Pavel Dvořák

V zime 1939/1940 spolu s matkou Martou, herečkou plzenského divadla, a otcom Františkom, technikom a elektrikárom Škodových závodov Plzeň, prišiel do Bratislavy. V roku 1955 maturoval na jedenásťročnej strednej škole na Ulici Červenej armády.

V roku 1959 sa stal redaktorom denníka Pravda. Po promócii na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore história v roku 1960 nastúpil na dvojročnú základnú vojenskú službu v Plaveckom Podhradí a na letiskách v Trenčíne a na Sliači. V rokoch 1963 – 1968 bol redaktorom krajovej redakcie Práce v Košiciach. V roku 1966 získal čestné uznanie nakladateľstva Naše vojsko Praha za zbierku poviedok Farby kaki. Po návrate do Bratislavy v roku 1968 pôsobil ako redaktor v časopise Výber. V roku 1971 prešiel do hudobného vydavateľstva Opus. V rokoch 1974 – 1976 bol publicistom v slobodnom povolaní.

V rokoch 1976 – 1979 absolvoval študijný pobyt v Historickom ústave SAV v Bratislave a 1980 – 1983 v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Od roku 1984 bol redaktorom časopisu Československý voják. V roku 1990 pôsobil ako redaktor nového denníka Národná obroda. V 90. rokoch sa stal tvárou seriálu s názvom Stopy dávnej minulosti kedysi bežiacom na RTVS (alebo vtedy STV).

Od roku 1991 viedol vydavateľstvo RAK (zameriava sa najmä na historizujúcu literatúru faktu, prezentovanie prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov, memoárovú literatúru a pod.), ktoré založil v Budmericiach kde aj žil, pôsobil a kde je aj pochovaný.[2] [1] Jeho manželkou bola historička Daniela Dvořáková. Prvou manželkou Pavla Dvořáka bola známa spisovateľka Helena Dvořáková, ktorá napísala známy román Fúkni do púpavy.

• 1967 – Máte radi Matušku? (spolu s Petrom Brázdom, Evou Horáčkovou a Aloisom Čulíkom)
• 1969 – Ľudia roku 1968 (Malý Výber) (zošrotované v r. 1970)
• 1969 – Poď sa so mnou hrať (leporelo – aj v češtine, maďarčine a lužickej srbčine)
• 1970 – Svet nahoty (Malý Výber) (zošrotované v r. 1970)
• 1974 – Odkryté dejiny I. (Dávnoveké Slovensko)
• 1975 – Odkryté dejiny II. (Staré Slovensko)
• 1978 – Odkryté dejiny III. (Predveká Bratislava)
• 1980 – Odkryté dejiny IV. (Prví ľudia v Československu)
• 1983 – Hriešnikov návrat
• 1983 – Lovci mamutov a tí druhí
• 1984 – Odkryté dějiny (První lidé na území Československa)
• 1985 – Zázrak obilného zrnka
• 1992 – Môj prvý atlas
• 1992 – Bratislava-Podhradie (Svedectvo pohľadníc) (s L. Ševcom)
• 1992 – Rošáda (filmová poviedka)
• 1993 a 1995 – Zlatá kniha Bratislavy
• 1993 – Podivný barón (Kniha o nevšednom osude baróna Emila Friedricha Johannesa Hoenninga O´Carroll)
• 1994 – Kto zabil Viliama Žingora? (Cisár, deväť prezidentov a jeden ľudský osud)
• 1999 – Krvavá grófka (s Karolom Kállayom)
• 1999 – Farby kaki (Prečo som sa nestal spisovateľom)
• 1993 – Zlatá kniha Bratislavy
• 2002 – Stopy dávnej minulosti 1 (Slovensko v praveku)
• 2003 – Stopy dávnej minulosti 2 (Slovensko v staroveku)
• 2004 – Stopy dávnej minulosti 3 (Zrod národa)
• 2005 – Stopy dávnej minulosti 4 (Slovensko v Uhorskom kráľovstve)
• 2006 – Prvá kniha o Bratislave
• 2006 – Pictoria (Najstaršie dejiny Slovenska v reči obrazov)
• 2007 – Druhá kniha o Bratislave
• 2009 – Stopy dávnej minulosti 5 (Slovensko v stredoveku)
• 2010 – Tretia kniha o Bratislave
• 2011 – Štvrtá kniha o Bratislave
• 2012 – Piata kniha o Bratislave
• 2013 – Stopy dávnej minulosti 6 (Slovensko v stredoveku. Čas cudzích kráľov)
• 2014 – Stopy dávnej minulosti 7 (Slovensko na konci stredoveku)
• 2016 – Stopy dávnej minulosti 8 (Slovensko v čase tureckých vojen. Smrť sultána Sulejmana)
• 2018 – Stopy dávnej minulosti 9 (Posledný Turek. Stavovské povstanie a koniec osmanských vojen)

• 1994 – Cena SAV za popularizáciu vedy
• 1994 – Medzinárodná Cena Egona Ervína Kischa za Zlatú knihu Bratislavy
• 1997 – Krištáľové krídlo v kategórii publicistika a literatúra
• 2000 – Medzinárodná Cena Egona Ervína Kischa za Krvavú grófku
• 2001 – Cena Pražského knižného veľtrhu za Krvavú grófku, najkrajšiu knihu ilustrovanú fotografiami
• 2002 – Cena za najkrajšiu knihu sveta za rok 2001 (UNESCO award for the most beautiful book in the world), udelená nemeckou komisiou UNESCO v spolupráci s nadáciou Stiftung Buchkunst na knižnom veľtrhu v Lipsku za Kroniku anonymného notára kráľa Bela (Gesta Hungarorum), na vydaní ktorej sa podieľal historik Vincent Múcska (kniha bola ako jediná vybratá spomedzi 749 titulov z 31 krajín celého sveta)[3]
• 2002 – Cena Ministerstva kultúry SR – Najkrajšie knihy Slovenska 2002 – za knihu Stopy dávnej minulosti 1. – Slovensko v praveku
• 2007 – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavel Dvořák

• Pavel Dvořák na stránke Literárneho informačného centra
• Pavel Dvořák na osobnosti.sk
• Vydavateľstvo Rak
• Portrét Pavla Dvořáka na TA3
• Rozhovor s P. Dvořákom