Jaroslav Siman

Narodil sa vo Valaskej v okrese Brezno. V rokoch 1945 – 1953 študoval na gymnáziu v Brezne a neskôr v rokoch 1954 – 1960 na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

V roku 1965 získal atestáciu chirurga I. stupňa a ďalej sa špecializoval na detskú chirurgiu. V roku 1983 obhájil kandidátsku prácu a získal titul CSc. V roku 1988 bol habilitovaný za docenta chirurgie. Medzi rokmi 1979 - 1991 pôsobil na Ústave kardiovaskulárnych chorôb, následne sa podieľal na založení a viedol slovenské centrum kardiochirurgie. V roku 1997 získal titul univerzitný profesor.[1] V roku 2000 úspešne oddelil siamské dvojčatá a ako prvý na Slovensku vykonal úspešnú transplantáciu srdca a transplantáciu pečene dieťaťa. Vynikal veľkou prirodzenou autoritou, morálnym kreditom a charizmou.[2] Bol členom viacerých odborných a vedeckých komisií a organizácií doma i v zahraničí. Zomrel 19. júla 2008 v Bratislave po ťažkej chorobe.

Je autorom 90 odborných publikácií, ktoré boli publikované na Slovensku aj v zahraničí.

• Princípy chirurgie Slovak Academic Press, 2007

• Krištáľové krídlo (2000)
• Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (2003)
• Cena Pavla Straussa (2007)