Prezident Slovenskej republiky
Prezident Slovenskej republiky je hlavou Slovenskej republiky. Reprezentuje republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.
Prezident Slovenskej republiky | |
Štandarda | |
Úradujúci Zuzana Čaputová od 15. júna 2019 | |
---|---|
Sídlo | Grasalkovičov palác, Bratislava |
Nominuje | volený priamo |
Funkčné obdobie | 5 rokov |
Vytvorenie | Ústava Slovenskej republiky |
Prvý vo funkcii | Michal Kováč |
Ďalšie odkazy | |
Web | https://prezident.sk |
Prezidenta volia občania Slovenska od roku 1999 v priamych voľbách tajným hlasovaním. Funkčné obdobie prezidenta SR je päť rokov. Sídlom prezidenta je Grasalkovičov palác v Bratislave. Prezident SR ako symbol svojej funkcie používa štandardu prezidenta Slovenskej republiky. Štandarda sa používa na označenie trvalého alebo dočasného sídla hlavy štátu a môže sa tiež použiť pri výkone jeho funkcií.
Súčasnou prezidentkou je od 15. júna 2019 Zuzana Čaputová, kedy nahradila svojho predchodcu Andreja Kisku, úradujúceho od 15. júna 2014.
Voľba prezidenta
Prezidentom republiky môže byť zvolený každý občan Slovenska, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.[1] Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.[2]
Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, koná sa tajným hlasovaním a právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky.
V prvom kole môže byť zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov (teda nadpolovičnú väčšinu všetkých voličov zapísaných do volebných zoznamov). Pokiaľ nikto nadpolovičnú väčšinu všetkých voličov nezíska, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola (ak by jeden z nich prestal byť voliteľný, alebo by sa vzdal, tak postupuje ďalší s najvyšším počtom hlasov). V druhom kole volieb je zvolený kandidát, ktorý získa viac hlasov.[3]
Právomoci prezidenta SR
Právomoci prezidenta Slovenskej republiky možno rozdeliť na:
- právomoci prezidenta vo vzťahu k zahraničiu;
- právomoci prezidenta vo vzťahu k NR SR;
- právomoci prezidenta vo vzťahu k vláde SR;
- kreačné právomoci prezidenta;
- právomoci prezidenta v oblasti obrany a bezpečnosti štátu;
- ostatné právomoci a prerogatívy hlavy štátu.
Právomoci prezidenta SR vo vzťahu k zahraničiu
Prezident predovšetkým zastupuje SR navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Túto svoju právomoc môže preniesť na vládu resp. s jej súhlasom na jednotlivých členov vlády (a doteraz tak urobili všetci slovenskí prezidenti). Prezident tiež prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií. Ide o realizáciu práva suverénneho štátu na diplomatické styky. Prezident SR udeľuje agrément pre vedúcich misií cudzích štátov prichádzajúcich na Slovensko. Pri vysielaní diplomatov prezident vydá týmto osobám poverovacie listiny pre hlavy cudzích štátov. Tomuto aktu prirodzene predchádza rozhodnutie o menovaní občana do funkcie diplomatického zástupcu.
Právomoci prezidenta vo vzťahu k NR SR
Prezident zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR SR. Ide o formálnu právomoc vyplývajúcu z jeho reprezentatívneho postavenia. Prezident má právo veta voči zákonom NR SR. V súlade s ústavnou koncepciou ide o právo relatívneho - suspenzívneho veta, ktoré možno prelomiť alebo akceptovať opätovným prerokovaním a schválením nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Zákon schválený parlamentom môže byť schválený v pôvodnej podobe bez akejkoľvek akceptácie pripomienok prezidenta, v podobe so zapracovanými pripomienkami alebo nemusí byť schválený vôbec. S právom veta úzko súvisí právo prezidenta podpisovať zákony NR SR. Odmietnutie alebo faktická prekážka podpísania zákona nemôže zabrániť ich vyhláseniu v Zbierke zákonov. Prezident podáva NR SR správy o stave SR a o závažných politických otázkach, toto právo využíva podľa vlastného uváženia a bez viazanosti na určitú pravidelnosť. Prezident má tiež právomoc rozpúšťať parlament, môže, teda nie je povinný tak urobiť v prípadoch: ak NR SR v lehote 6 mesiacov od vymenovania vlády SR neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa NR SR do 3 mesiacov neuzniesla o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila hlasovania o vyslovenie dôvery vláde, ak NR SR nebola dlhšie ako 3 mesiace uznášaniaschopná hoci jej zasadanie nebolo prerušené a bola opakovane zvolávaná na schôdzu, ak zasadanie NR SR bolo prerušené na dlhšie obdobie, ako dovoľuje Ústava SR, t. j. na dlhšie ako sú 4 mesiace. Túto právomoc prezident nemôže uplatniť v posledných 6 mesiacoch svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Prezident obligatórne rozpustí NR SR v prípade, že v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný.
Právomoci prezidenta vo vzťahu k vláde
Prezident SR vymenúva a odvoláva predsedu vlády, čo je spravidla vedúci predstaviteľ víťaznej resp. najsilnejšej politickej strany z hľadiska počtu získaných mandátov v národnej rade. Vymenúva a odvoláva ostatných členov vlády, pri ich vymenúvaní je viazaný návrhom predsedu vlády, viazanosť platí aj pri ich poverovaní určitým rezortom. Pri odvolaní predsedu alebo ostatných členov vlády musí dôjsť k ústavou predvídaným situáciám - parlament musí vysloviť nedôveru vláde alebo jej členovi, vláda, predseda vlády alebo jej člen musí podať demisiu alebo predseda vlády navrhne odvolanie člena vlády. Prezident má právo vyžadovať od vlády informácie nevyhnutné na plnenie svojich úloh.
Kreačné právomoci prezidenta
Kreačné právomoci prezident uskutočňuje spravidla na návrh parlamentu, vlády alebo iného orgánu. Prezident vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov, ktorých ustanoví zákon, vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov. Prezident vymenúva a odvoláva sudcov ako aj predsedu a podpredsedov Ústavného súdu a prijíma sľub týchto sudcov. Prezident vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora, prijíma sľub sudcov a generálneho prokurátora, menuje a odvoláva troch členov Súdnej rady. Generálneho prokurátora menuje a odvoláva na návrh NR SR. Sudcov menuje a odvoláva na návrh Súdnej rady.
Právomoc prezidenta v oblasti obrany a bezpečnosti štátu
Prezident SR je hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR, ako takému mu patrí oprávnenie vydávať rozkazy pre podriadených, rozhodovať o žiadostiach občanov SR vykonávať vojenskú službu v cudzom vojsku, vydávať povolenia cudzincom na dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti v ozbrojených silách SR a rozhodovať o ďalších otázkach súvisiacich s výkonom služobného pomeru v ozbrojených silách. Prezident SR vypovedá vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady SR, ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. Prezident má oprávnenie uzatvárať mier. Prezident môže na návrh vlády SR nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav.
Ostatné právomoci a výsady (prerogatívy) hlavy štátu
Prezident má právo udeľovať milosť a amnestiu, udeľuje vyznamenania. Prezidentovi SR patria najvyššie triedy všetkých vyznamenaní s výnimkou Radu Bieleho Dvojkríža (ten sa udeľuje iba občanom iných štátov). Prezident SR vyhlasuje referendum ak sa na tom uznesie 3/5 väčšinou NR SR alebo ak o to petíciou požiada najmenej 350 000 občanov SR. Prezident SR má právo predkladať návrhy na začatie konania pred Ústavným súdom SR. Prezident tiež podáva správu o stave krajiny.[4]
Zabezpečenie prezidenta
V roku 2013 mal prezident čistý mesačný plat 5 267,85 € spolu s paušálnymi náhradami to bol príjem 6 595,61 € mesačne. Zníženie platu prebehlo v roku 2011, rok predtým mal prezident plat 8 036 €, celkovo tak prišiel o 1 441 € mesačne.[5]
V súvislosti zo zvýšením platov poslancov Národnej rady v roku 2018 sa automaticky navýšil aj prezidentský plat na štvornásobok platu poslanca. V súčasnosti je plat hlavy štátu vo výške približne 9 600 € mesačne.[6]
Prehľad prezidentov Slovenskej republiky[7]
- Michal Kováč (1993 – 1998)
- Rudolf Schuster (1999 – 2004)
- Ivan Gašparovič (2004 – 2014)
- Andrej Kiska (2014 – 2019)
- Zuzana Čaputová (od roku 2019)
Referencie
- Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 1992-09-01, [cit. 2019-03-17]. Dostupné online.
- Čl. 103 Ústavy Slovenskej republiky
- Čl. 101 Ústavy Slovenskej republiky
- HRABKO, Juraj. Správa o správe prezidenta Ivana G. [online]. Petit Press, 15.01.2014, [cit. 2014-01-18]. Dostupné online.
- Plat prezidenta [online]. Kancelária prezidenta SR, [cit. 2014-05-03]. Dostupné online.
- A.S, Petit Press. Aký je plat prezidenta [online]. spectator.sme.sk, [cit. 2019-06-18]. Dostupné online.
- Kováč, Schuster, Gašparovič, Kiska. Štyria naši prezidenti [online]. Pravda.sk, 2019-03-14, [cit. 2019-03-19]. Dostupné online.