sa zviditeľnila obec Kúty, do ktorej, vďaka jej blízkosti k českým hraniciam, prišlo voliť množstvo Slovákov žijúcich v zahraničí, keďže bolo možné voliť len z územia Slovenska.[176] Predseda vlády Peter Pellegrini prisľúbil, že v budúcich voľbách sa už bude dať voliť aj zo zahraničia.[177]

Výsledky prvého kola volieb podľa okresov. V modrých zvíťazila Čaputová, v červených Šefčovič, vo fialových Harabin.

Výsledky prvého kola volieb na úrovni obcí.

Výsledky druhého kola volieb podľa okresov. V červených zvíťazila Čaputová, v sivých Šefčovič

Výsledky druhého kola volieb na úrovni obcí. V modrých zvíťazila Čaputová, v červených Šefčovič, v zelených bola remíza hlasov a v šedých sa nehlasovalo (vojenský obvod).

Na prvom kole volieb prezidenta dňa 16. marca 2019 sa zúčastnilo 2 158 859 voličov, čo predstavuje 48,74 % zapísaných voličov. Platných hlasov bolo 2 145 364. Do druhého kola postúpili prví dvaja najúspešnejší kandidáti – Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič. Poradie podľa získaných hlasov bolo nasledovné:[2]

Druhé kolo volieb sa konalo 30. marca 2019. Volebná účasť dosiahla 41,7%, čo predstavuje 1 808 985 platných hlasov. Je to historicky najnižší počet voličov, ktorí sa dostavili k urnám v prezidentských voľbách.[178] Víťazkou sa stala Zuzana Čaputová, ktorá získala 58,40% (1 056 582 hlasov) a stala sa tak prvou prezidentkou Slovenska v dejinách. Bodovať sa jej darilo najmä v mestách, no s výrazným náskokom vyhrala aj na Gemeri či v podtatranskom regióne. Jej protikandidát Maroš Šefčovič získal 41,59% (752 403 hlasov). Uspel najmä na východnom Slovensku, Kysuciach či Hornom Považí.[179]